Lima - metropola Peru a jej okolie

Hlavné mesto Peru je nieže plné, ale preplnené kontrastmi, čo umocňuje aj jeho poloha ako púštneho a pobrežného mesta zároveň.

Prší tu minimálne, ročne maximálne 50 mm zrážok, čo je 11 krát menej ako v Bratislave, ktorá sa považuje za najsuchšie miesta na Slovensku. Vúčšinou je to však len 10 až 30 mm zrážok ročne. Na strane druhej, teploty v Lime nie sú vysoké, v januári, teda v lete, sú priemerné denné teploty 23 °C (vrátane nočných) a v júni, v zime, 16 °C.

Lima.

My sme Peru navštívili v júli, v Lime bolo cez deň príjemných 20 °C, ale vo vyššie položených mestách, alebo miestach, ktoré sme v Peru navštívili, boli rána studené, klesli aj na 5°C. Pričom, čo sa týka zemepisnej šírky, stredná oblasť Peru, kde patrí aj Lima, je od rovníka, len opačným smerom, vzdialená približne ako Jemen na Arabskom poloostrove, kde je neporovnateľne teplejšie. Tretinu územia Peru tvoria púšte. Ide komplet o pobrežné územia a prevažnú časť pohoria Ánd (Karakoram). Tieto sa tiahnu zo severu na juh až juhovýchod krajiny aj so svojimi rozľahlými náhornými plošinami. Za Andami, zo smeru západ – východ, sa nachádzajú džungle, ktoré zaberajú viac ako polovicu územia Peru, resp. Amazónska nížina tvorí 62 % územia Peru. My sme sa na svojich potulkách krajinou oblasti džungle len dotkli, v Machu Picchu, kde oblať džunglí, v smere západ – východ, začína.

Z pobrežia Limy. Nie slonoviny...

V metropolitnej oblasti Limy žije tretina obyvateľstva krajiny, teda cca 11 miliónov, a v samotnom meste, aj s jeho predmestiami, cca 8 mil. obyvateľov (údaje sa dosť líšia).

Približne takto vyzerá najväčšia časť mesta, resp. toto by možno mohla byť jeho najreprezentatívnejšia „vzorka“; aspoň ja som tak Limu vnímal, keď sme ňou prechádzali.

Bohatí obyvatelia bývajú v nových obytných domoch,

alebo vo vilách na vybraných predmestiach.

Chudobní obyvatelia obývajú calampas – rozľahlé preľudnené štvrte chatrčí vyrastených na perifériách mesta.

Prehliadku mesta začíname od stredu, z jeho starého mesta, ale najprv sa do neho musíme z letiska pretĺcť (dopravné zápchy sú tu poriadne veľké, metro v meste neexistuje – najbližšie, alebo jediné na juhoafrickom kontinente je až v Buenos Aires) nie príliš vábivými, ale pre mňa aj tak zaujímavými štvrťami z ktorých vyberám aspoň pár, hádam pre všetkých, znesiteľných záberov...:

Pedro (ten z bilbordu) by o tom iste vedel rozprávať, že prečo hádam 3/4 budov Limy nie je dostavaných, omietnutých, trčia z nich piliere, roxory, resp. ako je to možné, že sa s tým dlhé desaťročia nič nerobí. On vie, že by to bolo politickou samovraždou, ak by nejaká politická strana alebo prezident, alebo kandidáti do najvyšších funkcií, chceli zrušiť oslobodenie od dane pre nedostavané domy. Mnohí ľudia by si ich aj dostavali a pekne omietli, ale za túto záslužilú činnosť by boli potrestaní vo forme zvýšených daní z nehnuteľností. Žiaľ peruánske politické strany a prezidenti, aj keď sa menia veľmi často, sa nevedia spoločne dohodnúť, že bez ohľadu na to, ktorá politická strana, alebo strany sa po voľbách dostanú k moci, zmenia túto absurditu a opozícia ich v tomto podporí. Zvlášť ak by sa politici pred voličmi zaviazali, že takto, z daní získané peniaze, budú účelovo viazané na nejaký verejno-propešný účel, alebo účely.

Kríže, alebo sochy Krista sú v Peru hádam na každom významnejšom kopci...

Chudobný, ale veľmi pozorný a láskavý starec.

V širšom centre mesta:

Plaza Dos de Mayo. Ak by tieto, inak krásne staré obytné domy boli zrekonštruované a ich okolie upravené, človek by si myslel, že sa ocitol v nejakej metropole západnej alebo strednej Európy, napr. v Budapešti.

Bezdomovec. A za rohom policajná stanica.

Mesto možno s najväčším počtom policajtiek na kilometer štvorcový na svete. Aj to je Lima.

Prostitútky na uici v širšom centre mesta. A národné zástavy vyskytujúce sa na domoch s takou frekvenciou, s akou som sa nestretol ani v USA. Najprv som si povedal, že tých budov, v ktorých sídla štátne orgány, je v meste akosi veľa. Až následne som zistil, že národné zástavy sa na domoch v Peru vystavujú úplne bežne, aj na tých najchudobnejších.

