Riga - perla Pobaltia

Lotyšská republika je prostredná z troch pobaltských republík a aj jej hlavné mesto – Riga, leží v strede – tejto 2 miliónovej, takmer severskej krajiny s rozlohou väčšou než Slovensko zhruba o jednu pätinu.

Osobne ma Riga očarila. Takmer nikdy si nepozerám pred návštevou mne neznámych miest, resp. krajiín, videá ani fotografie na internete, že do čoho vlastne idem..., len si prečítam príslušný bedeker. Vždy sa chcem nechať prekvapiť. A po návšteve Rigy musím konštatovať, že toto mesto by si zaslúžilo viac turistického záujmu. Má malebné stredoveké Staré mesto, okolo neho bulváre a štvrte z 19. storočia, obrovský mestský park, nespočetné množstvo starých obytných honosných budov, zákutí..., čo som tu, v malom a postkomunistickom Lotyšsku, teda nečakal. Veľmi príjemné prekvapenie. A poďakovanie staviteľom a záchrancom tohto architektonického bohatstva.

Prv než prejdeme k samotnej metropole Lotyška, uveďme, alebo pripomeňme si pár faktov a zaujímavostí o krajine ako takej:

Začneme rokom 1201, keď nemeckí kupci a osadníci pri ústí rieky Daugava v roku 1201 založili obchodnú osadu z ktorej postupne vyrástlo jedno z najkrajších a najbohatších hanzových miest Pobaltia – dnešné hlavné mesto Riga. „Počas nasledujúcich 200 rokov sa z niekoľkých osád a hradov vytvoril silný rádový štát, ktorý popri násilnom šírení kresťanstva priniesol Baltom aj západnú civilizáciu a hospodársky rozkvet krajiny. Na území štátu sa vytvorili dve svetské protestantské vojvodstvá – na západe Prusko, na severovýchode Kurónsko – Livónsko. Kuronsko (dnešné Kurzemsko a Zemgalsko na juhovýchode Lotyšska) sa stalo malou hospodárskou a námornou veľmocou, ktorá dokázala konkurovať Švédsku, Dánsku, Holandsku, ba aj Francúzsku.

V 17. storočí (1629-1710) sa Lotyšsko dostalo pod vplyv Švédska, kedy Švédsko ovládalo Livónsko (dnešné Lotyšsko a Estónsko), čo viedlo k rozvoju vzdelania (založenie univerzity) a administratívy, ale aj k ekonomickému zaťaženiu obyvateľstva kvôli vojenským potrebám Švédska. Tento vplyv bol významný vďaka strategickej polohe Rigy a Livónska, ktoré slúžili ako zdroj daní a surovín, no v roku 1710 Švédsko po porážke v Severnej vojne stratilo kontrolu nad oblasťou, ktorú získalo Rusko.

V roku 1795 pod silným tlakom domácich šľachticov a susedného Ruska odstúpil vojvoda Peter Biron svoje územie za úplatu cárovnej Kataríne, čím sa na dlhú dobu dostalo dnešné Lotyšsko pod vplyv Ruska a pod ním zostalo až do roku 1918. Snaha o vytvorenie vlastného štátu sa naplnila až po konci I. sv. vojny, kedy na území bývalých baltských gubernií vznikli Lotyšsko, Litva a Estónsko ako suverénne republiky. Lotyšsko malo z nových štátov relatívne najlepšie podmienky na rozvoj.“

Faktická nezávislosť Lotyšska skončila v r. 1939 po násilnom začlenení Lotyšska do komunistického Sovietskeho zväzu. Na to opustilo krajinu cca 20 000 Nemcov. V roku 1940 poslala sovietska moc v priebehu niekoľkých mesiacov takmer 30 000 občanov Lotyška do pracovných táborov. Od r. 1941 patrilo Lotyšsko fašistickému Nemecku. Nielen voči židovskému obyvateľstvu, ale aj voči Lotyšom postupovali Nemci mimoriadne kruto. V roku 1944 došlo k opätovnej okupácii Sovietskym zväzom a z Lotyška sa až do roku 1991 stala Lotyšská sovietska socialistická republika. Počas celej vojny zahynulo vyše 200 000 občanov Lotyšska, vrátane cca 70 000 Židov. V dôsledku rozsiahlej imigrácie počas sovietskej okupácie (začal sa prílev Rusov a iných etník ZSSR) sa etnickí Rusi stali najvýznamnejšou menšinou v krajine (28,7 %), ale zhruba polovica z nich nemá lotyšské občianstvo. Lotyšsko má najväčší počet príslušníkov národných menšín v Európskej únii. Len 58,8 % obyvateľov Lotyšska sú etnickí Lotyši. (V roku 1935 bol podiel Lotyšov 77 % čo predstavovalo takmer 1,5 milióna obyvateľov). Toto dedičstvo výrazne zaťažuje národnostnú politiku súčasného Lotyšska. Z cca 700 000 Rusov má takmer polovica lotyšské občianstvo, ostatní sú trpení ako cudzinci s povolením na trvalý pobyt, štát však vyvíja tlak na ich naturalizáciu. Celkovo nemá občianstvo okolo 420 000 obyvateľov krajiny (z nich je takmer 280 000 Rusov). Ich deti, ktoré sa narodili po roku 1991, získavajú občianstvo bez naturalizačnej procedúry. Stále nie je doriešený problém občianskeho statusu Rusov. Podmienkou získania občianstva bol test z lotyšského jazyka, ktorý mnohí miestni Rusi nedokázali splniť, aj keď situácia sa oproti začiatku 90. rokov 20. storočia zlepšila.“ Zaujímavé sú aj údaje o náraste a poklese počtu obyvateľov Rigy:

