Potulky krajinami 1992 - 2009

Nie som fotograf, ale rád mapujem miesta, ktoré mi bolo dopriate navštíviť. Je to čosi ako vedenie si denníka. Veď sám sa k mojim starším cestopisným článkom časom, po rokoch rád vraciam

a tie zaznamenané miesta a zaujímavosti z daných ciest si takto prípomínam a znovu prežívam.

Teda mám taký zvyk všetko archivovať, dokumentovať. Ale nebolo to tak vždy. Som ročník 1968 a prvý fotoaparát som si zaobstaral až v r. 1994 (a digitálny až v r. 2005). Dovtedy, a ešte aj pár rokov po tom, som sa riadil heslom, že fotoaparát nie je potrebný, že to najpodstatnejšie má predsa človek zachované v spomienkach, v hlave... Takto som prišiel o množstvo pekných záberov, hlavne zo slovenských hôr. A teraz si to kompenzujem – tým, že od roku 2005 všetko poctivo dokumentujem.

A tak tento blog obsahuje fotografie z takých mojich ciest, alebo výletov, ktoré som v mojich doterajších cestovateľských článkoch vôbec, nie len na tomto blogu, ešte nespomenul a fotografie nepoužil; aspoň o tom neviem.

1992 - 2000:

Rok 1992 a prvý krát v živote v „prehnitom kapitalizme“ a hneď rovno vo vysnívnom Paríži, keď pred tým som nebol ani len v Rakúsku (ak nepočítam cestu do Francúzska cez Rakúsko). Môj sen zo strednej školy - vidieť Paríž, ktorý sa mi ale zdal tak nereálny, ako sa mi zdal aj pád socializmu, sa mi, moja veľká vďaka nebesám, splnil a splnil sa mi veľmi veľmi skoro, keď som mal len 24 rokov. Vôbec mi nevadilo, že 5 dňový autobusový zájazd do Paríža s nočnými jazdami tam aj späť s 3 prespatiami v Paríži a skromnými raňajkami stál dve moje výplaty. 

Toto je jediná fotografia z výletu. Pohľad z Eiffelovej veže, z 1. poschodia. Vpravo v strede Grand a Petit Palais. V týchto miestach začína cca 4 kilometrov dlhá zóna nábrežia rieky Seiny, ktorá je s priľahlými stavbami zapísaná do zoznamu UNESCO. Končí zhruba 1 km za Notre Dame nachádzajúcim sa smerom doprava. V pozadí Montmartre s bazilikou Sacré-Cour.

Rok 1994 a 166 kilometrový cyklovýlet s kamarátom Liborom z Rače do Viedne a späť. 

Viedeň.

Cestou z Viedne. Takto sme sa museli brodiť po Dunajom zaplavenom cyklistickom chodníku medzi Bratislavou a Viedňou. 

Na Šariškom hrade s mojou drahou polovičkou. Písal sa rok 1994. Hradný vrch, a aj to, čo po pôvodnom hrade zostalo, bolo vtedy ešte komplet zarastené náletovými drevinami. Dnes to na hrade vyzerá úplne inak. Je tam krásne.

V uličkách veľkometa Kolín nad Rýnom s bratom Jurajom, r. 1994.

Kolínsky dóm. Stavali ho vyše 600 rokov. Ako jedna z veľmi mála stavieb mesta prežila bombardovanie v 2. sv. vojne. Kolínsky dóm je jedinou klasickou katedrálou v Nemecku. Je vysoký neuveriteľných 157 m. Pre porovnanie - Dóm sv. Martina v Bratislave má 87 m a tiež vyzerá dosť impozantne.

Sivý vrch, Západné Tatry, 1995, s mojou drahou polovičkou.

Praha, Staromestské námestie, 1995.

Tyrolsko - máj 1997 - osada Vomperberg ( 946 m.n.m) nad dedinkou Vomp, neďaleko mestečka Schwaz. 

Rok 1997 - cyklovýlet Šamorín - Budapešť - Šamorín a Ostrihomská bazilika. Je po bazilikách sv. Petra (Rím) a sv. Pavla (Londýn) tretím najväčším kostolom v Európe. Monumentálna budova je 118 m dlhá, 49 m široká a výška kupoly zvnútra má 71,5 m a jej priemer 33,5 m! A každý z ôsmych podopierajúcich timpanon má 57 m.

Budapešť, 1997.

Rok 1998 a cyklo Humenné - Starina (na fotografii) - Poloniny - Nová Sedlica - Zemplínska Šírava, spolu 150 km na jeden záťah. 

Boss... & So synovcom Fejdarom v Krakove, 1999.

Na malofatranskom Stohu - pohľad do Vrátnej doliny, 1999.

2000 - 2004:

Dánsko, 2001.

Renesančný zámok Kronborg pri mestečku Helsingor na severovýchodě Dánska. William Shakespeare tu umiestnil svoj príbeh o Hamletovi.

Liberecký kraj a susedné Sasko:

Liberec, 2002.

Rumburk 2002 (blízko Liberca, NP Českého Švajčiarska a na hraniciach s Nemeckom). Pamätám si, že hneď vedľa námestia čapovali v krčme pivo Zlatý bažant!

Bischofswerda, mestečko pri Drážďanoch a rodný dom spisovateľa Abd-Ru-Shina; 2002.

Drážďany, 2002

Drážďany - barokový komplex Zwinger - komplex múzeí a bohato zásobených obrazární. 

Švajčiarsko 2003:

Bodenské jazero pri mestečku Arbon; ak si dobre spomínam.

