Začínam jeden príbeh...je len na vás, či chcete pokračovanie...

....akoby som sfúkla piesok a ním sa objavily slova vytesané v kameni.....

Bolo to tak dávno..... V Negevskej púšti sa prechádzal párik. Žena a jej muž. Ich obľúbené miesto. Čarokrásne do červenkasta zafarbené skaly,piesok. Sem,tam vyschnutá tráva,predsa jeden z najkrajších miest pre tých dvoch. Rodinka.Tato,maminka a v bruško 8-mesačné bábätko.

Písal sa rok 5704(1944) a všetko bolo neisté. Všade vojaci a nepokoje. Možno dobou,možno nedočkavosťou alebo iba náporom tepla, ale to bábätko sa náhle ohlásilo na svet.Červené skaly sťa stena ochrany prichýlili rodičku a za chvilku bolo na svete neonosené chlapča.Pupočnú šnúru otec vlastnými zubami prekúsal a zmietaný strachom a radosťou,neistotou a pýchou vzal svoju krvácajúcu žienku a nedonoseného,malinkého chlapčeka do náručia a bez prestávky ich niesol niekoľko kilometrov až k prvému obydliu.

 Posledné kroky uz vysileného chlapa viedli do domu po zadupanej príchodovej ceste a jeho krik o pomoc znel snáď všade. Na pomoc pribehla cela rodina. Neznámi ľudia ktorí chceli pomôcť.

Haifa-Negev....je to jedno,ale narodil sa. Chlapec.Tretie dieťa svojich rodičov po dcére a po synovi ďalší syn. Jeho statočný boj o život trval 3 mesiace. Nedonosený,nie celkom dobre vyvynuté pľúca a váha 1995g neboli najjednoduchším krokom na tom svete. Na svete,kde bolo ťažké povedať či človek žije vo vlastnej zemi,alebo či je len hosťom tam,kde sa narodil -  Môj OTEC.

Dnes sa píše rok 5768(2008). Chcela by som všetkým,koho to zaujalo a zaujíma,priblížiť a napísať ako a čo sa stalo a udialo medzi rokom 5704(1944) a dneškom.