Zabi, a nedaj sa zabiť / 40. ...nekonečná odysea . /

Veru, ťahali sme so sebou metraky železa. Veď zoberte si moju maličkosť : Puška poloautomaticka vzor 43- 4 kg, puška odstreľovacia s optikou - 5 kg, prilba-1,5 kg, lopatka - 1,5kg, bodák 1,5kg, 3 obranné granáty-5kg,štyri sumky s nábojmi - 6 kg, dve bedne malé so strelivom každá 11 kg, 5kg mäsových, mliekových a rybacich konzerv + ruksak  --- takže nejakých tých päťdesiat kilogramov bola taký dobrý priemer, čo sme museli vláčiť, ale nik sa nesťažoval .  Tí čo mali vo výzbroji guľomety nemuseli nosiť rezervnú muníciu .

Bundesarchív- Waffen SS

Jednoducho v tom čase sme boli ako také priemerné železiarstvo. Ešte šťastie, že pri poslednom vybomabardovanom sklade všetko nezhorelo a mohli sme sa vystrojiť najlepšimi maskovacími uniformami a najmä tým  najdôležitejším, perfektným obutím,  ktoré bolo vyrobené práve na dlhé pochody a dokonca v horách.

Nevieme si predstaviť, ako by sme sa šuchotali v Alpách  vo wermachťackých čižmách a v hrubých, nepohodlných khaki uniformách.

Náš bývaly veliteľ vedel čo robí, keď dal rozkaz všetci na komplet včítane spodného prádla sa prezliecť do najnovších maskáčov, no každý si ešte niečo priložil navyše.

Ja som si odrezal kusisko čierného súkna, mimochodom čistá strižná vlna, ktoré malo určite slúžiť dôtojníkom SS na nové uniformy, ale nielen to : Prihodil som si jednú dýku Hitlerjugend, dva veľké kombinované zatváracie nožíky s kostennými rúčkami a jednu pištoľ  Parabellum s piatimi plnými zásobnikmi, úplne nový antikorový príbor, desatro ponožiek, pretože starostlivosť o nohy bol základ, ako nám vždy prizvukoval veliteľ v levente, náhradne spodné prádlo / ruky nohy/ + pätoro treníriek, tri košele, päť tričiek, dvoje hossentragle, pätoro šnuriek do topánok  a hlavne úplne nový a najmä veľký  ruksak, aby sa mi tam všetko pomestilo a ak k tomu rátate výzbroj a munícia, tak som so sebou kade tade vláčili záťaž okolo 60kg, pričom toto všetko som doplnil mäsovými konzervami, suchármi, mydlom, cigareretami .

Postupne ako  pribúdali kilometre v nohách zaťaž v rukasaku sa stečovala a nielen , že sa míňali konzervy, ale som predal jeden nôž a dýku, dve košele, nejaké tričká a trenírky, spoďári, z príboru som si nechal iba lyžicu a ešus.  Rozmýšľal som aj nad pištoľou, ale kto by ju už kúpil, keď zbraní bolo habadej.

A takto vystrojení a vyzbrojení po dlhých týždňoch pochodu už ani nevnímame tie kg železa navyše i teda len tak si vykračujeme a čakáme na ďalšie prekvapenia. Opäť máme pred sebou dedinu, kde v oknách vysia biele vlajky na znak nielen kapitulácie, ale najmä, že sa tu už nenachádzajú nemecí ozbrojenci . Po príchode k prvým domom postupne vlajky miznú jednak zo strachu,ale aj kvôli tomu, že sa v dedine nechádza ozbrojená nemecká jednotka.

Dávam sa do reči s chlapom, ktorý práve z okna dával dole bielu zástavu. " Parabellum pistole kaufen ?.. oder Schliesen des Messers ? "  Dotyčný v okne sa na mňa tak divne pozrel, ako keby sa bal provokácie, ale napriek tomu našiel odvahu : " Nein, aber Sie kaufen das Gewehr mit optik. Ich gebe Ihnen 5 kg  Speck . " 
Na znak nesúhlasu som iba kyvol rukou, ale chlap mi naznačil aby som chvíľu počkal. Ani nie po minútke ešte aj s nožom v ruke  sa opäť ukázal v okne a podával mi kus ražného chleba a asi kilo slaniny hrubej na štyri prsty . Poďakoval som sa, siahol do ruksaku a podal mu dva páry ponožiek a jednú košeľu a opýtal sa : Wann  gab es die Amerikaner ? Muž sa pousmial a a po tej slanine našiel aj odvahu :" Gestern Abend und heute Morgen . " A chcel som sa ho opýtať koľko ich bolo, ale chlap má predbehol : Bolo ich asi tridsať s dvoma tankami, videli v domoch biele zástavy a ani nepostáli len prefrčali... a pokračoval, minulého týždňa tu bola jednotka o sile asi sto vojakov SS a obrali nás o posledné zásoby a stratili sa.