Rok 2003. Najväčší európsky vodopád (v prietoku) sa nachádza na rieke Rýn na jeho púti do Severného mora za mestom Schaffhausen vo Švajčiarsku (takmer na hranici s Nemeckom). Rýnsky vodopád je široký 150 m a vysoký 23 m. 

Benediktínsky kláštor Einsiedeln je najvýznamnejším pútnickým miestom vo Švajčiarsku. UNESCO.   

Priezračné jazero Vierwaldstättersee, resp. Jazero štyroch kantónov.

Zubačkou na Pilatus (2.128); údajne najstrmším zubačkovým stúpaním na svete. V každom prípade, so sklonom miestami až 48 %.

Dezoláti ze Slověnska...

Časťou už spomínaného jazera Vierwaldstätter je aj Luzernské jazero.

Portugalsko 2003 – hrad a zároveň palác Vila Palace v pohorí Sintra Mountain bol od 14. stor. rezidenciou portugalských kráľov. Pohorie je na tamojšiu zemepisnú šírku veľmi zelené a pripomína Malé Karpaty. Od roku 1995 je palác i s priľahlou oblasťou zapísaný do zoznamu UNESCO. 

Cabo da Roca (Mys Roca) je najzápadnejší pevninský výbežok nie len Portugalska ale aj celej kontinentálnej Európy. Táto skutočnosť bola známa už starovekým Rimanom. 

Niekde nad Portugalskom.

Pyreneje.

Rím, Piaza Navona, 2004.

Toledo, Španielsko.

Horská rieka Schwarza v Dolnom Rakúsku práve kľukatiaca sa medzi Schneebergom a Raxskými Alpami. Obľúbená pre rafťákov.

2005 - 2010:

Mestečko Bedford, Východné Anglicko,

v grófstve Bedfordshire:

Juho-východné Anglicko:

Stonehenge (13 km severozápadne od mestečka Salisbury na juhu Anglicka) - nápadná megalitická štruktúra bola zhotovená medzi rokmi 2500 až 2000 pred Kr. 

Pri mestečku Amersham, v grófstve Buckinghamshire:

Anglicko.

Brusel, 2006.

Koper, Slovinsko, 2008:

Koper.

Z Bratislavy cez Alpy do Francúzska a späť, 2008:

Innsbruck a rieka Inn.

Innsbruck.

Innsbruck.

A sme vo Švajčiarsku.

V horskom prechodu Furka (2.431 m).

Serpentíny k horskému prechodu Furka (2.431 m) zo spodu - smer pokračujúci z údolia Rhôny ďalej na východ. Na fotografii vpravo od stredu vidieť horskú chatu, ktorú som fotil vyššie. Z tohto údolia je to už len na skok k známej trojici Bernských Álp: Eiger, Mních (Monch) a Panne (Jungfrau) (4.158 m).

Vinice vo Švajčiarskych Alpách? V minulosti by som nad tým neveriacky krútil hlavou. Údolie Rhôny tiahnuce sa v smere východ - západ na juhu Švajčiarska je nazývané Kaliforniou tohto alpského štátu. Podnebie je tu tak teplé a suché, že je potrebné sadom dodávať vlahu; aj keď je to odtiaľ len cca 60 km od Mont Blancu, alebo aj Matterhornu ležiace od údolia južnejšie.

Približne tú istú cestu sme raz prešli aj v lete:

Arles, na rieke Rhôna, Francúzsko, 2008

Ide o niekdajšie hlavné mesto niekdajšieho Burgundského kráľovstva.

Vicenza, severné Taliansko

Poľsko, Podkarpatské vojvodstvo a zámok Łańcut - označovaný ako jeden z najkrajších bývalých aristokratických sídiel v Poľsku.

Švédsko, Östersund, marec 2009:

Östersund je mesto v strednom Švédsku v provincii Jämtland. Leží na brehoch jazera Storsjön, ktoré je piate najväčšie vo Švédsku. Mesto má 44 tisíc obyvateľov a nachádza sa v ňom najväčší univerzitný kampus v stredom Švédsku. Östersund je tiež známym centrom zimných športov, hostil majstrovstvá sveta v biatlone, rýchlokorčuľovaní, orientačnom behu na lyžiach a každoročne sa v ňom usporiadava svetový pohár v biatlone.

Poľský Spiš:

Pohľad z hradu Nedeca (po poľsky Niedzica) v regióne poľský Spiš v Podkarpatskom vojvodstve. Obec Nedeca je rodiskom Michala Dočolomanského. Kedysi patrila Slovensku a žili v nej prevažne Slováci. Ako je to možné? Po 1. svetovej vojne v r. 1920 vznikol medzi vtedajším Československom (ČSR) a Poľskom spor o územie. ČSR vtedy získala časť Tešínska a Poľsko získalo 25 obcí severného Spiša a hornej Oravy, vrátane Nedece. Tomu sa hovorí „proporcionalita“. Česko len získalo, Poľsko stratilo aj získalo no a Slovensko iba stratilo. Podobne ako strata Zakarpatskej Rusi pre ČSR po 2. svetovej vojne, ako odmena Sovietom za oslobodenie..., sa neskôr týkala výlučne len Slovenska. Herec Michal Dočolomanský sa narodil v obci Nedeca počas 2. svetovej vojny, keď sa fašistická Slovenská republika po boku Nemecka zúčastnila v r. 1939 vojnového ťaženia proti Poľsku a následne získala všetky obce, ktoré zas Poľsko získalo v rokoch 1920 a 1938.

Hrad Nedeca.

Krajinka poľského Spiša.

Súvisiace články: Z potuliek Európou. Odkaz