1897	282 200
1913	517 500
1920	¹185 100
1930	377 900
1940	353 800
1941	335 200
1945	²228 200
1950	482 300

Dnes má Riga ani nie trištvrte milióna obyvateľov (710.000), no vyzerá ako skutočné veľkomesto. Nie je sa ani čomu čudovať, veď pred 1. sv. vojnou mala vyše pol milióna obyvateľov, čo znamená, že jej staré mesto by malo byť, alebo je veľmi rozsiahle.

Naše bývanie - otvorené okno na 3. poschodí.

Biely dom, okno vpravo hore, naše spomínané ubytovanie tentokrát z neďalekej veže najväčšieho kostola v Pobaltsku.

Večerné pohľady z nášho ubytovania.

Ranný pohľad z ubytovania.

A vyrážame do uličiek Starého mesta a potom ulíc až bulvárov širšieho centra:

Z ôsmich brán, ktoré slúžili na kontrolu vstupu do mesta, sa zachovala jediná – Švédska brána, ktorú si práve zvečnila istá „Švédka“ (asi moja dcéra...).

Traja bratia sú skupinou troch historických domov v centre mesta na ulici Maza Pils. Najstarším z nich je dom číslo 17, postavený na prelome 15. a 16. storočia (druhý sprava, ten biely), ktorý je zároveň vôbec najstaršou dochovanou murovanou obytnou budovou v Rige. Dom číslo 19 (ten s aj ukrajinskou zástavou, ktorých sme po celej Rige videli veľmi veľa ako znak solidarity so znásilňovanou Ukrajinou Rusmi, aj keď v Rige žije takmer toľko Rusov ako Lotyšov) bol postavený v roku 1646. Dom číslo 21 pochádza z konca 17. storočia, v 19. storočí prešiel prestavbou. Názov bol inšpirovaný podobnou skupinou historických budov v estónskom Talline označovanou ako „Tri sestry“.

Je čas na oddych. Lotyšské čapované pivá žiaľ väčšinou bez peny. Tomu zodpovedá aj môj výraz...

V stredovekom období bola Riga chránená mohutnou spevnenou stenou s 20 vežičkami a s priekopou širokou až 90 metrov. Táto priekopa sa zmenila na vodný kanál, pozdĺž ktorého sa dnes nachádza veľmi rozsiahly park – Park Bastejkalna. Táto oblasť bola až do roku 1856 miestom, kde stáli východné opevnenia Rigy.

Hneď za pásom bývalého opevnenia stredovekého jadra mesta (dnes za mestským parkom) vybiehajú do širšieho centra takéto bulváre.

Katedrálny chrám pravoslávnej cirkvi - postavili ho v rokoch 1876 až 1884 v novobyzantskom architektonickom štýle. Kupola chrámu sa nachádza až vo výške 40 metrov a v roku 1961 v chráme komunisti zriadili planetárium. Po obnovení nezávislosti Lotyšska chrám vrátili pravoslávnym veriacim a začali sa v ňom konať pravidelné bohoslužby.

Vraciame sa späť do jadra mesta:

Vpravo – Monument slobody. 42-metrový pamätník postavený v roku 1935 na počesť lotyšských vojakov, ktorí zomreli za nezávislosť. „Toto miesto je centrom spomienkových slávností a demonštrácií a tento symbol slobody prežil sovietske obdobie, napriek pokusom o jeho zbúranie alebo zneužitie jeho významu. Dnes je strážený čestnou strážou a nachádza sa na bulvári Brīvības, neďaleko starého mesta, obklopený parkami a ambasádami.“

Opäť park Bastejkalna.

Hokejový brankár... V r. 2023, kedy sme aj Lotyško navštívili, táto krajina získala historicky prvú medailu z MS v ľadovom hokeji. Aj preto Lotyši oslavovali bronz z Tampere, po víťazstve nad USA po predĺžení, akoby boli majstri sveta. Na MS v 2023 z krajín veľkej šestky získala medailu len Kanada (zlato po víťazstve nad Nemeckom 5:2). Lotyšsko je najmenšia krajina v histórii hokejových MS, ktorá získala medailu. Krajina s dvomi miliónmi obyvateľov má len 8.000 registrovaných hráčov. Pre porovnanie Slovensko má 11.500 registrovaných hráčov (pokiaľ si dobre pamätám z iných zdorjov, tak Česko a Nemecko má okolo 40.000, Fínsko a Švédsko okolo 80.000 a Kanada, Rusko, USA až okolo pol milióna). Lotyši sú hokejoví fanatici. Hokejom žijú naplno, hoci ich tím doteraz medaily z majstrovstiev nenosil. Už účasť vo štvrťfinále pre nich bola doteraz úspechom. Pondelok po víťazstve bol v krajine vyhlásený štátny sviatok. Zdroj: Odkaz

Lotyšská národná opera - bola otvorená už v roku 1912. Neoklasická budova pochádza z roku 1863.

