Víkend na Liptove - Šíp (1.170 m), Ružomberok a Malinné (1.210 m)

Čo všetko je možné zažiť, alebo aspoň vidieť na Liptove počas jedného víkendu? Možností, alebo kombinácií je veľa a o jednej z nich je tento foto článok.

Vrch Šíp sa nachádza v Žilinskom kraji v okrese Ružomberok a vypína sa nad sútokom riek Orava a Váh na severe pohoria Veľká Fatra v podcelku Šípska Fatra v rovnomennej národnej prírodnej rezervácií Šíp.

Na vrch Šíp vedú turistické chodníky zo Stankovian, Kraľovian i Žaškova. My sme zvolili tú zo Stankovian cez Škutovu dolinu, Žaškovské sedlo. Naspäť sme sa vrátili okruhom cez Zadný Šíp (1.143 m) a osadu Podšíp, ktorá sa objavila v známej filmovej rozprávke – Sokoliar Tomáš. Túto cca 11 km trasu sme prešli v pohodovom tempe v čistom čase za 5 hodín. Túra ponúka výhľady na Chočské vrchy, Nízke Tatry, Veľkú Fatru a Krivánsku Malú Fatru. A ponúka aj zaujímavý skalný útvar Šípske okno, ktoré však treba trošku hľadať. A preto sme ho aj nenašli:-(.

Vľavo, aj kedˇ vyzerá ako predný, je Zadný Šíp (1.143 m) a vpravo, v úzadí, aj keď sa to opticky nezdá, je ten vyšší šíp, s veľkým „š“ – Šíp (1.170 m).

Zadný Šíp.

Stankovany a Zadný Šíp.

Škutova dolina a vzadu jeden zo Šípov, asi ten Zadný.

Na túre sme sa zoznámili s nevídaným diaľkovým psím turistom – Brixom! Na každej túre toho nieže nachodí, ale nabehá minimálne 5 krát viac ako jeho pán. Tam a späť, hore, dole, a furt dookola. On sa nezdá, ale je to veľký bojovník. Jeho pán nám prezradil, že minulý rok vyhral súboj na život a na smrť s líškou!

Vrch ktorý vyzerá ako kopa – Kopa (1.187 m).

Žaškovské sedlo.

Brix.

Chlapík na skale; v slovenskej divočine.

Hrebeň Nízkych Tatier.

Chočské vrchy v pozadí.

Chočské vrchy a dedina Komjatná.

Na Šípe; s poľskými turistami.

V pozadí Veľká Fatra.

Stankovany a Váh.

Šípska úžina, medzi Šípom a zadným Šípom.

Kráľovany vľavo a za nimi Lúčanská Malá Fatra. Vpravo hore je Veľký Kriváň (1.709 m) - najvyšší vrch nie len Krivánskej Malej Fatry, ale celej Malej Fatry.

Pohľad na Turiec s Váhom. V pozadí Lúčanská Malá Fatra.

Pohľad na Oravu - dedina Párnica a za ňou Kubínska hoľa (1.347 m).

Malofatranský Stoh a V. Rozsutec.

Osada Podšíp.

Stoh a Veľký Rozsutec.

Stankovany.

Kríž a nad ním ďalší kríž – na vrchole Kopa.

Stankovany.

Ružomberok:

Predný Čabraď (945 m) nad mestom.

Námestie Andreja Hlinku.

Námestie Andreja Hlinku. Zľava Mestský úrad, Kostol sv. Ondreja, v ktorom kázal, a pod ktorým je pochovaný Andrej Hlinka, a miestne gymnázium.

Socha Andreja Hlinku (1864 – 1938), katolíckeho kňaza, národovca, politika, publicistu a prekladateľa. Spolu s Ľudovítom Štúrom a Milanom Rastislavom Štefánikom sú považovaní za 3 najväčšie osobnosti moderných slovenských dejín najmä ak uvážime, aké ťažké až beznádejné boli ich východiskové podmienky v čase agresívnej maďarizácie v Rakúsko-Uhorsku. Podľa Matice slovenskej (národná slovenská kultúrna ustanovizeň) bol Andrej Hlinka celou svojou osobnosťou oddaný službe národu a tvárou v tvár politickému šikanovaniu stál neohrozne na čele národného boja za nezávislosť v časoch, keď len prihlásenie sa k slovenskému národu bolo dôvodom na permanentné prenasledovanie. Prežil niekoľko pokusov o atentát a tri krát bol väznený.

Andrej Hlinka sa v Ružomberku nie len narodil (v mestskej časti Černova), ale aj zomrel. A tu je aj pochovaný. Priamo pod Kostolom sv. Ondreja. Politiku vnímal ako nezištnú službu.

Bol tvrdým kritikom nacizmu aj komunizmu. Po jeho smrti (16.8.1938, vo veku 74 rokov) boli po ňom pomenované organizácie Hlinkova mládež a neslávne známa Hlinkova garda. Po roku 1948 patril medzi tie slovenské osobnosti, ktoré mali byť vymazané z historickej pamäti národa. Verejne sa o ňom mohlo hovoriť až po roku 1989. Jeho portrét zdobil aj tisíckorunovú slovenskú bankovku vydanú v roku 1993. Ocenili ho poslanci Národnej rady SR, ktorí 26. októbra 2007 schválili zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.

Viac tu:

Polovýstup na vrch Malinné na severe Veľkej Fatry:

Polovýstup preto, lebo z dvoch tretín sme si výstup uľahčili použitím lanovky z Hrabova, primestskej časti Ružomberka. Že vám to v tom niečo nepasuje? Ani mne. Veď polovina a tretina nie je to isté. Ale polovina lepšie znie.

Vľavo Veľký Choč a vpravo hore je vidieť kúsok Západných Tatier.

Predhorie Chočských vrchov nad Ružomberkom.

Okrajová časť Ružoberka a Váh.

Vystupujeme z lanovky a pred nami sa už zdvíha vrch Malinné. V zime miestny to lyžiarsky raj.

V lyžiarskom stredisku Malinô Brdo.

Liptov sa nám otvára stále viac a viac.

Predhorie Chočských vrchov a v pozadí Kubínska hoľa.

Vľavo vzadu je vidieť Babiu Horu (1.722 m) a vpravo je Veľký Choč (1.611 m).

Toto by mala byť Valašká Dubová, z ktorej sa vychádza na Veľký Choč.

Predhorie Chočských vrchov a v pozadí Oravská Magura.

V pozadí malofatranský Stoh a Veľký Rozsutec.

Na Malinnom - bratislavská „Mary“, Liptovská Mara v pozadí a nejaký pobuda...

Západné Tatry.

Ružomberok, výhľad z nášho penziónu.

Pri ceste z Ružomberka do Bratislavy sa ešte zastavujeme v Čutkovskej doline pri Ružomberku (Veľká Fatra).

Údolie Váhu, Šípska Fatra a dedina Hubová. Nad ňou vpravo hore sa týči vrch Ostré (1.067 m) a Havran (882 m), ktorý sa „vznáša“ na obrázku nižšie a vyzerá skôr ako pyramída než vták...:

Fotografie sú z 10. a 11. mája 2024.

Súvisiace články:

Víkend na Liptove a Veľký Choč (1.611 m)

Krivánska Malá Fatra - Výstup na V. Rozsutec (1.610 m), 14.8.2021

Lúčanská Malá Fatra - Výstup na Kľak (1.351 m), 17.7.2021