Kniha vidín: Soulmate (poviedka pre blízke si duše)

Už dlho som sa necítil tak mizerne. V práci sa mi nedarí, firma asi čoskoro skrachuje, ale to ma v podstate až tak netrápi. Peňazí som si našetril dosť, takže mám z čoho žiť ešte dlhú dobu.

Stratil som ale životnú energiu, ktorú tento svet zo mňa vysáva každý deň viac a viac. Ak som teda nejakú vôbec mal, ale určite jej bolo viac ako teraz.
Zamýšľam sa stále nad tým, kto vlastne som, prečo som tu, kde to vôbec som. Som človek? Nie. Som nekonečné vedomie, ktoré prežíva skúsenosť bytosti zvanej človek na planéte Zem. Som energia, tak ako všetko okolo nás, vibrácia s koncentrovaným vedomím, vlastnou vôľou, želaniami, cieľmi, zážitkami. Duša, ktorá sa reinkarnuje zo života do života, aby sa vyvíjala a uvedomovala si zmysel života. Vedomie "zotročované" svojou vlastnou mysľou. V skutočnosti mám život vo svojich rukách, tvorím a prežívam svoju vlastnú realitu tvorenú podvedomím a môžem si v nej robiť, čo chcem podľa svojej vôle. Som Boh vo svete bohov. S týmto poznaním by som mal byť predsa šťastným tvorom, ktorý prežíva len to, čo prežívať chce. Napriek tomu sa tak necítim. Stále mi niečo chýba k tomu, aby som toto poznanie naplnil a preniesol ho do svojho vedomia. Sadnem si na posteľ a začnem trochu meditovať, nech opustím aspoň na chvíľu tento svet myšlienkového Matrixu a ponorím sa do blaženého, nekonečného ticha.
Vzal som do rúk gitaru, prehral si pár pesničiek, ktoré som zložil už dávnejšie, aby som nejako zabil čas do večera.
Na večer som dohodnutý s Dorianom Jayom a Deykillom. Ideme do nášho obľúbeného rockového baru, kde sa veľmi dobre poznám s majiteľom. Vždy keď tam prídeme, pustí nám skladby, aké si vyberieme. Väčšinou si dáme zahrať hudbu od Led Zeppelin, The Beach Boys, Jimiho Hendrixa a iných starých legiend, na ktorých sme všetci traja vyrastali. Dorian Jay si ako vždy objedná pár pohárikov whiskey, ktoré zapije zeleným absintom. Smrteľná kombinácia. Tak sa z neho stáva perverzná beštia, ktorá by pretiahla aj psíka. Ako správny pôžitkár si vždy vezme niekoľko dievčat k sebe domov a robia tam zvrátené orgie, väčšinou vo zvieracích maskách a dlhých zelených ponožkách. Ten človek musel uzavrieť zmluvu s diablom, aby takéto činnosti zvládal. Deykill je naopak viac na chlapcov. Nedávno sa ma jeden z jeho dobrých "priateľov" pokúsil zbaliť - bol to hnus. Takéto veci si rád odpustím. Upozornil som Deykilla, nech na mňa jeho priatelia takéto finty neskúšajú, lebo ich nakopem do gulí a už si s ním nikdy nezasúložia. Ale sem-tam Deykill zbalí aj nejakú tučnú buchtu, ktorá ho vždy po pár dňoch prestane baviť.
V poslednej dobe som začal obľubovať alkoholický nápoj zvaný Kajschmentke, čo je zmes vodky, bieleho vína, piva a citrónového džúsu. Občas si tam nasypem trochu koksu, nech to má grády. Je to nápoj pre skutočných fajnšmekrov. Cítim sa po ňom vždy skvelo a nikdy z neho nemám opicu.
Z ničoho nič som začal vnímať v bare zvláštnu energiu. Stalo sa to nečakane v jednom okamihu. Začínam cítiť veľkú spokojnosť, priam bezpodmienečné šťastie. Toto mi Kajschmentke ešte nikdy neurobil, takže to musí byť niečím iným. Tento pocit som už v bare niekoľkokrát zažil, ale nikdy nebol zďaleka taký intenzívny ako teraz.
