Z potuliek Jordánskom; január 2023

Na území dnešného Jordánska sa od 9. storočia pred Kr. potulovali, a čoskoro na to ho aj ovládli, Asýrčania. Neskôr ho ovládli postupne: Peržania, Babylončania, Rimania...

jednoducho vždy niekto minimálne rovnako nenásytný a hlavne silnejší ako jeho predchodcovia.

V 7. storočí sa tu usídlili moslimskí Arabi (všimnite si tých dvoch týpkov napravo...), čo viedlo k vražedným križiackym výpravám. Arabom sa ale podarilo im odolať a kresťanov, dovtedy na danom území žijúcich, z krajiny vyhnať, nanútiť im islam, alebo zotročiť.

V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Táto krajinu ovládala až do konca 1. svetovej vojny.

Po 1. sv. vojne sa krajina dostala do správy Britov. Dôvod?

Pred 1. sv. vojnou patrilo takmer celé rozsiahle územie Blízkeho východu a Arabského polostrova Osmanskej ríši, ktorá ale vstúpila do 1. sv. vojny na strane Nemecka, ktoré vojnu spolu s Rakúsko-Uhorskom rozpútalo a aj ju prehralo. Na konci vojny si preto Európa pochopiteľne rozdelila bývalé turecké majetky medzi seba: Francúzi dostali mandát nad Sýriou, Briti nad dnešným územím Jordánska, Izraela, Palestíny a Iraku. Akaba, o ktorej bude ešte reč v článku, sa stala britskou pevnosťou na Blízkom východe. Ale rok pred tým sa tureckej základne v Akabe nečakane zmocnili beduínski vojaci na čele Lawrenceom z Arábie. V dôsledku toho sa Lawrence z Arábie (inak anglický občan) stal definitívne legendou. Stále nie je jasné, ako sa tomuto Angličanovi podarilo získať nielen dôveru Arabov, ale aj stať sa ich vodcom, dosiahnuť ich nespochybniteľnú poslušnosť a dokonca aj vlastné zbožštenie.

V r. 1921 Briti vytvorili Zajordánsko a v roku 1923 Transjordánsko. V máji 1946 vzniklo nezávislé Jordánsko. To už ale v roku 1948 bojovalo v arabsko-izraelskej vojne po ktorej Jordánsko získalo územie západne od rieky Jordán (Západný breh). V roku 1967, v ďalšej vojne proti Izraelu, Jordánsko o Západný breh Jordánu prišlo. Oblasť prešla do správy štátu Izrael. V 90. rokoch po operácii Púštna búrka vznikla na Západnom brehu obmedzená autonómia následkom čoho sa vzťahy medzi Jordánskom a Izraelom zlepšili a podpísala sa mierová dohoda.

Jordánsko je konštitučná monarchia. Od r. 1999 krajine vládne kráľ Abdullah (syn zosnulého kráľa Husseina), ktorý má v krajine najväčšiu moc. Parlament len obmedzenú. O demokracii sa hovoriť nedá ani náhodou.

Až 95 % Jordánska pokrýva púsť, prípadne polopúšť. Krajinou, približne o veľkosti Českej republiky, preteká len jediná rieka – Jordán. A nielen rozloha, ale aj počet obyvateľov je s Českou republikou porovnateľný. Tu ale akákoľvek podobnosť končí.

JE TU CESTOPISNÁ ČASŤ ČLÁNKU:

Náš tím tesne pred odletom z Viedne.

My sme také šťastie nemali, ale pre mladý manželský pár z Košíc, ktorý sme stretli v Petre, a o dva dni na to aj v Akabe, vyšli akciové letenky do Jordánska z Viedne lacnejšie ako vlak z Košíc do Bratislavy.

Tesne pred pristátím v Akabe.

Vľavo hore je koniec Akabského zálivu a nad ním je izraelské mesto Eljat. Naľavo od krídla a pod ním je Akaba.

V štýlovej kancelárii požičovne áut; aj s klimatizáciou... (na letisku Akaba).

AQABA / AKABA:

Akaba je 2. najväčšie mesto Jordánska (100 tisíc obyvateľov) a jediným jordánskym prístavom. Leží na juhu krajiny a na konci Akabského zálivu, odkláňajúceho sa z Červeného mora na jeho konci smerom na severovýchod. Akaba zároveň leží na hranici s Egyptom, Izraelom a Saudskou Arábiou.

