V mesiaci Asmodaiovom roku 2019 som navštívil tretie najväčšie mesto Ukrajiny zvané Odesa (písané tiež Odessa), ležiace na pobreží Čierneho mora.
Odesa (Odessa) na mape.
Príchod do prímorskej Odesy
Do Odesy, ktorá v minulosti bývala vplyvným mestským centrom Ruského impéria, som dorazil menším lietadlom vo večernej hodine Jupiterovej. Nasadol som s mojou neslovenskou šarlátovou nevestou La Catarinou do polorozpadnutého modrého taxíka, ktorý nás odviezol na ubytovacie miesto, ktoré sme nazvali hniezdo. Vodiči automobilov ani spolujazdci nemusia byť v Odese zapásaní. Hniezdo bol prenajatý dvojizbový apartmán nachádzajúci sa na najvyššom poschodí vysokého mrakodrapu.
Večerná Odesa.
Keď som sa v hniezde dobre napajedil polotovarného jedielka, vybehol som s La Catarinou do odeských ulíc. Stretli sme sa s jej katakombickým kamarátom Eduardom. Eduardov typický rys je jeho nosový hlas - zrejme mu v minulosti niekto počas bitky polámal nos. Prešli sme sa po rajóne, ktorý mi nápadne pripomínal mesto Priwitz. V bare Pizza & Grill sme si na oslávenie príchodu objednali malé pivo zvané Grillion. Išli sme do parku, v ktorom v tichosti tancovalo mnoho mladých ľudí. Odprevadili sme Eduarda a šli do hniezda.
Odeský bar Pizza & Grill.
Semi-orientálne centrum Odesy
Na druhý deň som sa s La Catarinou vybral autobusom do centra mesta. Autobusy, zväčša žltej farby, sú maličké, lacné a často totálne preplnené ľudskými tvormi. Centrum mesta na mňa pôsobilo čiastočne orientálne. Žijú tu ľudia rôznych národností, okrem Ukrajincov sú to napríklad Rusi, Gréci, Turci alebo Arabi. Budovy sú posiate démonickými gebuľami, peknými ženskými tvárami, levmi alebo sochami mytologického typu ako je obor Atlas alebo bohyňa Venuša.
Odeské sochárske umenie.
Budovy sú po architektonickej stránke nádherné. Sú tu architektonické prvky podobné tým, ktoré som videl v meste Berén. Kresťanské kostoly majú orientálne prvky. Vošli sme do jedného náboženského chrámu s ohromnou výzdobou. Jedli sme kvalitne chutiaci kebab, ktorý sa mi pri konzumácii rozpadol a celý som sa od neho zasvinil. Zastavili sme sa v obchode, v ktorom predávali maškarné masky hodné kúpy a poriadania slastnej akcie filmového typu "Široko zatvorené oči". Videl som okúzľujúci mestský úrad, divadlo, hotely či knižnicu.
Odeský kresťanský kostol s orientálnymi prvkami.
Prišli sme na morskú pláž, kde na tmavých podvečerných nebesiach svietil veľký, čo červena sa postupne sfarbujúci Mesiac. To bol pre mňa magicko-mystický výjav. Prešli sme sa večerným mestom. Stretli sme Eduarda a šli sa napiť do baru Beer Life.
Morská pláž v Odese.
Odeské čajky
Keď tmu vystriedalo svetlo, vybrali sme sa opäť do centra Odesy a k moru. Cestou tam sme sa zastavili na sushi v japonskej reštaurácii. Podarilo sa mi ho zjesť ázijskými paličkami.
Chutné sushi.
Keď sme dorazili na morskú pláž, čakalo tu na nás sto čajok. Dal som im pojesť svoju napolitánku. Čajky poďakovali a odleteli do vesmíru. Ľahli sme si na deku a pozorovali sme rozbúrené more. Na lavičke neďaleko nás sedela žena, ktorá čítala horiace noviny.
Čajky na pláži, ktoré na náš príchod netrpezlivo čakali.
Z pláže sme sa vybrali cez magický lunapark do mesta za Eduardom a jeho priateľkou Analtáziou. Keď sme sa posadili na lavičku pri soche nadržaných anjelov, moji partneri vytiahli fľašu vína a opili sa. Pribehol k nám bezdomovec, ktorý predviedol akési básnické vystúpenie, za ktoré mu Eduardo dal dvadsať dengov. Všimol som si, že v Odese sa vyskytuje veľa áut luxusnej značky Lexus. Šli sme na kebab a potom domov. Bol som tak unavený, že som takmer okamžite po príchode do hniezda zaspal.
