Z Vilniusu do Tallinnu & Víťazstvo pre Ukrajinu!

Pri poznávní a obdivovní krás Pobaltska v auguste 2023 sme boli dotknutí všade prítomnou vizuálnou spolupatričnosťou s trpiacou Ukrajinou, ktorú, k dnešnému už 5. rok znásilňuje Ficov ruský brat. Začíname vo Vilniuse:

Vilnius:

Počas celej poldňovej návštevy Vilniusu pršalo až lialo. A väčšinou lialo. A akonáhle len pršalo tak som niečo aj pofotil:

Vyše polmiliónová metropola Litvy je po lotyšskej Rige druhým najväčším mestom Pobaltia. Tretím je estónska metropola – Tallin, ktorý má toľko obyvateľov ako Bratislava – 450.000. A aj keď sa Pobaltie vníma ako jeden celok, po geografickej stránke ide medzi týmito štátmi o dosť veľké rozdiely. Kým Litva patrí do Strednej Európy, tak Estónsko patrí do Škandinávie a Lytoško, stredný z trojice „súrodencov“, nepatrí ani tam ani tam, ale za to spája zvyšných dvoch „súrodencov“. Ale vráťme sa do Vilniusu:

V súčasnosti tvoria dve tretiny obyvateľstva mesta občania litovskej národnosti (poľskej 15,4 a ruskej 9,7 %) V medzivojnovom období, keď mesto patrilo Poľsku, Litovci tvorili v meste iba 0,8 %-nú menšinu (v čase cárskeho Ruska tvorili Litovci 2 % obyvateľstva mesta). Vilnius, za trvania poľsko – litovského štátu, resp. Lublinskej únie (trvajúcej do r. 1795, kedy bola Litva pripojená k Rusku) patril popri Krakove a Varšave k centrám poľského národného a kultúrneho života. Po 1. sv. vojne, resp. po poľsko – sovietskej vojne v r. 1919, kedy Litva získala od Sovietskeho zväzu nezávislosť, až 66 % obyvateľstva mesta tvorili občania poľského pôvodu. V tom čase tu žila aj veľmi početná židovská menšina (28 %). A v časoch cárskeho Ruska Židia tvorili dokonca až 41,45 % obyvateľstva mesta. Zdroj: Wikipedia.

Gedimino prospekt, Gediminas Avenue (litovsky: Gedimino prospektas) – hlavná, a skutočne výstavná, ulica mesta.

Hlavná ulica je pomenovaná podľa jedného z najväčších litovských hrdinov - Gediminasa. Gediminas bol v rokoch 1316–1341 litovským veľkokniežaťom. Používal titul kráľ Litovcov a Rusov. Za jeho panovania dosiahol Litovský štát omnoho väčšej rozlohy ako jeho východní susedia, zjednocujúci sa v Moskovskom a Tverskom kniežatstve, a stal sa tak vážnym konkurentom Moskvy v snahe o ovládnutie dnes ruských území. Litovci sa pokúsili tiež o dobytie Kyjeva. V tej dobe v Európe údajne neexistoval väčší štát ako litovský.

Gedimino prospekt.

Gedimino prospekt.

V Starom, resp. v stredovekom jadre mesta:

Tak ako stredoveké jadrá Tallinu a Rigy, tak aj stredoveké jadro Vilniusu je súčasťou svetového dedičstva (UNESCO).

Ulica Pilies - najfrekventovanejšia ulica v Starom meste.

Katedrálne námestie a napravo klasicistická Katedrála sv. Stanislava a Vladislava, ktorá je hlavnou rímskokatolíckou katedrálou v Litve.

Palác litovských veľkokniežat. Pôvodne bol postavený medzi 15. a 16. storočím pre vládcov Litovského veľkokniežatstva a budúcich poľských kráľov. Štyri storočia bol palác politickým, administratívnym a kultúrnym centrom Poľsko-Litovského spoločenstva. Bol zbúraný v roku 1801. Zaujímavosťou je, že dnešná podoba má len pár rokov. Práce na novom paláci sa začali v roku 2002 na mieste pôvodnej budovy a palác bol dokončený v roku 2018 a to v krásnom renesančnom štýle. Človek na prvý pohľad ani nepozná, že nejde o historickú, niekoľko storočí starú, ale novú budovu.

