Kontrasty Skopje, Kaňon Matky a Skopje maratón 2024

Skopje leží na severe Severného Macedónska v údolí rovnomenného názvu (Skopje) na hornom toku rieky Vardar. Zároveň leží na hlavnej severojužnej balkánskej trase medzi Belehradom a Aténami.

Nad južnou stranou mesta sa vypínajú severné výbežky rozsiahleho macedónskeho pohoria Jakupica (časť Torbešija). Najvyšší vrchol pohoria - Solunska Glava (macedónsky Солунска Глава) meria 2.540 m a nachádza sa len 32 km južne od Skopje.

Vďaka svojej polohe malo mesto v minulosti pomerne veľký význam. V 10. storočí bolo 20 rokov hlavným mestom Bulharskej ríše a v 14. storočí bolo 25 rokov hlavným mestom Srbského cárstva. Veď bolo jedno z 3 najväčších miest Balkánu.

Obyvatelia Skopje si toho v dávnej aj nedávnej minulosti vytrpeli viac než dosť – vojny, mor, požiare, či ničivé zemetrasenia, keďže Skopje leží v oblasti s pomerne vysokou seizmickou aktivitou. A aj pánov mala neúrekom. Okrem Srbov a Bulharov jej vládla Rímska, neskôr Byzantská ríša. V roku 1392 bolo mesto dobyté osmanskými Turkami a pod osmanskou nadvládou zostalo viac ako 500 rokov a slúžilo ako hlavné mesto kosovského vilájetu (guvernérie). V roku 1912 bolo počas balkánskych vojen anektované Srbským kráľovstvom. Počas prvej svetovej vojny sa mesta zmocnilo Bulharsko a po vojne sa stalo súčasťou novo vzniknutého Kráľovstva Juhoslávie ako hlavné mesto Vardarskej bánoviny. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto opäť obsadené Bulharskom a v roku 1945 sa stalo hlavným mestom Socialistickej republiky Macedónsko, federatívneho štátu v rámci Juhoslávie.

Po rozpade Juhoslávie sa Skopje v roku 1991 stala hlavným mestom samostatného štátu, terajšieho Severného Macedónska. Podľa posledného oficiálneho sčítania z roku 2021 žilo v Skopji 423 000 obyvateľov v urbanizovanej časti. A vo veľkom Skopje, s priľahlými dedinami, z ktorých niektoré sú od mesta vzdialené aj 20 km, či dokonca hraničia so susedným Kosovom, žije 527 000 obyvateľov. Centrum mesta je ale na takmer pol miliónové mesto dosť malé.

Predsavme si tú súčasnú Skopje:

Toto je dom neďaleko centra v ktorom sme boli ubytovaní v dvojizbovom byte. Aj keď zvonku vyzerá trochu ošumtene, mal vysoké hodnotenie a sklamaní sme z ubytovania rozhodne neboli.

Z bytu sme to mali blízko k rieke Vardar aj do centra mesta. My sme si ale prehliadku centra úmyselne nechali na neskôr a vybrali sme sa opačným smerom. A čo nás tam zaujalo najviac?:

Keďže Skopje nepatrí k veľmi atraktívnym hlavným mestám Európy, snaží sa zaujať ako to len ide. Tieto autobusy nie vyradené londýnske autobusy, ako sme si mylne mysleli, ale sú špeciálne pre Skopje vyrábané v Číne.

Skládky v okrajových častiach mesta žiaľ „zdobia“ nejednu jeho ulicu.

Auto bez šoféra? Nie. Takto tu parkujú – v strede ulice.

Aspoň že toto žihadlo parkuje celkom normálne...

Vychádzajúc zo širšieho centra mesta kontrastov pribúda.

Luxusný cyklochodník. Vedie podĺž rieky celým mestom. V pozadí, vľavo hore, je vidieť Kríž tisícročia, ktorý je 66 metrov vysoký a bol postavený na vrchu Vodno (1.066 m) (Skopje leží vo výške 240 m.n.m.) ako pamätník na počesť 2000 rokov kresťanstva v Macedónsku.

