Cyklotúra z Ilavy cez Biele Karpaty do Luhačovic, U. Hradišťa, Strání pod Javorinou...

S kamarátom Dušanom (v Bratislave známejším pod menom bežecký Buldog...) s ktorým som od r. 2012 absolvoval už jednu desiatku cyklotúr, sme uplynulú sobotu poobede prišli vlakom z Bratislavy do Ilavy

odkiaľ sme hneď z vlaku vyrazili na západ.

A po chvíli sa už pred nami objavuje obec Pruské

a za ňou sa začínajú „zdvíhať“ Biele Karpaty, ktoré sú chránenou krajinnou oblasťou (CHKO) jak na slovenskej tak aj na českej (moravskej) strane. Vľavo hore je na fotografii vidieť podhorskú dedinku Vršatské Podhradie a vpravo od stredu hore je sedlo Chotuč kadiaľ budú viesť naše najbližšie kroky; opravujem cyklo kilometre.

Túto cyklotúru sme si rozdelili do dvoch dní.

Prvý deň prejdeme len 66 km, ale s prevýšením dobrých 1 000 m, a druhý deň 100 km s prevýšením 850 m pri hlásených teplotách prevyšujúcich 30°C. Ale to nám nevadí, lebo čím väčšie teplo tým viac nám chutí náš najobľúbenejší nápoj.

Pruské.

CHKO Biele Karpaty siaha až po najznámejšie moravské kúpele – kúpele Luhačovice, ktoré sú našim dnešným cieľom. Takže nás čaká celkom náročná kopcovitá etapa s jednou horskou prémiou... – v dedinke Vršatkské Podhradie, ktoré sa už čŕta na obzore (na fotografii od stredu vľavo hore).

A je to tu! Už len posledné metre chýbajú do vrchárskej prémie, ktorej cieľ je pred vchodovými dverami miestnej krčmy a tak Gepard vstáva zo sedla, aby Buldogovi vyfúkol body... a nemusel platiť pivo...

Vrchársku prémiu však napokon vyhráva namotivovaný vysmädnutý Buldog!

Po náročnom stúpaní je tu zaslúžená horká odmena – v podobe desiatky Zlatého bažanta.

Z Vršatského Podhradia smerujeme dolu a potom zas kúsok nahor – do sedla Chotuč.

Lúky Bielych Karpát.

Sedlo Chotuč (620 m). V pozadí Červenokameňské bradlo.

Červenokameňské bradlo.

Zjazd do dedinky Červený Kameň s 250 metrovým znížením.

Dedinka Červneý Kameň – Majú tu školu a hlavne krčmu..., ale nezastavujeme sa v nej, len u jedného známeho – bývalého cyklistu – Dušana Martiša, ktorý v Červenom Kameni každoročne organizuje bežecký horský kros.

Červený Kameň.

A je tu hranica.

Za hranicou sme stúpame do nejakého sedielka. A stupňuje sa aj smäd.

Prvá obec na českej, resp. moravskej strane do ktorej vchádzame má pre vysmädnutých pútnikov... na dvoch, resp. spolu na štyroch kolesách, nie príliš optimistický názov - Nedašov... Ale v miestnej krčme bez problémov pivo dostávame – desiatku Radegast:

Takže plní optimizmu sme odtiaľto mohli vyraziť ďalej za ďalšími cyklistickými a kulinárskymi zážitkami...

Prichádzame do Valaškých Kloboukov (Klobúkov).

Nezdržiavame sa dlho a pokračujeme ďalej cez Vlachovice, kde majú peknú základnú školu:

V lone moravských Bielych Karpát.

Tak toto je ale dobrá haluz, že?...

Z Valaškých Kloboukú cez Vlachovice, Slopné až do penziónu Jas pri luhačovickej priehrade.

Konečne v Luhačoviciach na priehrade. Pri nej máme ubytovanie. A tak sa ideme hneď schladiť zvonka aj zvnútra.

Na večeru si už môžme dopriať aj dvanástku.

Večerné Luhačovice.

2. deň:

Ráno na priehrade. Napadlo ma, že sa naboso prebehneme okolo priehrady, ale Buldog túto myšlienku rýchlo zavrhol.

Luhačovice – zlatý klinec programu dvojdňovej cyklotúry:

Luhačovice sa pýšia viacerými stavbami od slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Tento konkrétny sa volá Jurkovičov dom.

Chaloupka. Aj podľa názvu.

Môj „nový“ cyklokamarát... Volá sa Vincent... Z ponuky, ktorú ponúka kúpeľný liečebný dom, mu najviac chutí studená Vincentka, ale príliš nadšene sa netvári. To sa ale čoskoro zmení.

Kam sa to len ten Vinco hneď po ránu tak uprene pozerá???

Vincentku bolo s Vincom potrebné spláchnuť. Zvlášť ak ďalšia desiatka bude najskôr až na obed a tak si toto netradičné, ranné pivečko, aj patrične vychutnáme.

Po raňajkách nás čaká náročná zvlnená etapa až do Nového Mesta nad Váhom v 30 stupňovej horúčave (v chládku) bez závanu vetra:

Pred Buldogom pochopiteľne aj srny utekajú...

Dobrkovice.

Buldog pod sochou Jána Krstiteľa.

Uherské Hradiště:

Toto 26 tisícové mestečko je naozaj pekné. Je tu čo obdivovať aj v širšom centre. Svojho času tu žil aj Tomáš Baťa, po ktorom tu zostala Baťova univerzita.

Centrálne námestie.

Ďalšie centrálne námestie.

Rieka Morava.

Baťov kanál v Uherskom Hradišti.

Pamätník Veľkej Moravy na predmestí Uherského Hradišťa – v Starom Meste.

A je čas obeda.

Bryndzové halušky na Morave??? A prečo nie!?

Uherské Hradiště.

Ďalší plán je nasledovný: Kunovice, Hluk, Dolní Nemčí, Nivnice, Strání, Moravské Lieskové, N. M. nad Váhom.

A sme na seba prísni! Najbližšiu krčmu navštívime až v Strání pod Veľkou Javorinou (970 m) - ak prežijeme stúpanie do horského sedla medzi obcami Nivnice a Březovou. Z toho sedla sa potom spustíme nie do Březovej, ale do Strání.

Vpravo je už vidieť najvyšší vrch Bielych Karpát – Veľkú Javorinu, ktorý je spoločným vrchom dvoch bratských štátov.

Nivnice – rodisko Jána Ámosa Komenského.

Stúpanie do sedla Březová.

Veľká Javorina (970 m) na dostrel...

Vysmädnutí a fyzicky vyčerpaní ako po 35. kilometri maratónu; ale konečne v sedle Březová!

Zo sedla už vidíme slovenskú rodnú hrudu. Ale nepredbiehajme. Spúšťame sa do pohľadnej horskej obce – Strání (na Morave) pod Veľkou Javorinou.

Strání.

Zo Stráni, po uhasení smädu jednym radlerom a desiatkou pivom, uháňame miernym klesaním posledných 20 kilometrov 35 km rýchlosťou do Nového Mesta nad Váhom na vlak, ktorý sme stihli len tak tak.

Cyklotúru, ktorú sme poňali ako generálku na októbrový maratón v Skopje, završujeme doma v bratislavskej Dúbravke na najlepšom Corgoňovi, minimálne v Bratislavskom kraji, v miestnej Výmeničke.

Súvisiace články:

- Vincových prvých 7 dní na vode: Odkaz

- Buldog vs. Gepard – Najväčšie bežecké súboje II (2019 – 2020) Odkaz

- Cyklotúra do Uherského Brodu. Odkaz