Prezidentský úrad.

V širšom centre:

Na každej ulici sme, minimálne na jednom dome, videli ukrajinské zástavy.

Prejazd cez Lotyško:

V Rige.

Rige už bol venovaný samostatný článok.

Z Rigy smerujeme do Tallinu:

Lotyšký vidiek.

Pivo je jedným z najobľúbenejších nápojov Lotyšov.

Rieka Salaca pri ústi do Baltského mora.

Lotyšské mestečko Salacgrīva – významné stredisko lotyšskej riviéry pri ústí rieky Salaca v Rižskom zálive Baltského mora.

Salacgrīva.

A sme v Estónsku:

Pärnu (41.000 obyvateľov):

„Pärnu je 4. najväčším estónskym mestom a významným letoviskom s dlhými piesočnými plážami. Je kúpeľným mestom európskeho významu – členom Európskej kúpeľnej asociácie. Ročne sa tu vystriedajú desiatky tisícov klientov z viac ako 50 krajín sveta.“ „V období švédskej nadvlády bola do mesta na čas (1699 – 1710) presídlena Tartská univerzita (Tartu – 90.000 obyvateľov – je druhé najväčšie mesto v Estónsku a je považované za baštu estónskej inteligencie a kultúry najmä vďaka tamojšej univerzite, ktorá je najstaršia a najznámejšia v krajine). V 18. a 19. storočí bolo Pärnu dôležitým obchodným prístavom vyvážajúcim najmä ľan a drevo a v obchode súperilo s Tallinnom. V rovnakom čase sa mesto stalo významným centrom estónskeho národného oslobodenia. Dlhé roky tu žil národný buditeľ Johann Voldemar Jannsen, ktorý tu v rokoch 1857 – 1886 vydával prvý estónsky písané noviny.“ Zdroj: Wikipédia.

Tallin – Kadriorg:

Na okraji Tallinu, za mestským lesoparkom, resp. ešte v ňom, sa nachádza palác Kadriorg. Kadriorg v preklade znamená Katarínino údolie a palác dal postaviť Peter Veľký pre svoju Katarínu I.:

Údajne nie v samotnom paláci, ale v jednom z týcho domčekov v parku žil vo svojej dobe samotný Peter Veľký.

Pri parku, smerom do centra, sa nachádzajú takéto krásne domy.

Prichádzame do širšieho centra Tallinu a konkrétne do novovybudovanej, resp. rekonštruovanej štvrte na základoch bývalej priemyselnej štvrte:

Pokračujeme v objavovaní širšieho centra:

Tallin – historické centrum:

Len málo európskych miest si zachovalo tak autentickú stredovekú atmosféru ako metropla Estónska.

Kostol sv. Olafa. Je pomenovaný po nórskom panovníkovi. Jeho gotická veža bola dokončená začiatkom 16. storočia a v súčasnosti kostol s vežou meria 124 metrov. V minulosti slúžil nielen ako kostol, ale zároveň aj ako maják.

Keď si vyšliapete viac ako 270 schodov, ktoré vedú na vyhliadkovú plošinu veže kostola, naskytne sa vám takýto kruhový výhľad:

314 metrov vysoký TV vysielač na ktorom sú údajne stopy po výstreloch, ktoré na neho padli v r. 1991 keď sa Estónsko snažilo odtrhnúť od ZSSR.

Tallin sa nachádza na prirodzenej križovatke viacerých národov a teda vždy si na neho brúsili zuby mocní a mocnejší a ešte mocnejší. Dokonca aj, dnes skromní a nenápadní Dáni medzi nimi boli. A teda, aj keď nedobrovoľne, Tallin striedal svojich pánov. A to sa samozrejme prejavilo aj v architektúre v ktorej je dodnes krásne vidieť dánsky, nemecký, švédský aj ruský rukopis.

Pred ruskou ambasádou. „Stop zabíjaniu na Ukrajine!“

„Rusko! Váš diktátor zabíja deti!“ & “Putin je terorista!“

Typický slovenský Texasan...

Orosené.

Orosené II – III.

Pohodička s Corgim (nie s Corgoňom, ten v Estónsku nepredávajú), ale so psíčkom takéhoto plemena).

Chrám Alexandra Nevského; postavený na konci 19. storočia.

V uličkách horného Starého mesta.