Bayeux, Odon a tapiséria kráľovnej Matildy

Farebné vitráže katedrály Notre Dame v Bayeux z roku 1077 žiaria príbehmi Viliama Dobyvateľa. V trezore opatrujú zoznam rytierov, ktorí sa zúčastnili bitky pri Hastingse. Tapisériu kráľovnej Matildy, ktorá zdobila steny novej katedrály, presťahovali neskôr do trezoru a odtiaľ do múzea.

 

 

 

 

 

 

Malé normandské mestečko Bayeux pri polostrove Cotentin v departmente Calvados s riečkou L´Aure je známe čipkárstvom. Prvé dielne vznikli v roku 1676 v kláštore ako súčasť výchovy mladých dievčat. Keď si čipky dobyli kráľovský dvor, pracovalo tu v manufaktúrach už asi tisíc žien (1784).

 

V roku 1824 sa venovalo čipkárstvu 25 rodinných podnikov, z ktorých najslávnejšie boli Tardif a Carpentier-Delamare. Mechanizácia pochovala posledný podnik v roku 1973. Dnes tradícia znova ožíva. Luxusné čipky pripravujú na objednávku módnych domov Hermès, Dior a Christian Lacroix.

 

 

 

 

 

 

 

Názov mesta spomína na kmeň keltských Baiocassov, ktorí tu sídlili. Na kopci Phaunus mali druidi svätyňu a Rimania pohrebisko.

Rímske Augustodurum, ďalšia pevnosť na obranu pred Saxonmi, ležala medzi Noviomagom (Lisieux) a Aulaunou (Valognes). V 3. storočí ho opevnili hradbami, od 6. storočia malo biskupstvo. Nájazd Normanov v roku 890 ho zničil, no o sto rokov za vlády kráľa Bothona ho postavili opäť.

 

 

 

 

 

 

 

 

Farebné vitráže katedrály Notre Dame z roku 1077 žiaria príbehmi Viliama Dobyvateľa. V trezore opatrujú zoznam rytierov, ktorí sa zúčastnili bitky pri Hastingse. Tapisériu kráľovnej Matildy, ktorá zdobila steny novej katedrály, presťahovali neskôr do trezoru a odtiaľ do múzea.

 

Tapiséria vlastne nie je tapiséria, ale výšivka na ľanovom plátne. Ani povesť, že ju osobne vyšívala kráľovná Matilda a jej dvorné dámy nie je pravdivá. Zrejme ju vyšili mníšky v anglickom Kente, Winchestri alebo Canterbury alebo francúzskom Saumur niekedy medzi rokmi 1066 a 1082.

 

 

 

 

 

 

Objednal si ju biskup Odon, nevlastný brat Viliama Dobyvateľa pre novú katedrálu. Opisuje dobytie Anglicka a najmä bitku pri Hastingse v roku 1066.

 



Odon, Viliam Dobyvateľ a jeho syn Róbert

 

 

 

 

 

 

 

Osemfarebná tapiséria, 70 metrov dlhá a 50 centimetrov široká, má veľkú historickú cenu. Prezrádza nám viac o živote pred tisíc rokmi. O hradoch a ich zariadení, lodiach, výzbroji, oblečení. Jej koniec sa stratil, no predpokladá sa, že končí korunováciou Viliama.

 

 

 

 

 

 

Každá jej scéna má komentár v latinčine. Poďme počítať. Je na nej 626 osôb, 202 koní a oslov, 505 zvierat (strašidelných, bájnych, divých i domácich), 37 budov, 49 stromov, ... Šikovné rúčky vyšili spolu 1 515 objektov.

 

 

 

Prepadnutie bretónskeho Dinanu vojakmi Viliama Dobyvateľa

 

Prvá polovica rozpráva o príhodách vojvodu Harolda Godwinsona, švagra kráľa Eduarda Vyznavača, ktorého loďstvo s roku 1064 stroskotalo na území kniežaťa Guy de Ponthieu.

 

 

 

 

 

 

Haroldove lode stroskotali v búrke na pobreží

 

 

 

Skôr, ako sa mohol vrátiť domov, musel prešibanému Viliamovi odprisahať pri svätých relikviách podporu pri nárokoch na anglický trón. Keď jeho svokor Eduard zomrel, zrazu mu prestala slúžiť pamäť. Sám sa vyhlásil za kráľa. Kto by sa mu čudoval ?

Ten ho zajal a žiadal si výkupné. Viliam požiadal Guya, aby ho prepustil len tak. Poslúchol ho.

 

 

 

 

Poslovia Viliama Dobyvateľa navštívili Guya de Ponthieu

 

 

 

 

 

 

 

Naštvaný Viliam vpadol do Anglicka a Harolda zabil. Dlho sa verilo, že na tapisérii je umierajúci Harold, zasiahnutý strelou. Zistilo sa však, že to bol jeho brat.




Na scéne sa objavuje i nebeské znamenie. Kométa. Tá Halleyova.

 

 

Scény dlhého a zúrivého boja striedajú scény zomierajúcich, štítov a zbraní porozhadzovaných na bojisku. Zaujímavosťou je, že bojovníci držia zbrane v ničím nechránených rukách, hoci iné historické zdroje uvádzajú, že v tejto dobe sa vždy používali rukavice.

Autor: Lýdia Koňárová | pondělí 21.12.2009 11:11 | karma článku: 12,72 | přečteno: 5502x