Päť dní na Sardínii

Druhý najväčší ostrov Stredozemného mora, s rozlohou 24 090 km² (čo predstavuje takmer polovicu Slovenska), je miestom spájaným so starodávnou Atlantídou. A aj keď toto spojenie

nemusí mať bezpodmienečne reálny základ, Sardínia je tak či onak plná záhad, plná mystických stavieb starých aj 3.900 rokov. Okrem toho je obklopená hlbokým modrým morom, je bohatá na architektonické krásy, pôsobivé horské dedinky a tak by so svojimi predispozíciami mala patriť medzi najvýznamnejšie turistické destinácie; minimálne Európy. Avšak nie je to tak dávno čo Sardínia bola ostrovom kam na dovolenky chodili len bohatí ľudia a to do drahých súkromných rezortov. Ostrov si svoje poklady asi chránil, keďže turizmu sa otváral pomaly. Dnes ho navštevuje 10 miliónov turistov ročne, čo nie je až tak veľa, veď takmer 7 násobne menšiu Malorku ročne navštívi 7 miliónov turistov a to ide o dosť drahú turistickú destináciu.

Pohľad z lietadla na časť centra metropoly Sardínie tesne pred pristátím.

Sardínia (tal.: Sardegna) je autonómnym administratívnym regiónom Talianska. Má 1,6 milióna a 8 provincií. Na Slovensku by na takýto počet obyvateľov pripadlo 20 okresov a 3 kraje ešte k tomu; veď naši ľudia (straníci) potrebujú funkcie. A ak nie sú, treba ich pre nich umelo vytvoriť (na 5,4 miliónové Slovensko pripadá 79 okresov a 8 krajov).

Ostrov nesie aj prívlastok „Karibik stredomoria“, ktorý mu dali tí, korí sem chodia kvôli plážam, ktoré prirovnávajú ku karibským. Nás však tradičné pláže tradične nezaujímajú - na žiadnom ostrove. Vyhľadávame iné atrakcie a až keď zvýši čas tak sa v mori vykúpeme. Na Sardínii nám nezvýšil žiadny, čoho výsledkom je nasledujúca fotodokumentácia z dní 6. až 10. apríla 2023 (čo bolo viacmenej cez Veľkonočné sviatky).

Cagliari:

Cagliari je hlavným mestom ostrova. V samotnom meste žije 160 tisícov obyvateľov. V metropolitnej oblasti je to samozrejme viac.

Rímsky amfiteáter vytesaný do skaly pod štvrťou Castello svojho času poňal až 10.000 divákov - sledujúcich tu nielen zápasy gladiátorov, ale aj zábavnejšie predstavenia..., ako napr. verejné popravy.

Pohľad z najväčšej zo štyroch historických štvrtí mesta - Castello. Leží na kopci vo výške 100 m. n. m. a je ju celú dobre vidieť na prvej fotografi tohto článku.

Vo štvrti Castello.

V 13. storočí začalo vznikať okolo štvrte Castello opevnenie, ktoré malo chrániť tunajšiu aristokraciu. Jeho súčasťou a najväčším očitým svedkom je vyše 30 metrová strážna veža Torre dell’Elefante(hore v strede) z roku 1.307, ktorá bola aj jednou zo vstupných brán do štvrte.

Zostupujeme do ďalších štvrtí starého mesta.

2. deň - juhozápadné a západné pobrežie a časť vnútrozemia:

Pan di Zucchero (cukrový obláčik) je jednou z nejpôsobivejších a nejpozoruhodnejších prírodných pamiatok nielen na pobreží Iglesias, ale na celom ostrove.

Lúky ako na Orave...

Všimnite si tie vykukujúce vrcholky hôr naľavo a vpravo.

Vodopád Istrampu de Capu Nieddu.

3. deň – časť vnútrozemia, Santa Cristina a severozápad:

Mestečko Santu Lussurgiu.

Pohorie Monte Fertu.

Vodopád Sos Molinos.

Na Sardínii je veľa tajomných miest, ale jedno z nich vyniká – a to svojou geometrickou a technickou precíznosťou – podzemná svätyňa s posvätnou studňou v nuragickom komplexe Santa Cristina pochádzajúcom z 12. - 11. storočia pred Kristom. Svätyňu so studňou postavili, resp. vykopali Nuraghovia - národ obývajúci Sardíniu v dobe bronzovej a železnej. Do dnešných dní zanechal po sebe niekoľko tisíc kamenných veží, pozozostatky viacerých nuragských dedín a kultových stavieb medzi ktoré patrí aj táto svätyňa so studňou, ktorá je jedným z najväčších architektonických zázrakov a skvostov ostrova; ak nie najväčší. Ako môžete aj vidieť, má dokonalé spoje kameňov bez akéhokoľvek spojiva, malty a pod.