Asi najreprezentatívnejšia fotografia Skopje – vľavo moderný ruský hotel, v strede celkom pekná stavba – kaplnka a napravo jedna z mnohých opustených nedokončených stavieb mesta.

A sme v centre mesta:

Za mňa - najkrajšia budova mesta. Nezistil som komu slúži. Je aj na obrázku nižšie, len z iného uhla:

Aj sídlo vlády má celkom peknú budovu. Asi najhonosnejšiu v meste. V tamojšou vládou sa častokrát spája slovo korupcia. V Skopje bolo kvôli korupcii zorganizovaných niekoľko protestov. Počuli sme, že Macedónčania vo všeobecnosti dosť nadávajú na svoju vládu, resp. vlády. A čo sa týka hlavného mesta, hovoria, že za všetkým pozlátkom nových budov a prehnaným množstvom sôch zdobiacich centrum mesta je veľká korupcia.

Tu treba povedať, alebo pripomenúť, že v roku 1963 Skopje postihlo katastrofálne zemetrasenie, ktoré ju takmer úplne zničilo a následná obnova centra mesta bola zbytočne prečačkaná a aj bez prečačkania už zhĺtla neprimerane veľa peňazí, pričom krajina je chudobná. Priemerný plat tu činí údajne len necelých 300 eur.

V centre mesta stojí takmer 300 sôch najrôznejších historických i fiktívnych postáv.

Svoju sochu tu má aj byzantský cisára Justinián I., ktorý sa v r. 527 narodil v neďalekom meste Tauresium a ktorý je známy okrem iného aj tým, že usporiadal teologický koncil na ktorom sa malo hlasovaním vyriešiť niekoľko sporných otázok kresťanskej viery a okrem iného aj reinkarnácia. Tieto otázky rozdeľovali veriacich a tým vznikali rôzne kresťanské prúdy medzi ktorými kvôli viere vznikali konflikty. Cisár však chcel mať v krajine poriadok, nechcel aby sa východná časť Rímskej ríše, ktorej vládol, zviechala v náboženských konfliktoch. A tak o pravde rozhodovali teológovia hlasovaním. Reinkarncácia, v ktorú dovtedy verila nemalá časť kresťanov, aj keď o nej nie je v Biblii priamy dôkaz, len nepriame, bola s inými spornými otázkami prehlasovaná.

Ako v Paríži... Porta Makedonija.

Najkrajšia ulica mesta. Je pešou zónou. Je na nej aj múzem Matky Terezy, ktoré bolo postavené na mieste jej rodného domu:

V roku 1910 sa do miestnej albánskej obchodníckej rodiny narodila Agnesë Gonxhe Bojaxhiu, ktorú celý svet pozná pod menom Matka Tereza. Slávna rehoľníčka, humanitárna pracovníčka a laureátka Nobelovej ceny mieru, bola v roku 2016 svätorečená pápežom Františkom. V Skopje žila do roku 1928, kedy odišla na učenie do Dublinu a potom do Indie, kde slúžila až do svojej smrti v roku 1997.

Srdce mesta – Námestie Macedónska. V jeho strede je 22 metrov vysoká socha „Jazdca na koni“. V skutočnosti ide o sochu Alexandra Veľkého a jeho koňa Bukefala. Z politických dôvodov takto nemôže byť oficiálne pomenovaná, lebo územie Macedónska zasahovalo aj do dnešného Bulharska, severného Grécka i ďalších okolitých štátov a jeho centrom bola grécka Solún (Thessaloniky). Aj preto, na protesty Grécka, sa štát Macedónsko v r. 2018 premenoval na Republiku Severné Macedónsko. Má 1,8 milióna obyvateľov a rozlohu 25 713 km² (cca polka Slovenska).

Dva z 3 najväčších symbolov mesta – Socha slávneho vládcu a v pozadí, vedľa výhladkovej veže, už spomínaný 66 metrov vysoký Kríž tisícročia na vrchu Vodno (1.066 m).

Archeologické múzem v štýle antiky.