Nielen v bratislavskej Dúbravke, kde sa súdruh narodil, ale zdá sa, že aj v Peru majú pamätník Gustáva Husáka...

Budova Najvyššieho súdu Peru.

Časť Národnej univerzity svätého Marka (UNMSM). Ide o prvú oficiálne založenú a najstaršiu nepretržite fungujúcu univerzitu nielen v Južnej, ale aj v Severnej Amerike. Založená bola v r. 1551 kráľovským výnosom podpísaným Karlom V., cisárom Svätej ríše rímskej.

V čínskej štvrti.

Ruky hore!...

Len necelé 2 kilometre od hlavného námestia zapísaného do zoznamu UNESCO.

Vstupujeme do historického centra mesta:

Lávka ponad rieku Rímac. Jej koryto je pomerne široké, ale z rieky je v júli, teda v období zimy, kedy sú tu zrážky nulové, len potok. Z betónových zábran, ktoré koryto rieky lemujú, sa dá usudzovať, že v lete, ktoré tu vrcholí v januári, tu hrozia z rieky Rimac povodne. Ona je jednou z 50-tich riek, ktoré sa zlievajú z Ánd do Tichého oceána a zásobujú milióny obyvateľov púštneho pobrežia životodárnou vodou.

Park a archeologické nálezisko pri rieke Rimac.

„Neobzerajte sa, pani Lótová!...“

„Neotáčaj sa!, nešaškuj! a zlez z plota, ty dezolát! Nie si v Blave!...“

Bazilika a konvent (kvázi kláštor) Sv. Františka z Asisi.

Kláštor začali stavať v roku 1657, ale dokončený bol až v roku 1729. Fasáda hlavného kostola je baroková, vnútrajšok je neoklasický. Pod kláštorom sa nachádzajú katakomby v ktorých je uložených až 70 000 kostier. Katakomby sú údajne prepojené s inými kláštormi v meste.

Všetko, čo potrebujete je káva... Áno, a k nej by som snáď pridal už len nejakých tých pár miliónov eur, prípadne dolárov; a nepotreboval by som sa s nimi ani deliť s viac ako s jednou manželkou...

Blížime sa k hlavnému námestiu, Plaza Mayor:

Plaza Mayor, nazyvané aj Plaza de Armas:

Arcibiskupský palác a vedľa neho je Limská katedrála.

V polocici 18. storočia postihlo Limu silné zemetrasenie, ktoré zničilo väčšinu nádherných budov. Na námestí zemetraseniu odolala jedine bronzová fontána pochádzajúca z r. 1651. Ostatné stavby padli, alebo boli silne poškodené a museli byť znovu postavené. Podobné to bolo pri ďalšom silnom zemetrasení, ktoré prišlo o 100 rokov neskôr. Napriek tomu, že väčšina budov na námestí je novšieho data, námestie je nádherné a je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Vľavo je Prezidentský palác, súčastou ktorého je aj sídlo vlády (v minulosti palác gevernéra), vzadu v strede je Arcibiskupský palác a vpravo je Limská metropolitná katedrála.

Limská metropolitná katedrála,

alebo aj Basílica Catedral Metropolitana de Lima y Primada del Perú.

Je to najväčší chrám v Peru a patrí rímskokatolickej cirkvi.

„Oficiálne bola katedrála dokončená v roku 1622 aj keď hlavný vstup bol definitívne ukončený až v roku 1632 a veža až v roku 1649. Dve veľké zemetrasenia v rokoch 1687 a 1758 poškodili aj katedrálu, musela byť rekonštruovaná. Jej dnešný výzor jej dal pôvodom český architekt Juan Rher prestavbou v rokoch 1755 až 1778. Vo vnútri je katedrála zmesou rôznych štýlov. Strop je gotický, oltár bol pôvodne barokový, dnes skôr neoklasický. Vyzdobený je sochami od najlepších sochárov koloniálnej éry. Medzi najkrajšie tu patria prvky vyrobené z dreva. No a samozrejme najvýznamnejšia je tu Pizarrova krypta. Nachádza hneď pri vstupe na pravej strane. Vyzdobená je mozaikami dobytia ríše Inkov. Na sarkofágu je vidno, že hlava je oddelená od tela. Tak ho totiž pôvodne pochovali pod podlahou starej katedrály. V roku 1892 pri prípravách na výročie objavenia Ameriky bolo telo, ktoré bolo považované za Pizarrovo exhumované a vystavené v presklenej vitríne. Ale v roku 1977 jeden z robotníkov opravujúcich základy katedrály objavil schránku s nápisom: „Tu sa nachádza hlava markíza Dona Francisca Pizarra, ktorý objavil a dobyl kráľovstvo Peru pre kastílsku korunu“. Následne objavili aj telo a vedecký tím odborníkov potom potvrdil, že pôvodne vystavené telo nebolo Pizarrove, ale že práve tieto novoobjavené pozostatky sú v skutočnosti Pizarrove telo a hlava. A naozaj, objavené telo vykazovalo známky seknutí a bodnutí šabľou, presne tak, ako Pizarro zomrel.“ Zdroj: https://blog.sme.sk/luborepka/cestovanie/lima-hlavne-mesto-peru

Limská katedrála.

