Kniha vidín: Jed (báseň)

Keď dostanem chuť byť ešte trápnejším ako už som, napíšem trápnu báseň, ktorá sa silno tvári ako by bola netrápna, tá trápna hnusoba!

Mŕtvy jed otrávil čiernu krv môjho tela,
brány strachu sú bezmála uzavreté.
Som to stále ja alebo je to môj obraz,
čo práve dýcha vzduch zničeného sveta?
Som to ešte ja alebo je to dieťa,
ktoré prišlo z priestoru za predelom,
aby vynieslo ľudstvo k výšinám,
ku dokonalosti svojho bytia?

Nádherný vesmír sa rozkladá,
rúti sa priamo pred očami.
Bolesť vypĺňa mozgovú dutinu,
dieťa sa lúči a opúšťa magickú krajinu.
Cítim dotyk neviditeľných mreží
odhaľujúcich moju smrteľnosť.
Koleso času sa pootočí
a jed opäť oživí záhradu nebeských rozkoší.
 

VSTÚP DO RÍŠE KNIHY VIDÍN TU.

---

Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.

KONIEC.

Autor: Mário Oláh | čtvrtek 29.5.2014 13:09 | karma článku: 22,20 | přečteno: 485x