Kamenný most (tiež Dušanov) – ďalší symbol mesta. Vskutku nádherný most most. Most s 13 oblúkmi je cez 200 metrov dlhý a 6 metrov široký. Klenie sa cez rieku Vardar a prepája staré (moslimské) mesto s novým (kresťanským). Vek mosta nie je presne známy. Jedna teória hovorí, že pochádza už zo 6. storočia, druhá sa prikláňa skôr k 15. storočiu. Ja by som povedal, že bol postavený v 14. storočí, ale presný rok dostavby si povedať naozaj netrúfam...

Je zjavné, že na tak malej rieke možu plávať maximálne tak malé člny. Všimnite si aj kvetináče uprostred rieky. Balkánske Las Vegas..., či mesto gýču... , aj preto patria medzi časté pomenovania novo postaveného centra Skopje zničeného zemetrasením z r. 1963.

„Loď“ je hotelom.

Stúpame na návršie na ktorom kedysi bývala pevnosť Kale.

Luxusný a zbytočne mramorový chodník vedúci tu z centra mesta aspoň hore strieda normálny, nepredražený. Normálne je tu aj množstvo odpadkov.

„Skopje sa stretáva s mnohými ekologickými problémami, často ešte zhoršovanými chudobou krajiny. Zosúladenie severomacedónskych zákonov s európskym právom prinieslo pokrok v niektorých oblastiach, ako je čistenie vody, či priemyselných emisií, ale Skopje naďalej zostáva jedným z najviac znečistených miest na svete. Vysokú úroveň znečistenia spôsobuje kombinácia dymu z domov, emisií z teplární, z autobusov a ďalších druhov verejnej dopravy a v neposlednom rade aj nezáujem občanov o starostlivosť o životné prostredie. Ústredné kúrenie je často cenovo nedostupné, a tak domácnosti často spaľujú palivové drevo, ale aj použité automobilové pneumatiky, rôzne plastové odpadky, naftu a ďalší možný horľavý odpad, čím sa uvoľňujú toxické chemikálie škodlivé pre obyvateľstvo. V zime dym pravidelne znižuje viditeľnosť v meste a môže spôsobovať problémy vodičom. Severná Macedónsko patrí spolu s Indiou a Bosnou a Hercegovinou k najviac znečisteným miestam na svete. V roku 2022 zaviedla Skopje verejnú dopravu zadarmo pre všetkých svojich občanov v snahe znížiť množstvo emisií výfukových plynov. Aj napriek tomu sa situácia veľmi nezlepšila. Koncom decembra 2022 bolo znečistenie ovzdušia 28× horšie ako bezpečnostná hladina stanovená Svetovou zdravotníckou organizáciou.“

Z veľkého komplexu pevnosti Kale pochádzajúcej zo 6. storočia sa tu toho veľa nezachovalo.

Pohľad z pevnosti na novo vybudované centrum mesta.

Úrad vlády.

Futbalový štadión a vpravo rieka Vardar vpravo.

Mešita Ishak Bey, známa aj ako Zdobená mešita.

Vo štvrti Starý bazar (Stara čaršija):

Táto malá štvrť je dušou mesta. Zemetrasenie z r. 1963 ju poškodilo menej ako iné časti mesta a tak sa v nej zachovala sčasti osmanská architektúra. V porovnaní so zvyškom mesta si udržala atmosféru, ktorá návštevníkov prenesie, s trochou fantázie, aspoň o sto rokov späť. Osobne som ale od tejto štvrte čakal viac.

Minaret a za ním kríž.

Kaňon Matky

Cestou do Kaňonu Matky. Z centra mesta sa do kaňonu taxíkom dostanete za cca 10 až 15 minút; ak nejdete okľukou...

