Siracusa, jedno z najslávnejších miest starovekého Stredomoria

Prečo Archimedes potreboval vymyslieť ten svoj zákon o ponorení telesa do kvapaliny, z ktorého sa dodnes na fyzike radujú všetky školopovinné deti? Pretože miestny tyran mu prikázal zistiť, či je jeho nová koruna naozaj zo zlata. Nebola, striebra v nej bolo viac. A zlatník si to odskákal.

Syrakúzy, pôsobisko filozofa Platóna, po Aténach druhé najvýznamnejšie kultúrne centrum antických Grékov, založili kolonizátori z Korintu. Pred 2 700 rokmi sa mu obchodne natoľko darilo, že bolo najväčšie, najbohatšie a najsilnejšie v Megalé Hellas (Veľké Grécko, dnešná Sicília a Južné Taliansko). 

Stalo sa pojmom pre bohatstvo a dodnes sa tam hovorí: Nemáš ani jednu desatinu z toho, čo má Syrakúzan. Žilo tam 300 až 500 tisíc obyvateľov. Na starovek úžasné číslo. 

V zálive pred mestom, ktoré leží len 5 metrov nad morom, mal premiéru jeden z vynálezov jeho slávneho rodáka, matematika a astronóma Archimeda. Vedci sa dodnes hádajú, či je možné, aby len zrkadlami zapálil nepriateľove lode.

Prečo potreboval vymyslieť ten svoj zákon o ponorení telesa do kvapaliny, z ktorého sa dodnes na fyzike radujú všetky školopovinné deti? Pretože miestny tyran mu prikázal zistiť, či je jeho nová koruna naozaj zo zlata. Nebola, striebra v nej bolo viac. A zlatník si to odskákal.

Zomrel nešťastnou náhodou pred 2 200 rokmi. Keď si kreslil tie svoje slávne nápady do popola, rímsky vojak mu pošliapal jeho kresby. Nahnevaný Archimedes ho okríkol: Neruš moje kruhy ! Medzi slávne výroky síce pribudol ďalší (Nollí tangere circulós meós), no vojak sa naštval na takú drzosť a zabil ho.

V jednom z najväčších gréckych divadiel s úžasným výhľadom na záliv, vytesanom do bielej skaly, mali premiéru prvé komédie na svete spolu s Aischylovymi tragédiami. Divadlo malo 15 tisíc miest na sedenie a bolo prístupné všetkým, aj cudzincom a otrokom. Prichádzalo sa tam na celý deň i s jedlom a pitím, pretože veršované predstavenia trvali neuveriteľných 8 až 9 hodín.

V obrovskom kameňolome po daždi nádherne rozvoniavajú oleandre a citrónovníky. Kedysi tam nevládla taká idyla. Po prehratých námorných vojnách v ňom otročili a zomierali tisíce bojovníkov z Kartága, Etrúrie a Atén. 

Vyďobali aj jaskyňu Dionýzovo ucho (65 m dlhú, 23 m vysokú a 5 – 11 m širokú). Je v nej úžasná akustika, zachytíš i šepot. Miestny tyran sedával nad jaskyňou a odpočúval zajatcov. To bola maxi ploštica !

Do jaskyne Tkáčov na čas odkladali povrazy, pretože potom mali skvelú kvalitu.

Ďalší miestny tyran nám všetkým zasa názorne predviedol, aká je to slasť sedieť na tróne. Zavesil naň meč na konskom vlase a posadil naň svojho dvorana Damokla.

V rímskom amfiteátri, opäť jednom z najväčších na svete, sa veľkí chlapci hrali s lodičkami. Keď uzatvorili dno a napustili tam vodu z blízkej rieky, plávali tam malé lode a konali sa tam naumachie, námorné bitky gladiátorov.

Chrám boha Apollóna v centre mesta, vybudovaný pred 2 600 rokmi, je najväčším zachovaným dórskym chrámom na Sicílii. Tie stĺpy sú obrovské. Predstavujem si, ako impozantne musel chrám pôsobiť na vtedajších ľudí. Dlho sa o ňom nevedelo, pretože ešte pred sto rokmi bol skrytý v stenách barokového kostola.

Stĺpy chrámu bohyne Atény dodnes tvoria súčasť barokovej katedrály. Medzi každým bielym stĺpom je zavesený obrovský tmavý byzantský svietnik. Pôsobivé.

Katakomby di San Giovanni, druhé najväčšie v Taliansku, boli pôvodne starogrécke zásobárne vody. Prví kresťania ich zmenili na pohrebisko. Labyrint 20 tisíc hrobov je uložených aj v 7 radoch vedľa seba a 5 radoch nad sebou.

Hrob zakryli kameňom s tromi otvormi. Jeden bol na víno, druhý na mlieko a tretí na med. Raz do roka prišli hodovať so svojím mŕtvym. Hmm, svojrázny piknik.

V prístave Ortygia obdivujem raritu, sladkovodný Aretúzin prameň, vyvierajúci hneď na brehu mora. Z prameňa na mňa mávajú vysoké strapaté hlavičky papyrusu. Je to jediné miesto v Európe, kde rastie prirodzene.