Ani pred operou nemôže v týchto časoch chýbať, vedľa lotyškej, ukrajinská zástava.

A opäť: Sláva Ukrajine.

Kostol sv. Petra. Ide o najvyššiu stredovekú budovu v Rige a vôbec v Lotyšku. „Zaujímavosťou je, že jej veža niekoľkokrát vyhorela. Prvýkrát bola veža vztýčená v roku 1690, ale už za 31 rokov zhorela. Opätovne postavená bola roku 1746. S tým sa spája povesť o staviteľovi, ktorý vraj po dokončení kostolnej veže na jej vrchole vypil pohár vína a hodil ho dole. Na koľko črepov sa rozpadne, toľko storočí bude nová veža stáť. Poháre dopadli do slamy a rozbili sa iba na dva kusy. A naozaj – za dve storočia, v roku 1941, zasiahla veža pri nemeckom bombardovaní bomba. Posledná oprava bola vykonaná v roku 1973. Tentoraz bola pôvodná drevená konštrukcia veže nahradená kovovou. Stavba je tiež druhým najvyšším kostolom v pobaltských krajinách, hneď po kostole svätého Olafa v Talline, ktorý je o 40 cm vyšší, a 19. najvyšším kostolom na svete (123,25 metrov). Bol postavený hlavne z tehál, miestami z kameňov. Do veže kostola bol zabudovaný výťah, ktorý vyváža návštevníkov do výšky 72 m.“ Zdroj: https://www.radynacestu.cz/magazin/riga/

Fantastické podvečerné výhľady z veže kostola.

Budova lotyšskej akadémie vied – bola postavená v stalinskom neoklasicistickom slohu medzi rokmi 1951 až 1961, poväčšine z peňazí odobratých lotyšským kolchozom a vidiečanom. S výškou 108 metrov to bol prvý mrakodrap v Lotyšsku a dlho aj najvyššia lotyšská budova. Na jej vrchole bola pôvodne päťcípa hviezda, ktorá bola odstránená po tom, čo Lotyšsko v roku 1991 znovu získalo nezávislosť. Na 17. poschodí budovy (vo výške 65 metrov) je v súčasnosti vyhliadka pre verejnosť.

Monument slobody, chrám pravoslávnej cirkvi atď.

Historické centrum Rigy bolo v roku 1997 zaradené do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je nazývané ako „Staré mesto“ a leží na východnom brehu rieky Daugava, ktorá pramení v Rusku, preteká Bieloruskom a neďaleko Rigy sa vlieva do Rižského zálivu Baltského mora. Na jednej strane je Staré mesto ohraničené riekou a na strane druhej rozsiahlym mestským parkom vysadeným na mieste už zaniknutých stredovekých obranných hradieb mesta.

Blízko centrálnej vlakovej a autobusovej stanice, neďaleko historického centra, sa pri rieke Daugava nachádzajú mohutné hangáre Pôvodne boli postavené pre nemeckú firmu Zeppelin vyrábajúcu vzducholode.

„Symbolom Rigy sú krásne gotické domy, nazývané Domy Čiernych hláv. Svoje meno dostali podľa cechu miestnych kupcov, ktorí nosili čiernu pokrývku hlavy. Tieto domy s honosne zdobenými štítmi sú však „len“ presnou replikou pôvodných, ktoré boli zrovnané so zemou sovietskymi vojskami.“

S bezdomovcom so Slovenska!

Takmer ako v Bratislave pri pohľade z Vajanského nábrežia cez Dunaj na vežu Mostu SNP, Aupark, Inchebu...

Rigu zdobí minimálne 200 secesných stavieb. Riga sa tak vyznačuje výraznou secesnou architektúrou, ktorá je porovnateľná s tou, ktoré zdobia aj Viedeň a Barcelonu. A ešte jedno mesto, ktorému ale kvôli ruskej agresii na Ukrajine ani len minimálnu reklamu robiť nemienim.

Riga sa tiež vyznačuje takýmito krásnymi starými drevenými domami.

Rižský dóm (Rígas domá) - najväčší kostol v Pobaltí. Jeho základy boli postavené v roku 1211 a v priebehu storočí bol niekoľkokrát prestavovaný.

Katedrálne námestie sa považuje za centrum historickej Rigy.

Výhľady z Rižského dómu.

Spokojenost.

Použité zdroje:

https://www.aktualne.cz/wiki/lotyssko/r~i:wiki:2512/?lp=1

https://cs.wikipedia.org/wiki/Loty%C5%A1sko