Poobzerám sa po bare a hľadám zdroj môjho uspokojovania. Možno na nás testujú nový prístroj, ktorý má v ľuďoch vyvolávať rozkoš z pozemskej existencie, ale to je nepravdepodobné, pretože by to elitná vrstva našej dokonalej spoločnosti nikdy nedovolila. Sledujem, či prišli do baru nejakí noví ľudia. Pár ich prišlo, tak sa na nich pozerám a snažím sa zistiť, či môj stav nejako nevedome neovplyvňujú. Stále nič. Až na...
...Je tu jedno dievča, ktoré som tu vídaval už skôr, ale nikdy som mu nevenoval pozornosť. Pozerám sa na ňho a zaplaví ma pocit, aký som nikdy nezažil. Dá sa to porovnať s tantrickým orgazmom. Ona je ten čarovný zdroj! Tiež ma pozoruje a usmieva sa na mňa. Deykill i Dorian Jay už majú o zábavu postarané. Práve balia svoje obete, ktoré s nimi strávia vášnivú noc. Sedel som pri stole sám. Rozhodol som sa, že dievča pozvem na pohárik, pretože musím zistiť, čím ma tak vzrušuje a dráždi...
Takže volá sa Sofia, má dvadsaťtri rokov. Pochádza z ďaleka, ale jej rodina sa sem pred pár rokmi presťahovala za prácou. Študuje v poslednom ročníku na vysokej škole, odbor výtvarné umenie. Nedávno sa rozišla s priateľom, ktorý bol strašne žiarlivý. Fascinuje ma jej čarodejnícky výzor. Určite bola v minulých životoch bosorka, ktorá lietala nahá na metle, zaklínala svojich sokov a obcovala s démonmi. Rozprávali sme sa o rôznych témach ako je umenie, hudba, svetové dianie, filmy, či o našich záujmoch. Máme mnoho spoločného. Povedala mi, že si ma v tomto bare všímala vždy, keď som tu bol, ale ja som jej pohľady ignoroval. Prečo som si ju nevšímal už skôr? Asi som bol príliš zaslepený inými vecami. Alebo jednoducho nebol ten správny čas. Takisto cíti medzi nami energiu, ktorá ju robí šťastnou. Ona si to uvedomila skôr ako ja, ale bála sa ma predtým osloviť, pretože si nebola istá, či ju cítim aj ja. Keď sme v noci odchádzali z baru, pobozkala ma letmo na ústa. Dohodli sme sa na ďalšom stretnutí.
Stretávali sme sa čoraz viac. Povedala mi, že ma ľúbi odkedy ma prvýkrát stretla. Energia medzi nami sa stávala hmatateľnou. Ľudia, ktorí nás stretávali, vraveli, že sme tu pre seba. Pozerali sme sa na seba často a dlho, bez slov, bez myšlienok. Postupne som zistil, že je mojim zrkadlom a odráža všetko to, čím som. Vďaka nej som si uvedomil svoje chyby i svoje prednosti. Posúva ma ďalej ako by som bol schopný urobiť to ja sám.
V jednu zvláštnu noc, ktorú sme strávili spolu, sme mali spoločný sen. Bol to magický a krásny sen. Pozerali sme sa na seba a najskôr sme v našich očiach uvideli naše spoločné minulé životy. V jednom momente sme si vstúpili navzájom do očí a ocitli sme sa v čarovnej krajine plnej nadprirodzených bytostí. Vošli sme do divadla, v ktorom sa hralo komické predstavenie. Smiali sme sa, hladkali a objímali. Po skončení predstavenia za nami prišiel Mahátma Gándhí a vykríkol "seriem na všetko". Vybuchli sme smiechom. Keď sme opustili divadlo, prišiel pre nás kočiar. Nastúpili sme doň a kočiar nás odviezol na starý hrad. Privítal nás mladý upír, ktorý nám ukázal v najvyššej veži izbu, v ktorej prenocujeme. V izbe boli zapálené sviečky a bola tu veľká nádherná manželská posteľ, ktorá musela prežiť už veky. Strhli sme zo seba šaty a začali sa vášnivo milovať. Upír, ktorý nás ubytoval, sa na nás celú dobu pozeral. Nevadilo nám to. Práve naopak, bolo to romantické a krásne.
Uvedomil som si, čo mi nakoniec v živote chýbalo, aby som sa stal celistvým a naplneným. Bola to láska, ktorá presahuje hranice tohto okamihu. Tohto života. Tohto vesmíru. Tejto ilúzie.

VSTÚP DO RÍŠE KNIHY VIDÍN TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.