Do auta práve nastupuje náš taxikár. Na internete sme si prečítali, že z mesta sa do kaňonu dá dostať taxíkom za 10 eur. My sme mu ponúkli 15. Chcel 20, potom 17, napokon sa nechal „zlomiť“ na 15, keď zistil, že viac ako 15 mu nádame. Do kaňonu nás potom viezol po vedľajších cestách, aby nám ukázal, ako je to ďaleko!, a takmer nám pritom vynadal, že nám bolo ľúto mu dať 17 eur!!! Až na spiatočnej ceste sme zistili, že do kaňonu sa dalo ísť po rýchlostnej ceste. Ale on tak nespravil, radšej minul benzín navyše, aby obhájil tých 17 eur. Aby som mu však nekrivdil, treba povedať, že bol ochotný – sedel som vedľa neho a keď videl ako si z auta fotím niečo zaujímavé, tak vždy spomalil. A ešte jeden zážitok s týmto taxikárom: Keď sme prechádzali okolo budovy sídla severo-macedónskej vlády, a ja som sa pýtal, čo je to za budovu, povedal, že tam býva mafia! Pokúsil som sa mu vysvetliť, že pokiaľ viem, tak v Macedónsku tá „mafia“ prišla k moci demokratickou cestou, že moc jej dali ľudia, že predsa banda zlodejov do ich vlády nespadla z neba! Ale žiaľ mi zrejme nerozumel. A keď rozumel, tak to, čo som sa mu povedal, považoval za blud. Ale zato nám na náš dotaz ozrejmil, že socha, okolo ktorej sme prechádzali, patrí nejakému gerojovi (hrdinovi) na ľošadi!... (koňovi).

Riečka Treska. Slúži aj vodným slalomárom.

Aj keď ide o prírodnú rezerváciu a na chodníku do kaňonu sú smetné koše, ľahšie sa predsa odpadky hádžu z chodníka dolu, do kaňonu k rieke. Ide to rýchlejšie. Pomáha tomu gravitácia.

Priehrada.

Pohľad z hrádze späť.

Náš macedónsky lodivod – Buldog!..., občianskym menom Dušan, po ktorom je pomenovaný aj najznámejší macedónsky most...

Vľavo je vidieť do skaly vytesaný chodník pre peších turistov.

ŠOK V MACEDÓNSKU!...

Slovák atakoval svetový rekord v maratóne!... Ale správa ešte nie je oficiálna, lebo víťaz, štvrť hodinu pred dobehnutím do cieľa, bol údajne identifikovaný miestnymi štamgastmi v krčme situovanej neďaleko priestoru štartu a cieľa, kde podgurážený vykrikoval, že čoskoro vyhrá najväčší macedónsky maratón!...

Tým Slovákom mal, alebo mohol ním byť Buldog (Dušan O.)! To je ten óptimisticky vyzerajúci muž v najlepších rokoch po mojej pravici 30 minút pred štartom 20. ročníka Skopje maratónu. Večer pred štartom už bolo ale takmer jasné, že maratón neabsolvuje. Mal silne zapálené chodidlo na ľavej nohe, ktoré ho trápilo už posledné 3 týždne. Mali sme však plán B!.. Ale to len akože. A ten znel: Buldog riadne vyštartuje, a ak to zvládne, tak za najbližším rohom sa zo štartového poľa nenápadne vyparí. Najťažšie pasáže maratónu strávi v najbližšej krčme kde sa bude psychicky pripravovať na záverečný finiš a vylaďovať niektoré taktické detaily (ako pooblievanie sa vodou atď. a pod.). Po tejto príprave sa potom nenápadne ako duch z ničoho nič objaví na trati v presne stanovenom čase a mieste (450 metrov pred cieľom) a do cieľa dobehne ako prvý...

Plán však krachol na tom, že Buldog nedokázal prebehnúť so zapáleným chodidlom ani len 10 metrov. Tomu nepridalo to, že deň pred maratónom sme spravili po meste a na výlete v kaňone 20.000 krokov. Buldog ledva došiel na ubytovanie. Následne, aby som ho povzbudil, som mu povedal, že moja manželka a mentálna koučka... v jednej osobe, ešte v meste povedala, že on - Buldog dobre nevyzerá a že zajtra toho veľa neodbehne... Ona to však počula. Čakal som, že mi vytkne, prečo vyzrádzam to, čo odznelo medzi 4 očami, a že ona to tak nemyslela..., ale namiesto toho ma rázne rázne opravila: „Ja som nepovedala, že Dušan toho veľa neodbehne! ja som povedala, že sa na štart ani len nepostaví!“... A mala pravdu.

