Život nie je períčko, ale žiť sa musí..

Známa fráza lebo ani to inak pomenovať nejde. Ale ako je to v skutočnosti? To períčko si jednoducho robíme sami, my ľudia, ale na situáciu, ktorá sa udiala sedí aj : Miluj svojho blížneho ako seba samého ,  no taktiež zvieratká sú mi bližšie, ako človek .

Osobná skúsenosť a poviem až banálna. Mám rodinnú návštevu z Francúzska. Blízky rodinní príslušníci s ktorými sme sa doposiaľ nevideli, i keď zo tri krát sme plánovali cestu, nikdy to nevyšlo.

Ona 75 rokov, on 72. V rodine hovoríme viacerými jazykmi, ale ako na smolu pri otázke : " Parle vous France? " sme akosi postali a zamrzli pri slovíčkach amour, merci, bonjour, porquoi,dame,mademoiselle, garcon + známe medzinárodné pomenovania + historické osobnosti a už" ništ, fertich ."

Samozrejme, že naša Francúzska rodina v ich veku ovláda iba rodný jazyk, ale pri dnešnej technike a ako takej vzdelanosti, mimike, ruky, nohy sme sa zatiaľ dorozumeli skoro na všetkom. Až na ošemetnú záležitosť, keď sme našu milú rodinu sprevádzali historickými pamiatkami v Nitre.

Viete ako to býva už zo staršími ľuďmi, myslia si že znesú toľko ako my o 20 rokov mladší A keď príde na skutky, teda Ona, už to nie je pravda a nielen, že nezvládla dlhšiu chôdzu, ale najhoršie, že na paniu prišla ta základná malá ľudská potreba. H

Hmmmm ... a WC nikde, až na Župnom námestí a to je pre človeka po operácii kolenného kĺbu a nutkavá malá potreba, u starších ľud predsa len ten močový mechúr aj so zvieračom je opotrebovaný a pred nami poriadna diaľka na verejné WC .

Pretože pod Nitrianským hradom je dostatok verejných a štátnych inštitúcii včítane  Katolíckeho seminára svätého Gorazda, tak vyskúšame, poprosíme, vysvetlíme a fakticky chôdza starej panej jasne ukazuje, že si nevymýšľame, pretože človek Slovenský je nedôverčivý.

Titulok článku hovorí ako to dopadlo. Neochota, nezáujem, pomoc žiadna veškerá a ani v seminári Svätého Gorazda, čo nás aj pani ako veriacich katolíkov zarazilo.

Nuž život nie je períčko, i keď väčšinou si to robíme sami navzájom, a doma som naivne vysvetľoval  : " Toto bol deň blbec a natrafili sme na sebcov . "    Alebo žeby som bol prehnane naívný optimista ?