Podľa archeológov sa táto svätyňa mohla používať na rituály spojené s božstvami, s prírodnými živlami, s uctievaním vody, alebo aj kozmických cyklov. Veď jej astronomická funkcia je viac než zjavná.

Svätyňa je konštruovaná tak, že v čase jarnej a jesennej rovnodennosti Slnko vrhá svetlo cez malý otvor na kupole studne pod takým uhlom, že dopadá až na hladinu studne (ktorá je 8 metrov pod otvorom na kupole). Na hladine, ak pri nej stojíte na najspodnejšom schodíku, sa vytvára obraz vás, ktorý sa premieta na stenu studne hore nohami. A každých 18 a pol roka prejde slnečný lúč cez otvor nad studňou a na jej hladine vytvorí isté obrazce.

Svätyňa má energetický význam, 25 schodov nie je náhoda, s každým schodom nižšie k studni sa zvyšuje energetická vibrácia miesta. Ideálna životná energia zdravého človeka, meraná v Bovis jednotkách (1 bovis jednotka=1nanometer), je 6500. A zatiaľ čo na 10. schode bolo hodnota nameraná biometrom 7.800 Bovisov (BJ), na 24. schode bola 34.000 a pri kontakte s vodou ešte dokonca násobne viac, údajne až 410.000. Pričom liečivé miesta majú hodnotu od 11.000, liečivá voda z Lúrd 26000, kráľovská komora v Cheopsovej pyramíde 170 000 BJ.

Santa Cristina ale nie je len svätyňa a studňa.

Santa Cristina je komplex zahŕňajúci aj iné objekty nuraghskej kultúry, ako pozostatky nuraghskej dediny (základy domov nuragov), nuraghskej veže, ktorá slúžila zrejme ako strážne, alebo rituálne miesto.

Zo stredozemia ostrova pokračujeme na severozád:

Dedinky Padria a Mara.

Smerujeme na túto „stolovú horu“.

Výhľad zo „stolovej hory“.

Dedinka na „stolovej hore“.

„Kľuče od tejto bráničky náhodou nemáte?...

Výhľad zo „stolovej hory“.

Mys Capo Caccia a mesto Alghero:

Vľavo hore je Capo Caccia a vpravo je Alghero.

Alghero.

Alghero je 5. najväčšie mesto (44.000 tisíc obyvateľov) ostrova a leží na skalnatom výbežku na jeho severozápade. Nazývajú ho Malou Barcelonou...

Mesto má dobre zachované stredoveké opevnenie.

A sme na myse Capo Caccia – na jednom z najzápadnejších bodov Sardínie. Je jedným z najkrajších prírodných scenérií nielen ostrova, ale aj celého Stredomoria.

Pohľady z mysu smerom späť, teda na Alghero.

Do hĺbky 200 metrov vás dovedie schodisko Escala de Cabriol Grotta so 625 schodmi, ktoré končí nad jaskyňou Gotta di Nepttuno.

Úplne hore vpravo je vidieť vrchol útesu Punta Cristallo, ktorý je vysoký takmer 300 metrov, čo ho radí k jedným z najvyšších v Európe.

Z Alghera do Bosy:

Vydávame sa na juh nádhernou, 45 km dlhou pobrežnou cestou:

Mys Capo Caccia.

4. deň – Národný park Záliv Orosei, pohorie Gennargente a Bosa:

Najväčším z trojice národných parkov na Sardínii je NP spájajúci záliv Orosei v Tyrrhenskom mori a pohorie Gennargentu (NP del Golfo di Orosei e del Gennargente). Aj záliv aj pohorie sa nachádzajú na stredovýchode ostrova.

Záliv Orosei.

Severná časť zálivu Orosei.

Zo zálivu Orosei do najvyššieho pohoria ostrova – Gennargentu, stúpame a prechádzame pohorím Supramonte s najvyšším vrchom Monte Corrasi (1 423 m) pripomínajúcom Dolomity.

Na najvyššom horskom priechode ostrova.

Na kocni sveta; alebo aspoň Sardínie.

Dedinka Baunei – medzi zálivom a pohorím Gennargentu.

Dedinka Baunei opäť – vľavo hore.

Stúpame do pohoria Gennargentu.

V pozadí vidieť záliv Orosei.

Jedna z tunajších horských dediniek.

Úrodné údolie v pohorí Gennargentu.

„Hav, hav! A vy tu čo chcete?!“... Nuž hľadáme vodopád Cascate Lequarci... „Tak to máte smolu, dlho nepršalo a tak nefunguje, inak by padal z tamtoho skalného prahu za nami.“....

