V septembri 1628 pricestuje do Madridu na pozvanie infantky Izabely Peter Pavol Rubens. Je na vrchole svojej slávy. Na zámku El Escorial sa mu počas siedmych mesiacov ako sprievodca španielskym umením venuje Diego Velázquez.
Rubens má o Diegovi vysokú mienku. Podporí ho, aby neodkladal svoj sen navštíviť Taliansko a vychutnať si jeho umenie na vlastné oči. Diego v čase jeho návštevy dokončuje Bacchov triumf.
Kráľ Filip IV. si ho objednal za sto dukátov. Sýte a tmavé farby, zjemnené jasnými tieňmi, vyžarujú ničím nerušenú, živelnú radosť zo života.
Tradičný, stáročiami ošúchaný grécky námet, v barokovej literatúre alegória oslobodenia od otroctva každodenného života božským nápojom, vínom, je Diegovi očividne na posmech a zmení ju na úsmevnú paródiu.
Scénu rozdelí na dve časti. Na ľavej, klasicistickej, precízne do detailov prepracovanej a očividne napodobňujúcej Caravaggia, tróni uprostred hlbokého lesa na prázdnom sude od dobrého vína mladý, polonahý Bacchus, korunovaný listami viniča.
Je ožiarený jasným svetlom. Má idealizovanú tvár, no telo je už naturalistické. Ako model na reklamných bilboardoch by dnes asi nebodoval. Žiadne tehličky z makania vo fitku, len tuk. Od večného vysedávania mu už začína trochu rásť malé ovisnuté bruško. No možno metrosexuáli by ho vzali na milosť pre dôkladne depilovanú hruď.
Korunuje vencom zimozela pred ním kľačiaceho kráľa pijanov. Pri nohách sa im váľa prázdna sklenená karafa a keramický džbán. Hrajúc sa so svetlom, Diego stvorí zátišie, malú sestru bodegones zo sevillského obdobia. Sú druhým naturalistickým prvkom diela.
Pravá strana, inšpirovaná José de Riberom, typicky španielska a impresionistická, je ponorená do šerosvitu.
Zemití vidiecki mešťania a roľníci s drsnými tvárami, ošľahanými životom, na chvíľu zabudli na každodennú drinu a pripito sa chechcú od ucha k uchu. Jeden so zubami ako noty na bubon, druhý s impozantnými fúzami mroža, sa nám škeria priamo do tváre.
Ako skúsení amatérski olympionici vedia, že nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.
Dobre oblečený muž v žltom kabátci a dýkou za pásom, zrejme básnik, dokázal toho vyglogať najviac. No nikto z jeho kumpánov z mokrej štvrte na neho žiarlivo nezazerá a nezávidí.
Obdivovatelia umenia si neodolateľný spolok rozpustilých anonymných alkoholikov bleskovo adoptujú ako Los Borrachos alebo Los Bebedores (Opití, Pijani).