Je júl a preto deti chodia pekne do školy, veď je zima a vianočné prázdniny sú ďaleko... Inak v prvé ráno v Lime som si chcel dať nejaký beh po meste a aby som toho videl z mesta čo najviac, nastavil som si budík na 5:00. Zobudím sa, a tma... Tak čakám že čochvíľa sa rozvidnie a keď tma nie a nie sa rozplynúť ani o 6:15, tak ma konečne napadlo, že v Peru je teraz zimné obdobie!...

Svet je malý. V Lime som náhodou stretol svoju známu z bratislavského kruhu bežcov – maratóncov, ktorá akurát bola v Peru na turisticko – pracovnej ceste so svojim priateľom. V Bratislave som ju nestretol niekoľko pár rokov.

Námestie Plaza Mayor, ktoré sme vyššie opustili, je spojené rušnou nákupnou pešou zónou s ďalším námestím – s Plaza San Martín.

Výhľady z nášho hotela, ktorý bol presne uprostred medzi dvoma najznámejšími limskými námestiami vzdialenými od seba zhruba 1 km.

Plaza San Martín:

Námestie je pomenované po generálovi José Francisco de San Martínovi. Kým v Peru je považovaný za osloboditeľa krajiny, tak v Argentíne je národným hrdinom. Bol jedným z najvýznamnejších latinskoamerických vodcov boja za nezávislosť kontinentu od Španielska. Zaujímavosťou je, že bol Španiel; aj keď sa narodil v Južnej Amerike (v španielskej kolónii Río de la Plata, v dnešnej argentínskej provincii Corrientes). Bol synom španielskeho vojaka a neskôr guvernéra Juana de San Martín. Jeho matka bola tiež Španielka a jej strýko bol guvernérom v Tucumánu (hlavné mesto jednej z argentínskych provincií). José Francisco študoval na vojenskej škole v Madride a v Malage, kde sa učil jazyky, matematiku, históriu, tancu i šermu, kresleniu, poézii, rétorike i zemepisu. Ako mladý vojak bojoval proti Maurom v severnej Afrike. V roku 1811 ukončil svoju kariéru v španielskej armáde a vydal sa do Buenos Aires. O 10 rokov neskôr, v r. 1821, už stihol dobyť Španielmi ovládanú Limu a na Plaza Mayor z blakóna paláca guvernéra vyhlásil Peru za nezávislú republiku. Po nezhodách so Simonom Bolívarom, ďalším významným vodcom za nezávislosť Južnej Ameriky, odišiel v roku 1822 ako 44 ročný do Francúzska, kde vo veku 72 rokov zomrel.

Monument venovaný generálovi.

Na námestí sa nachádza aj Gran Hotel Bolívar, pomenovaný po ďalšom významnom juhoamerickom generálovi. Bol otvorený v roku 1924 a v tom čase to bol prvý veľký moderný hotel v Lime. V 40-tych a 50-tych rokoch minulého storočia ho obľubovali hollywoodske hviezdy. Ubytovní tu boli aj významní politici (Charles de Gaulle, Robert Kennedy, cisár Akihito) či celebrity ako Hemmingway, chlapci z Rolling Stones... S obľubou si tu vraj pochutnávali na peruánskom národnom alkoholickom nápoji pisco sour, ktorý mne, aj keď nie som prieberčivý, vôbec, ale vôbec nechutil. V 70-tych rokoch začal hotel upadať. V súčasnosti ako hotel slúži už len jeho časť a to ako obyčajný 3 hviezdičkový hotel.

Rozlúčka s námestím San Martín.

Posledná z centra mesta.

Pred luxusnými štvrťami:

Vo štvrti Miraflores a čiastočne aj v Barranco:

To, čo predstavuje Beverly Hills v Los Angeles, približne to predstavujú v Lime tieto dve štvrte.

V Parku lásky.

Výhľady z nášho hotela.

Hneď za luxusnými štvrťami:

Calampas – rozľahlé preľudnené štvrte chatrčí vyrastených na perifériách Limy.

Stále sme v calampas.

Pomaly sa už od mesta vzdiaľujeme – smerom na juh.

Smerujeme ešte viac na juh, do mestečka Paracas, ktoré je odtiaľto ešte cca hodinu a pol cesty a ktoré je bránou k ostrovom Islas Ballestas, na ktoré nás zavedie pokračovanie tohto článku.