Ale ja som si celú trať odmakal poctivo!

A vďaka tomu som skončil v druhej polovici štartového poľa:-( ... ALE prvý zo Slovákov a dokonca aj z Čechov! Samozrejme, veď všetci moji známi potenciálni súperi z našich končín strednej Európy bežali v ten istý deň jubilejný 101. ročník Košického maratónu.

Zľava: macedónsky Ivan Tásler (prešovská skupina IMT Smile), Buldog, ktorý práve zachytáva do cieľa rútiaceho sa Geparda... (úplne vpravo)...

Viac k maratónu v Skopje tu: Odkaz

Ešte dva zážitky zo Skopje:

Cestou z mesta na letisko, ktorá trvá dobrú pol hodinu, bolo v autobuse príšerné teplo. Nedali sa otvoriť okná ani poklopy na streche autobusu, a aj keď bol autobus moderný, šofér nie a nie zapnúť klimatizáciu. A aby toho nebolo dosť, tak pri vystupovaní na letisku šofér neotvoril obe dvere na vystupovanie, ale len predné a vystupovanie cez ne sa ešte naťahovalo tým, že každému cestujúcemu z plne obsadeného autobusu kontrolovala pomocná pracovníčka cestovné lístky. (My sme sedeli úplne vzadu a kým sme prišli na rad tak prešlo nejakých 5 minút). Aj som to pánovi šoférovi a jeho pomocníčke slušne vytkol, že až tak šetriť na klimatizáciii, aby sa cestujúci uvarili, nie je potrebné. Ale kto vie, či mi rozumeli, keďže na to nepovedali nič a ani sa nijako nezatvárili. Ale za to na letisku nás čakalo prekvapenie milé. Mňa a manželkou do letiskového salóniku na zlaté kreditné karty VÚB pustili, ale Dušanova karta, tuším z ČSOB banky, kompatibilná nebola a tak mal ostať na sucho... a pritom severomacedónske víno je tak vynikajúce... Že Dušan mal na recepcii problém s kartou, a že ho dnu nepustili, to si všimla jedna práve recepciou prechádzajúca dáma, ktorá tam bola so svojim synom. Zhodou okolnosti sme si v salóniku s manželkou sadli neďaleko nich a ona sa k nám hneď prihovorila a dokonca v češtine. Ponúkla nám pre nášho kamaráta Dušana jej zvyšnú kreditnú kartu, resp. nevyčerpaný kredit, ktorý už do konca roka zrejme nestihne vyčerpať. A tak sa do salónika dostal aj Dušan.

Vzadu, vpravo hore v hmle leží metropola Severného Macedónska.

Použité zdroje:

- Wikipedie

- Skopje. Závan orientu v meste plnom sôch https://blog.sme.sk/kubus/cestovanie/skopje-zavan-orientu-v-meste-plnom-soch

- Balkánska metropole plná historie a kýče https://www.radynacestu.cz/magazin/skopje-balkanska-metropole-plna-historie-a-pompezniho-kyce/

- 10 vecí, ktoré by ste mali vedieť pred návštevou Macedónska: https://cestajemojciel.sk/10-veci-ktore-by-ste-mali-vediet-pred-navstevou-macedonska/

Súvisiace články:

- Zákutia Hamburgu a Haspa maratón 2024 https://blog.idnes.cz/marcelburkert/zakutia-hamburgu-a-haspa-maraton-2024.Bg24050261

- Čarovná Valencia, polmaratónske experimenty VI a maratón Petržalský Hamburg IV https://blog.idnes.cz/marcelburkert/carovna-valencia-polmaratonske-experimenty-vi-a-maraton-petrzalsky-hamburg-iv.Bg23110687

- Kodaň, Malmö a polmaratónske experimenty V https://marcelburkert.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=800103

- Atény, jej štvrte a Aténsky maratón 2019, maratónske experimenty IX: https://blog.sme.sk/burkert/cestovanie/ateny-jej-stvrte-a-atensky-maraton-2019