Cesta k Anglickým vodopádom vedie temným
korzickým tmavozeleným lesom popri starom malom romantickom kamennom hostinci.
Je jednou z pavučiny turistických trás, pripravených pre milovníkov prírody.
Vernými a častými návštevníkmi sú najmä Francúzi z pevniny. Stretávam všetky vekové kategórie.
Malé skupinky starších turistov kráčajú pokojne, pomalým vychádzkovým tempom, rozprávajú sa, usmievajú a každého zdravia ako prví „Bon jour."
Študenti a študentky s odhodlaným výrazom v tvári štrikujú nohami pod týždňovým nákladom vybavenia na hôrny pochod.
Zahryznem si do jazyka, aby som sa s úsmevom nespýtala: „Nôžky, nôžky, kamže nesiete ten ruksak ?"
Tatovia a mamy sa so zúfalým výrazom v tvári potácajú s malými unavenými detičkami na pleciach alebo v náručí.
Tie väčšie im zatiaľ ufrnkli a nadšene tarzanovsky podskakujú a visia dolu hlavou vysoko v korunách stromov v labyrinte lán, sietí a drevených plošín. Každé dieťa však má prilbu a je istené lanom a inštruktorom.
Staručké strieborné divotvorne pokrútené listnaté stromy sa striedajú s obrovskými jedľami, ktoré sa márne snažím objať rukami.
Vôkol machom porastených balvanov tancujú drobnučké, zákonom chránené nežne purpurové cyklámeníky.
Sú také očarujúce, že sa vôbec nečudujem, že sa zapísali i do dejín Francúzskej revolúcie. Dvadsiaty ôsmy deň zimného mesiaca dažďov Pluviôse, trvajúceho od 20. januára do 18. februára, sa volal Cyklámen.
Veru, veru, radikálni revolucionári vyhodili na smetisko dejín aj bežný kalendár a mená všetkých svätých.
V zrubovej chate ponúka starší zarastený chatár s pirátsky uviazanou šatkou na dlhých vlasoch jednoduché občerstvenie. Asi vie, prečo.
Chodník sa rozdvojuje. Jeden sa škriabe popri potoku hore k vodopádom a druhý cez lávku zalieza na úbočie ďalšej hory.
Poskakujem po balvanoch vyššie a vyššie. Pri reklamne chýrnych vodopádoch s prekrásnym výhľadom do údolí je foto tlačenica.
Škriabem sa ešte vyššie a vyhliadnem si pohodlný, machom obrastený balvan.
Jasné, figliarske slniečko bleskovo ufujazdilo za temné čierne mraky. Začalo mrholiť.
Ticho žundrem a zaliezam pod obrovskú borovicu.
Hurá ! Dažďové kvapky sa minuli !
A ja si konečne môžem vychutnávať výhľad na všetky tie úbočia, údolia aj kopce zaliate slnkom.