Na konci Akabského zálivu (na jeho západnej strane), leží aj izraelské mesto a významné letovisko Ejlat (na fotografii vzadu a napravo). Má 50 tisíc obyvateľov a nachádza sa v najjužnejšom cípe Izraela, zovreté z východu jordánskym a zo západu egyptským územím. Egypt sa na fotografii nachádza hneď za tou vysokou hradbou púštnych hôr. Ejlat je spomínaný aj ako jedna zo zastávok Izraelitov pri pochode z egyptského zajatia. Mesto je v Starom zákone spomínané viackrát.

Kostol na predmestí Akaby.

Hlavná ulica mesta.

V centre mesta.

Plaž v Akabe – je verejne prístupná, bez poplatkov a nachádza sa hneď vedľa centra mesta.

Ono sa to nezdá, ale tento vlajkový stožiar - „Stožiar jordánskej nezávislosti“ na modernom námestí v centre Akaby meria 130 metrov. Postavili ho v roku 2004 a do roku 2008 bol najvyšším stožiarom na svete.

Južne od centra mesta, ale stále v širšom centre, sa nachádza pevnosť, ktorú dal v 16. stor. postaviť istý sultán. Počas 1. sv. vojny bola pevnosť zničená a len pred pár rokmi zrekonštruovaná.

Červené more / Akabský záliv cca 15 km južne od centra Akaby. Pohľad na sever - na koniec zálivu. Vľavo je Egypt, vpravo Jordánsko a za nami, len niekoľko desiatok maximálne stoviek metrov, je hranica so Saudskou Arábiou. Podľa Biblie sa práve Červené more malo rozostúpiť pre Mojžiša, aby do zasľúbenej krajiny cez neho priviedol svoj ľud.

Večer vo veľmi pohostinnej čajovni v Akabe.

Z Aqaby, posilnení nie cesnakom a pivom, ale nočným čajom a dymom..., vyrážame ráno 14.1.2023, bez Petra a Petry, do Petry:

Tesne za, resp. nad Akabou. Tu niekde, na juhu Jordánska, sa nachádza aj najvyšší vrch krajiny – Džabal Ran 1.754 m n. m.

Bezútešnú krajinu v jordánskych horách len občas, kde tu, zdobí nejaká tá zeleň. Čo by Jordánci, a iste aj ich ovce, dali za naše polia, lesy a lúky.

O zložkách potravy jordánskych oviec ešte bude reč.

V jednom úseku prechádzame pomimo, a pohľadmi z auta sa dotýkame známej púšte Wadi Rum. Bude ešte o nej reč.

Poľnohodpodárske políčka tesne pred Petrou.

Mestečko Wadi Musa – vstupná brána do Petry. Má 10 tisíc obyvateľov. Moji kamaráti, ktorí tu boli pred pár rokmi v rovnakom – zimnom období, tu zažili snehovú kalamitu. Padlo tu toľko snehu, že dostať sa autom z mesta nebolo možné celé 2 dni. Mesto, ako aj Petra samotná, ležia vo výške 1.000 metrov nad morom a najvyšší vrch v okolí, ak si dobre pamätám, dosahoval výšku cca 1.600 m. n. m.

Náš hotelík a ranné výhľady z neho:

Wadi Musa.

Ráno vyrážame z Wadi Musy do Malej Petry.

Cestou do Malej Petry.

Tesne pred Malou Petrou.

Vstupná brána do Malej Petry.

Keďže Petra bola vyhlásená za 8. div sveta (7.7.2007) bolo potrebné to aj náležite využiť. A tak, keďže sme v moslimskej krajine, vstupné do Petry stojí každého, nielen kresťanov, nekresťanských 60 eur. Ale neľutujeme.

Malá Petra a putovanie z nej do Veľkej:

Malá Petra, alebo aj „Sik el Barid“, sa nachádza vzdušnou čiarou cca 10 až 15 kilometrov severne od Petry a je to bývalé antické sídlo (začiatok antiky siaha do 5. až 8. stroročia pred Kr.) Sama osebe je jednou z najcennejších archeologických lokalít v Jordánsku.

