Víkend na Turci - Borišov (1.510 m), Martin, Sklabinský hrad a iné.

Turiec je jedným z pôvodných, prirodzených slovenských regiónov - žúp. Dnes je už iba regiónom cestovného ruchu.

Turiec tvoria okresy Martin (Holný Turiec) a Turčianske Teplice (Dolný Turiec) a patrí pod Žilinský kraj.

V 19. a na začiatku 20. storočia bol Turiec kultúrnym centrom Slovenska s významnou úlohou mesta Martin.

Turiec susedí s týmti regiónmi: na severozápade s Horným Považím, na severovýchode s Oravou, na východe s Liptovom, na juhovýchode s Horehroním, na juhu s Tekovom a na juhozápade s Hornou Nitrou.

Naše víkendové potulky začiname v dedinke Blatnica pod vrchom Tlstá (1.373 m) vo Veľkej Fatre (národný park):

Požičovňa bicyklov v Blatnici.

Blatnica – Main Road...

Blatnica – kaštieľ.

Turiec od rozhľadne na Brotnici pri Necpaloch; teda fotené od východu na západ. V pozadí Lúčanská Malá Fatra.

Lúčanská Malá Fatra. Vpravo od stredu je vidieť „opačný Kriváň“ - vrch Kľak.

Martinské hole.

Niekto miluje Necpaly, iní mylujú... Fyca... & Pohľad od Necpal na sever Turca s Krivánskou Malou Fatrou.

Vrch v strede by mal byť Malý Kriváň a vpravo Veľký Kriváň (1.709 m).

Veľká Fatra.

Belá – Dulice, východisková obec pre výstup na Borišov.

Pred nami, resp. „za rohom“ je dlhá Belanská dolina.

A sme nielen v Belanskej doline, ale aj v Národnom parku Veľká Fatra.

Približne po 8 kilometroch od horného konca dediny prichádzame ku krásnej chate Havranovo pod vrchom Havran. Ak idete na vrch Borišov tak pre bicykle je tu konečná. Ďalej už len pešo. A preto sa treba posilniť... A najlepšie výborným martinským čapovaným pivom Martins:

Vodopád v Došnej doline. Ak idete od chaty Havranov na vrch Borišov, k vodopádu je to cca jeden a pol kilometrová zachádzka, ale tá stojí za to. Dá sa tu dostať aj bicyklami, ktoré treba nechať 200 metrov pod vodopádom.

Stúpame dolinou Dolný Borišov a zanechávame za sebou záver Belanskej doliny.

V Prírodnej rezervácii Borišov.

Prírodná rezervácia Borišov.

A je tu chata pod Borišovom.

Aj tu majú čapovaného Martinsa; čo veľmi vítam.

Ale ešte pred prvým hltom musí každé pivo preskúmať sústredené, skúsené, študujúce neomylné oko degustátora...

Vrch Ploská (1.532 m)

Vpravo Čierny kameň (1.479 m) a vľavo by mal byť Rakytov (1.567 m).

Toto by mal byť nízkotatranský Salatín a pod ním Liptovská Lužná.

Uprostred hôr & V slovenskej divočine.

Hlboké doliny a severná polovica prekrásnej Veľkej Fatry – ktorá je domovom aj našich troch najväčších šeliem – medveďa, vlka, rysa.

Pohľad na severo-západ.

Belanská dolina, za ňou Turčianska kotlina a v pozadí rozhranie medzi Krivánskou a Lúčanskou Malou Fatrou.

Vrchol Borišova (1.510 m).

Pohľad na východ – na Turiec. Turiec zaberá územie Turčianskej kotliny, ktorá je vklinená medzi pohoria Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Žiar. Krajom preteká rieka Turiec, ktorá sa vlieva pri Vrútkach do Váhu.

Pohľad na juho-východ.

Pohľad na juh – vľavo je Ostredok (1.596 m).

Martin

Síce až deviate najväčšie mesto Slovenska, ale v 19. storoči sa z mesta stalo stredisko slovenskej kultúry a centrom slovenského národného obrodenia. A dnes tu súdli Matica slovenská.

Do r. 1951 sa mesto volalo Turčiansky sv. Martin a do r. 1922 bolo župným mestom Turčianskej stolice (župy). Tá bola jednou z 11 stolíc Slovenska (tie južné boli slovensko-maďarské) a susedila s Oravskou, Trenčianskou, Liptovskou, Nitrianskou a Zvolenskou stolicou.

Keďže v Martine som bol naposledy za socializmu (ak nepočítam, že som ho pred 17 rokmi raz míňal, ale do centra som sa nepozrel) bol som prekvapený aké je to príjemné mesto, lebo ako také som si ho nepamätal.

Memorandové námestie a Evanjelický kostol.

Pamätník Memoranda národa slovenského v Martine. Toto memorandum predstavovalo programový dokument slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek, prijatý na tomto námestí na slovenskom národnom zhromaždení 6. – 7. júla 1961.

Prvá budova Matice slovenskej. Bola postavená v r. 1863 (v neoklasicistickom štýle).

Ranogotický kostol sv. Martina.

Mestký park.

Hotel Turiec, kde sme boli ubytovaní. Aj tu čapovali slovenské pivo – výborný bansko-štiavnický Erb.

Večer po túre som zašiel na jedno do Českej hospody – Flámovne na hlavnej ulici: Kupodivu aj tu mali len slovenské pivá a kupodivu pre mňa, pivára, pivá neznáme. Dal som si 11° remeselné pivo z Rajeckých Teplic – Flám a musím povedať, že ma príjemne prekvapilo tak ako Martins a Erb. Tieto pivá u nás v Bratislave nečapujú, nepredávajú, a ak tak ich treba hľadať. V Bratislave ide hlavne Plzeň.

Ešte pár foto z Matina:

Naše víkendové putovanie na Turci tu ešte nekončí. V nedeľu ideme ešte navštíviť hrad Sklabiňa a kaštieľ v Mošovciach.

Pod Veľkou Fatrou.

Hrad Sklabiňa:

Sklabiňa, alebo tiež Sklabinský hrad, je zrúcanina nad obcou Sklabinský Podzámok v podhorí Veľkej Fatry cca 9 km na východ od Martina. Prvá hodnoverná zmienka o hrade je z roku 1309. Od roku 1328 až do polovice 18. storočia mal hrad taký význam, že bol sídlom Turčianskej stolice.

Na začiatku 17. storočia, noví majitelia hradu – Révayovci postavili v treťom predhradí hradu renesančný poschodový kaštieľ (na fotorgrafii vyššie vzadu). Kaštieľ bol obývateľný až do roku 1944, keď ho hitlerovské vojská podpálili, keďže sa v ňom zdržiavali partizáni.

Ono to tak dnes nevyzerá, ale hrad bol v minulosti dosť významný a to dokazujú zdokumentvané kráľovské návštevy Ľudovíta I a Žigmunda Luxemburgského. Dnes tu bývajú kozy...

Turiec od Sklabinského hradu.

Necpaly – obecný úrad.

Mošovce.

Kaštieľ v Mošovciach.

Krčma v Mošovciach. V čase obeda.

Mošovce.

Fotografie v článku sú z 25. a 26. mája 2024.

Súvisiace články:

Veľkofatranská Tlstá je v prvom rade krásna.

Výstup na Kľak