Lunapark.
Arcadia
Po zobudení do ďalšieho dňa som s La Catarinou navštívil rajón zvaný Arcadia, ktorý sa nachádza neďaleko centra Odesy. Je to akási bohémska, luxusná štvrť plná päťhviezdičkových hotelov a vysokých vlnovitých obytných budov. Chytil ma za srdce pohľad na reštauráciu v arabskom štýle.
Arabská reštaurácia.
Šli sme na pláž, ktorá bola posiata barmi vybudovanými v rôznych štýloch, napríklad v americkom westernovom štýle, gréckom štýle a podobne. Boli veľké morské vlny. Prechádzali sme sa po pobreží. Morské vlny narážali do útesov a špliechali na okoloidúcich ľudí a prezlečených mimozemšťanov. Z Arcadie sme sa vybrali do hniezda. Kúpili sme v supermarkete tuzemské nealkoholické pivo a čokolády a pozerali sme kriminálno-venericky ladený filmík.
More a budovy v Arcadii.
Schody ku prístavu
Ráno sme sa najedli v thajsko-japonskej reštaurácii. Prešli sme sa po odeských Potemkinových schodoch vedúcich ku lodného prístavu.
Potemkinove schody.
Pri prístave sa nachádza podivná čierna skulptúra malého svalnatého decka sediaceho v guľovitej škrupine, zrejme meteorickej vesmírnej lodi. Poriadne som si sochu poobzeral a dospel som k personálnemu presvedčeniu, že je to vyobrazenie malého Budhu, ktorého pôvod musí byť mimozemský. Z prístavu sme šli do mechanického Steam baru, pravdepodobne navrhnutého v štýle predstáv fantastu Julesa Verna.
Podivná čierna socha na pobreží Odesy.
Katakomby a snové pohlavné osvietenie
S Eduardom a La Catarinou som sa na ďalší deň vybral do podzemných katakomb, ktoré sa nachádzajú v dedine vedľa Odesy. Katakombové chodbičky majú dĺžku niekoľko kilometrov. Sú to umelo vytvorené chodby. Našli sme tu oltár s fľaškami, ľudskou kosťou a hlavou bábiky; bábika bola zrejme obetovaná počas satanistického rituálu. Vstúpili sme do miestnosti so sviečkami, zvláštnymi znakmi, kamenným stolom a lebkou kozy. Na mnohých miestach katakomb boli nakreslené symboly nacistov. Nachádzali sme komnaty s kalichmi a čiernymi sviečkami. Steny sú popísané veľmi starými nápismi a archaickými písmami. V katakombách sme blúdili niekoľko hodín. Keď sme konečne našli východ, šiel som s La Catarinou do hniezda.
Labyrintové katakomby.
V hniezde som mal predpolnočný sen, v ktorom som súložil v maske a počas súlože som dosiahol vrcholné čakrové osvietenie. Bolo to ako výbuch atómovej bomby v telesných bunkách. Zobudil som sa nato, ako mi energia Kundalini pulzuje popri chrbtici a v hlave a cítil som sa blažene až mimozmyslovo.
Post-snová vzrušivá iluminácia.
Neveľké finále
Posledný krát som sa vybral do centra Odesy a na centrálnu pláž. Najedli sme sa v McDonalde, ktorý bol plný tuzemšťanov. Celkovo bolo mesto preplnené ľuďmi. Poprechádzali sme sa po neznámych uliciach centra. Obdivoval som posledný krát tuzemské sochárstvo. Po večernej ceste domov sme kúpili slaninovú pizzu a horké čokolády. V hniezde sme relaxovali. Na ďalší deň ma čakala cesta do rodnej zeme.
Magická socha.
Na záver článku nižšie prikladám ako bonus osobné vlogové video natočené z tripu v Odese.
STAŇ SA ČÍTAVÝM SVEDKOM AUTOROVÝCH OSOBNÝCH SKÚSENOSTÍ TU.
---
Ďalšie informácie nájdeš na facebook stránke "Strážca poznania" - klikni tu.
KONIEC.