Opúšťame Malú Petru a znovu stretávame pasúce sa? ovce.

Jordánske ovce a aj kozy žijú buď zo vzduchu, z kameňov, alebo neviem z čoho. A neviem či vôbec pijú..., keďže vodu, vodovodné potrubia a pod. sme v miestach ich výskytu, a tých miesto bolo veľa, nikdy nikde nevideli. A čo i len drobné stebielka trávy, drobné byliny, či buriny boli vždy niečím výnimočným. A to sa nachádzame v období zimy, kedy tu občas trochu zaprší, nie v spaľujúcom lete.

Kozy.

Opäť ovce.

Zastávka v „miestnej čajovni“, kde okrem predavača boli len dvaja zákazníci, a to už spomínaný pár z Košíc.

Modlitba nad priepasťou...

Asi po 2 hodinách kráčania z Malej Petry do Veľkej sa zrazu pred nami ako fatamorgána objavuje veľmi zaujímavá stavba a až neskôr zisťujeme že je to len horná časť kláštora (alebo chrámu) ad Deir:

ad Deir.

A tu je konečne ad Deir v plnej paráde.

Pre predstavu veľkosti chrámu ad Deir (neskôr kláštora) si môžete všimnúť miniatúrnu postavu v jeho „dverách“, prípadne postavu v čiernom stojacu pred nimi vľavo. Ohromné priečelie má 47 metrov na šírku a 43 metrov na výšku. Žiadna iná stavba v Petre nemá väčšie priečelie. Stavba postavená v 1. storočí pôvodne slúžila náboženskému účelu. V interiéri sú postranné lavice a oltár. V byzantskom období boli do interiéru vytesané kríže a stavba bola používaná ako kostol.

Po 800 schodoch pomaly schádzame do centra Petry.

A pod nami sa už konečne začína rozprestierať stará Petra. Tá nová, ako mi neskôr vysvetlil jeden jej malý obyvateľ, sa na obrázku vyššie nachádza vľavo hore.

Pred viac ako 2 000 rokmi tu žil, na tú dobu veľmi pokrokový národ, NÁROD NABATEJCOV. Ich kráľovstvo trvalo niekoľko storočí.

Konečne sa dostávame do centra Petry:

Nabatejské púštne mesto Petra bolo a je obdivované nielen pre svoju architektúru, ktorá nesie prvky mnohých iných, vrátane egyptskej, helénskej, gréckej, asýrskej a rímskej, ale aj pre premyslený vodovodný systém, ktorého pozostatky je tu vidieť dodnes.

Našou prvou zastávkou v Petre sú pozostatky chrámu z 1. storočia pred Kr., ktorý bol postavený zrejme na počesť hlavného nabatejského boha. A aj keď sa to nezdá, múry chrámu sú vysoké 23 metrov.

Na bývalej hlavnej ulici mesta.

Pozostatky Veľkého chrámu.

Nabatejci prikladali oveľa väčší význam životu po smrti, ako tomu na zemi. Aj preto počas svojho života stavali veľkolepé posmrtných paláce, chrámy..., v skutočnosti však hrobky, pričom sami žili v jednoduchých obydliach a jaskyniach.

Divadlo Nabatejcov z 1. storočia. Poňalo až 8.000 návštevníkov. Po bokoch a v spodnej časti okolo divadla sú viditeľné veľké otvory v skalách, kde sa nachádzali hroby a obydlia. (Mesto malo v čase najväčšieho rozkvetu 30.000 obyvateľov).

Obyvateľ novodobej Petry mi práve ukazuje, kde sa nachádza jeho rodičovské obydlie a tzv. nová Petra, kde chodí do školy. Nová Petra je dedinou.

Aj legendárni Traja králi sa údajne zastavili v Petre keď putovali do Betlehemu za práve narodeným Božím Synom – Ježišom. Ich úlohou bolo pozemsky ho chrániť. Žiaľ toto sa nenaplnilo a Ježiš bol už vo svojich 33 rokoch krivo obvinený z bohorúčstva... a odsúdený na trest smrti ukrižovaním. A to vtedajším kňazstvom a iste v súlade s 1. Božím prikázaním..., keďže sa pre duchovenstvo sa stal veľmi nepohodlným.

