Granada, španielske granátové jabĺčko, sa vyhrieva na horúcom slniečku úpätia hôr Sierra Nevada na trojsútoku riek Beiro, Darro a Genil. Aisha, jedna z najslávnejších žien v histórii Al - Andalus, sa bila o práva svojho syna v časoch poslušných žien pätnásteho storočia ako vášnivá a hrdá levica.
Granada, španielske granátové jabĺčko, sa vyhrieva na horúcom slniečku úpätia hôr Sierra Nevada na trojsútoku riek Beiro, Darro a Genil.
Jej heraldický znak, už od staroveku stelesnenie plodnosti, hojnosti, šťastia a múdrosti, je výstižný.
Jabĺčko, prepchaté sedemsto až tisícdvesto semienkami, no každé oblečené v šťavnatom gelovom kabátiku majestátne purpurovej farby.
Hlavné mesto rovnomennej provincie autonómnej oblasti Andalúzia je spoľahlivým návštevníckym trhákom. Ponúka najviac ukážok občianskej maurskej architektúry v Európe i dodnes funkčné zavlažovacie kanály.
Jej univerzita, jedna z najstarších, založená v roku 1531 Karolom V., patrí so Salamancou a Santiagom de Compostela medzi najlepšie.
V sídle Ilturir s nadmorskou výškou 738 metrov nad Costa Tropical, bublal čulý obchod ibero - keltských kmeňov s Feničanmi a Kartágincami.
Gréci si navlečú Ἐλιβύργη, Elibyrge, novú korálku do prosperujúceho obchodného náhrdelníka pred dvetisícpäťsto rokmi.
Nový letopočet privíta rímskym menom Ilíberis a právom vydávať vlastné mince.
Významná vizigótska Ilbira, Elvira padne pre nezhody do rúk Východorímskej ríši na vyše sedemdesiat rokov.
Židovská komunita sa usadí na predmestí, arabsky prezývanom اليهود , Gart Al-Yahud, Židovská Granada. Revanšuje sa svojsky. Pomôže otvoriť brány mesta Maurovi Tarikovi ibn - Zivadovi (711 – 713).
Hlavné mesto jednej z provincií Córdobskeho kalifátu rozbijú v roku 1010 roztržky na cimpr campr.
Počas obnovy mesto zhltne zradcovské predmestie a noví páni ho premenujú na Gárnatu.
S príchodom Zavi ibn Ziriho z dynastie Zirid v roku 1013 sa stane jedným z nezávislých emirátov taifa. Koncom jedenásteho storočia prekročí rieku Darro, vyšplhá sa hore na druhý pahorok a začne sa opevňovať v Alcazabe.
Po odchode almohadského princa Idrisa na domáci trónv Oriente, zakladá Muhammed I. ibn Nasr v roku 1228 najdlhšie vládnucu moslimskú dynastiu na Iberskom polostrove.
Keď v roku 1238 dobyje mesto Ferdinand III. Kastílsky, nechá ju sedieť na tróne, len firemnú tabuľu premaľuje na kráľovstvo Granada.
Obchodník so zlatom, partner subsaharských afrických krajín, znáša vazalské vajíčka a zásobuje Kastíliu žoldniermi zo severnej Afriky po celé roky.
Kráľ Abu al-Hasan Ali, Kastílčanmi prezývaný Muley Hacén, sa na staré, roztrasené kolená zamiluje do svojej prekrásnej mladučkej otrokyne Isabel. Vojsko ju unieslo pri rabovaní kresťanských území z významnej kastílskej šľachtickej rodiny Sancha Jiméneza de Solís.
Donúti ju prestúpiť na islam a ako Zorayu, Zorničku, si ju vezme za ženu. Porodí mu dvoch synov, Nasira a Saada.
No Aisha, odvrhnutá prvá islamská manželka, vysťahovaná na okraj mesta do malého paláca Dar al-Horra, si nenechá len tak brnkať po nose. Pozná svoju cenu. Vyliezol na trón cez jej posteľ.
Jedna z najslávnejších žien v histórii Al – Andalus, prezývaná al-Horra, Slobodná, hrdinka romantických románov, sa bije o práva svojho syna, v časoch poslušných žien pätnásteho storočia, ako vášnivá a hrdá levica.
Pochádza z významného rodu. Je dcérou pätnásteho kráľa nasridovskej dynastie, Abu `Abd Allah al-'Aysar al-Ghalib Mohameda IX. ben Nasra.
Prvýkrát ju otec vydá za kráľa Mohameda XI., el Chiquita, Maličkého.
Keď v roku 1455 ovdovie, má tú smolu, že jej ho Abencerrajovia z konkurenčnej dynastie vymenia za Aliho, prezývaného Starec. Porodí mu dvoch synov, Mohameda XII. a Abu al-Hajjaj Jusufa.
Keď vidia silnejúci vplyv Kastílie, podajú jej pomocnú ruku.
V roku 1482 po zúrivých bojoch v uliciach mesta, posadia na trón أبو عبد الله محمد ابن علي, Abu 'abd-Allah Mohameda ben Abi al-Hasana Ali XII., dvadsiateho druhého z rodu Nasridovcov, prezývaného el Chico, Chlapec, alebo kastílsky skomolene Boabdil.
Tato utečie z mesta. O dva roky sa vráti, no vydrží na tróne už len rok. Musí odísť do vyhnanstva v Almunécar.
Po jeho smrti Zoraya dá opäť pokrstiť seba i synov a zmení im meno na Juan a Ferdinand z Granady. V Alhambre ju dodnes pripomína Brána zajatkyne.
Kastílčanom dynastické rozpory hrajú do kariet. Nedočkavá kráľovná Izabela verejne sľúbi, že kým posledné islamské mesto na Iberskom polostrove nepadne, neprezlečie si šaty a neumyje sa. Nenapadne jej, že to bude až o rok.
Kráľ, v islamských dejinách prezývaný az-Zugbí, Nešťastný, odovzdá kľúče od mesta druhý deň roka 1492. Rekonkvista a osemstoročná moslimská vláda v Európe skončila.
Boabdilovu dcéru Aishu si Španieli ponechajú ako záruku mieru. V zajatí ju prekrstia na Isabel a kráľ Ferdinand ju zaradí medzi svoje milenky. Porodí mu syna Miguela Fernándeza, rytiera z Granady (1495 – 1575). Keď ju vymení za mladší model, nemá na výber, musí vstúpiť do kláštora. Vyberie si meno sestra Isabel de Granada.
Aisha predá kráľovskej rodine, zastúpenej donom Luis de Valdivia, celý svoj majetok za dvetisícpäťsto strieborných realov a odchádza s celou rodinou do exilu v Alpujarras.
V priesmyku hôr Sierra Nevada sa Boabdil na rozlúčku obráti. Vie, že sa do malebného údolia už nikdy nevráti a rozplače sa.
Hrdá mama ho okríkne: „No llores como una mujer lo que no supiste defender como un hombre ! Plače ako žena za tým, čo si nevedel ubrániť ako muž !"
Ale čo, bulvárny kronikár ! Veď islamskí muži zásadne nedávajú najavo svoje city. A na verejnosti už vôbec nie. Osemstošesťdesiatmetrový pahorok El último suspiro del Moro, Posledný Maurov vzdych bonzuje, že plač to celkom určite nebol.
Keď Boabdilovi zomrie manželka Morayma, odchádza medzi svojich do Maroka. Tam žije v biede a v roku 1533 zomiera vo významnom obchodnom moslimskom centre Tlemcen.
Muži v okolí Granady dodnes nosia kastílsku podobu jeho mena.