Neprehliadnuteľná skalná veža Perda e Liana (1.293 m) v srdci pohoria Gennargente. Podľa povesti bola bránou do podsvetia...

Snehové jazyky napravo od veže.

V pohorí Gennargentu, sa nachádza aj najvyššia hora ostrova - Punta La Marmora (1.834 m.n.m) – vpravo hore. Samostatne nevyniká, ale pohorie ako celok sa nad okolitou krajinou vypína ako obor, čo bude zjavné z ďalších foto.

Pohorie Gennargente od západu. Na vrcholkoch ešte kde tu vidieť sneh.

Bosa:

Na západnom pobreží Sardínie sa nachádza jedno z najmalebnejších, mestečiek Talianska vôbec – Bosa (8000 obyvateľov). Starobylé jadro mesto leží v údolí rieky Temo 4 km od pobrežia. A aj keď len na tomto krátkom úseku, je to jediná splavná rieka ostrova; samozrejme nie pre veľké lode.

Mestečku dominujú pestrofarebné domy po oboch stranách rieky Temo stredoveký hrad.

Naše ubytovanie v Bose.

Bosa – pri ústí rieky Temo do mora.

5. deň – Nuraghi, románske Baziliky a metropola severu:

Oveľa staršie ako pamiatky rímske sú na ostrove pamiatky nuraghi - tajomné kamenné stavby s kužeľovitými vežami dosahujúcimi v niektorých prípadoch dodnes výšku 20 metrov o rovnakom priemere. Postavené sú z čadičových balvanov na sucho, bez spojiva, ale s takou presnosťou, že samé od seba nemajú šancu sa zrútiť... Doposiaľ nie je úplne objasnené, ako ich stavali. Sú jednou z najväčších archeologických záhad Európy. Odhaduje sa, že boli postavené v rozmedzí 1900 - 500 rokov pred naším letopočtom, teda v dobe bronzovej a na začiatku doby železnej. Tie najstaršie sú teda staré takmer 4.000 rokov. Nuraghi sú symbolom ostrova - nenachádzajú sa nikde inde na svete, aj keď do istej miery podobné staby možno nájsť minimálne aj na susednej Korzike.

Na ostrove je približne 7000 (známych) nuraghov. Najpravdepodobnejšie slúžili na obranu pre neozbrojené obyvateľstvo, teda ako obranné obytné priestory, pevnosti, ale takisto mohli slúžiť k náboženským obradom. Niekedy tvoria, resp. tvorili malé dediny.

Prírodné nuraghe...

Nuraghe Santu Antine – nachádza sa v provincii Sassari na severozápade Sardínie pri meste Torralba. Je tiež známy ako Sa domo de su re (dom kráľa). Základy, alebo hrubá stavba tohto, jedného z najznámejších nuraghov vôbec, bola postavená 1.800 až 1.900 rokov p. n. l. Veža má 3 poschodia, jej priemer je 15 metrov, výšku mala pôvodne 23 až 24 metrov, dnes 17, a dĺžka chodby nuraghu je 15 metrov. Vedľa hlavnej stavby sú pozostatky nuragskej dediny.

Pre získanie predstavy o mohutnosti stavieb si môžete všimnúť postavy napravo dolu a na veži.

Pokračujeme ďalej na sever.

Kláštor a trojloďová bazilika S. Pietro di Sorres postavená v románskom pisánskom štýle na prelome 12. a 13. storočia.

V mestečku Ardar.

Bazilika Santa Maria del Regno z konca 12. storočia v Ardare.

Bazilika della Santissima Trinità di Saccargia pri obci Codrongianos na severe Sardínie. Pochádza zo začiatku 12. storočia a celá je postavená z miestneho kameňa v pisánskom románskom štýle dosť typickom pre Taliansko. Je najvýznamnejšou pamiatkou tohto stavebného štýlu na celom ostrove.

Sassari:

Sassari – 128.000 obyvateľov, je druhé najväčšie mesto ostrova. Svoje staré mesto má vskutku celistvo zachovalé.

Ešte viac informácií tu:

- https://www.sme.sk/cestovanie/c/sardinia-sa-vymyka-z-talianskej-skatulky-oviec-ma-raz-tolko-nez-obyvatelov

- https://www.youtube.com/watch?v=6C39f_q19QA Mystická bájna Sardínia (Atlantída)

- https://tiborhornak.sk/zivotna-energia-meranie-radiovitality/

- https://talianskoonline.sk/sk/nuraghy-89.htm

- https://dobrodruh.sk/cestopisy/sardinia---skanzen-stredomoria

- https://www.mthiker.sk/clanky/128183/sardinia-ostrov-ktory-ta-chyti-za-srdce.html

Súvisiace články z tohto blogu:

Odkaz