Traja spiťáci a ich šéf... & Posedenie pri arabskom čaji.

Miestnych som „vyťažil“ a zistil som, prečo mi ten čaj tak chutí! Do čierneho čaju dávajú kardamón, mätu, šalviu a samozrejme cukor. Tuším vymením svoju obľúbenú značku, ktorou je čaj urologický..., za arabský...

Kráľovstvo Nabatejcov zaniklo v 2. storočí. Dobyli ho vojaci Rímskej ríše. Postupne, nielen s úpadkom Rímskej ríše, Petra strácala na význame, ale aj v dôsledku nových obchodných ciest v regióne a šírenia dosť agresívneho islamu. Posledným klincom do rakve Petry boli ničivé zemetrasenia, ktoré silne poškodili jej dômyselný vodný systém čím sa život v meste bez vody stal nemožným. V 7. storočí Petra zanikla úplne. Pre svet bola zabudnutá až do r. 1812 kedy ju znovuobjavil švajčiarsky bádateľ Johannes Burckhardt. A tak sa mesto zaviate v piesku začalo postupne odkrývať, čo v podstate trvá dodnes. Podľa archeológov doposiaľ bolo odkrytých len 20 % mesta!

Pri odkrývaní Petry bol objavený aj jej najznámejší klenot – 40 metrov vysoká a 25 metrov široká Klenotnica (Pokladnica) pochádzajúca z 1. až 2. storočia. Neukrýva ani neukrývala však žiadne bohatstvo. Mysleli si to iba beduíni, ktorí „oň“ zviedli boj po ktorom stopy od nábojov sú na klenote viditeľné dodnes.

Všetko, okrem druhého stĺpu priečelia Klenotnice je v pôvodnom stave, tak ako to majstri tesári vysekali jednoduchými tesárskymi dlátami a kladivkami pred 2000 rokmi. Postupovali z hora dolu, údajne bez použitia lešenia. Na fotografii vidieť drobné výstupky po okrajoch priečelia, ktoré mohli slúžili majstrom ako rebrík...

Ak do Petry nevchádzate zvrchu, resp. od Malej Petry, ale z kaňonu Siq (my sme postupovali opačne), skaly sa vám takto „rozostúpia“ a vám sa zrazu naskytne takýto prvý pohľad na Petru a hneď na nádherné priečelie Pokladnice.

Z Petry k Mŕtvemu moru:

Nie horská, ale púštna! liga.

Horský prechod vo výške 1.500 m n.m.

Zrak vás neklame. Je to les! Malý, ale les.

Sme v priesmyku 800 metrov nad oceánom na miestnom salaši..., vystúpujeme z áut, reku či nekúpime žinčicu... Tú nemali, ale za to sme si vychutnali takýto, náš prvý, pohľad na Mŕtve more.

Tri roztomilé šteniatka so svojou matkou a v pozadí najužnejšia časť Mŕtveho mora.

Mŕtve more (v podstate ide o jazero) sa nachádza medzi Jordánskom, Izraelom a čiastočne aj medzi Západným brehom (palestínska samospráva, autonómia). Cez stred jazera prechádza hranica medzi Jordánskom a Izraelom. Z jordánskej strany jazero obopínajú 1.300 metrov (od hladiny jazera 1.700 m) vysoké Moabatínske hory a zo západnej strany sa vypínajú do výšky 1.000 metrov, resp. 1.400 m, Judajské hory.

Rozloha Mŕtveho mora je 1.050 km² (údaj z januára 2025), dĺžka je 75 km, šírka 3 až 15 km a najväčšia hĺbka je až 398 m (niektoré zdroje uvádzajú 365 m). Za posledných 50 rokov však hladina jazera klesla o 20 metrov a intenzita vysychania je dnes ešte vyššia ako pred 50 rokmi – údajne až meter za rok. Podľa mňa je to prehnané.

Mŕtve more, ako je známe, je najnižšie položenou vodnou plochou na Zemi. V roku 1965 bola hladina mŕtveho mora 395 metrov pod hladinou oceánu. K roku 2024 touž bolo 413 metrov a v strede sa objavil suchý pás pevniny, ktorý delí more na dve časti. Zrejme jediným riešením na záchrnu Mŕtveho mora je možná výstavba 190 kilometrového kanála, ktorým by sa privádzala voda z Červneného mora. Táto by sa musela vytlačiť do výšky 120 metrov a potom by stekala do hĺbky 530 metrov až do Mŕtveho mora.

Ďalšie prventstvo má Mŕtve more v tom, že jeho voda obsahuje až 35% soli čo je až 10-násobne viac ako má bežné more. Navyše tým, že jazero postupne vysychá, presáľa sa ešte viac.

Jazero je zásobované najmä riekou Jordán, ktorá mu dodáva 80% vody. Zbytok pripadá na vysoko mineralizované pramene z okolitých hôr. A aj keď voda z jazera nikde neodteká a podľa wikipédie priemerný prietok rieky Jordán v mieste pred Mŕtvym morom je pomerne veľký - 39,7 m³/s. (na zažiatku 70. rokov 20. stor. v letných mesiacoch bol prietok 50 m³/s. a v mieste opustenia Tiberiadskeho jazera je to dnes 16 m³/s), teplota vody v jazere je tak vysoká, že v podstate všetka voda, ktorá doň vteká z Jordánu sa vyparí, resp. rieka len sotva stačí nahrádzať rýchlo odparujúcu sa vodu. Na inom mieste som sa však dočítal, že keďže rieka je na svojej ceste aktívne využívaná pre hospodárske účely, do „mora“ už veľa vody neprináša a pred vstupom do neho vyzerá skôr ako malý kalný potok... Ak by to tak naozaj bolo, tak Mŕtve more by už zrejme neexistovalo.

Pri Mŕtvom mori.

Od Mŕtveho mora začíname stúpať do Moabatínskych hôr, ktoré dosahujú výšku až 1.700 m n.m. A znovu nechápeme z čoho tie ovce a kozy (snáď ich je na fotografii rozoznať) žijú.

Oáza Hot Springs vysoko v horách.

Vidíte dobre. Vodopád!

Len sa neutop, chlapče!...

Opäť zostupujeme k Mŕtvemu moru.

S údolím Mŕtveho mora, resp. s jeho okolím, sa spájajú aj biblické miesta ako Sodoma, Gomora, či Admah.

Cca 10 km severne od Mŕtveho mora, vo Wadi al-Kharrar, sa nachádza archeologické nálezisko pričom archeológovia predpokladajú, že ide o Bethaniu, teda miesto, kde žil Ján Krstiteľ a kde bol pokrstený Ježiš. Odkryté tu boli základy kostolov, kláštorov, v kameni vyryté krstiteľnice, vodovodné systémy a pomerne veľa mozaík.

Vraciame sa do oblasti Mŕtveho mora a smerujeme naspäť do Akaby, ale nie cez hory smerom na východ, ale na juh Veľkou priekopovou prepadlinou.

Púšť Wadi Rum:

sa nachádza v južnej časti Jordánska a rozprestiera sa na viac ako 720 km², čo je cca rozloha TANAP-u. Je považovaná za jednu z najkrajších púští na svete. Spopularizoval ju režisér Dávid Lean, keď tu v roku 1962 nakrútil historický film Lawrence z Arábie. Wadi Rum bola v roku 2011 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO pre kombináciu prírodného a kultúrneho dedičstva. Natáčali sa tu aj scény do filmov Červená planéta, Prometheus, Transformers, nové časti Star Wars, Duna, Marťan...

Ráčte nastúpiť...

Železničná trať ešte z dôb Osmanskej ríše.

To bude pánové jízda!...

V čajovni.

Kaňon Al Khazali.

Vzácnosť kaňonu spočíva aj v tom, že na jeho stenách nájdete petroglyfy.

Súvisiaci článok:

Z Tampere do Helsínk skratkou cez severný polárny kruh...

Použité zdroje informácií:

- Wikipédia

- Ako sa dostať k druhému veľkému vodopádu v horách nad Mŕtvym morom, ktorý je zadarmo.

- https://universes.art/en/art-destinations/jordan/petra

- https://jordansko.tripzone.cz/fotogalerie/skalni-most-v-pousti-wadi-rum-4728

- https://familyinjordan.com/2018/09/21/hiking-memo-waterfall-and-natural-swimming-pool-of-wadi-zarqa-main-dead-sea/