" Warum nich am Hang und im Kampf gegen die Amerikaner ?  Dre Krieg hat recht  und  Sie sinf Ungarn nachdem  alle, warum hast du kampfen ? ".. pokračoval muž v okne. Chceli sme sa vzdať, ale amíci začali po nás strieľať  a zbrane sme nezahodili, pretože lesy sú plné SS .

Fakticky vo všetkých domoch včítane fary a kostola viseli biele zástavy.  Všetci kamaráti z jednotky sa porozliezali po hlavnej ulici v dedine, aby získali nejakú poživeň, ale nie každy dopadol tak ako ja. Potraviny sa míňali, takže bolo dohodnuté, že jesť sa bude iba dvakrát denne a vždy spoločne. Veliteľ si popísal, kto má koľko a aké jedlo včítane cigariet, ktoré boli dobrý artikel pri výmene za potraviny.  Ale nedalo sa povedať, žeby sme hladovali .

Dedinu sme prešli ani nie za hodinu a podľľa toho ako nám poradili, napravo horskou cestou pod lesom asi päť kilometrov, je samota, teraz opustená, takže tu by sme mohli prespať, ale dosť možné, že tam prebývajú SS, pretože cesta je natoľko úzka a strmá že ňou tanky neprejdú a ak, tak maximálne terenné autá, motocykle.

Už neviem, prečo sme nerozholdi ostať v tejto mierumilovnej dedinke, kde isto po čase by sa ukázali ďalši Američania, ale vidali sa novým nebezpečenstvám. Jednoducho hľadali sme si nočné lehno a najmä také, kde by nás zo zálohy nik neprekvapil a nepostrieľal ako zajacov v kruhovke na poľovačke .

Povedané na rovinu za posledné dni sme mali všetkého plné zuby a najradšej by sme to mali všetko za sebou.  Boli to úplne nové očakávania a samozrejme pre nás úplne neznáme, ale radšej niečo neznáme, ako byť nezymselne zastrelený tesne pred koncom vojny .Nemali sme ani predstavu, čo budú s nami po vzdaní  sa Američania robiť, ale radšej žiť tak s veľkým otáznikom, akos schytať niekde zblúdilu guľku.

Veliteľ vyslal prieskum zistiť v akom stave je samota a či je vôbec voľná. Tie tisíce ešte bojujúcich Nemcov vyhľadáva práve takéto odľahlé miesta, ako možnosť odpočinku  asi tak ako aj my .  Asi po pol hodine sa prieskum vracia  a my sa presúvame na odpočinok.

Spánok obyčajne prichádzal veľmi rýchlo, veď niet sa čo čudovať po toľkom terigani sa v týchto horách a s takým kopcom železa, ktoré sme museli so sebou vláčiť.

Veliteľ zadelil stráže po dvoch na troch stanoviskách v trvaní jednej hodiny, tekže v priebehu piatich hodín sa celá jednotka vystrieda, tak aby si každy poriadne odpočinul .   Na mňa vyšla druhá stráž t.z. od jedenástej do dvanástej, budíček bol stanovený na štvrtu hodinu . Náramkove hodinky nevlastnil každý, ale priateľ ktorý bol od počiatku styku so zranenými a najmä mrtvými si hodinky privlastňoval, čo sa mnohým, ale aj bývalemu veliteľovi vôbec nepáčilo, ale on nato , ako syn hrobára absolutne kašlal a vždy keď sa k takýmto hodinkám dostal, ak niekto bol toho priamy svedok, ako mrtvému sníma z ruky prsteňm náramok, hodinky hovoril : On to už tam nebude potrebovať .  Veď aj preto mal v jednotke prezývku hrobár a pravdu povediac skoro nik sa s nim nekamarátil, ale v čase najmä nočných strážnych  služieb sa jeho hodinky zišli každému.

Už málokedy sme nahlas hovorili o domove a rozumeli sme tomu až príliš dobre. Kto by Ježišu Kriste  nechcel byť doma a tak v čase pred spánkom som vždy rozmýšľal a predstavoval si svoju veľú rodinu, náš krásny kraj, jazerá, jaskyňu, kláštor a všetkých svojich priateľov.  A s takými predstavami najskôr každý z nás aj zaspával .

Rána boli v tejto nadmorskej výške chladné, ale my stále oblečení v teplom prádle, takže toto jarné obdobie sa dalo znieť, i keď pravdou je,  poriadny kúpeľ sme nemali.... hmmmm   ani nepamätám.

Sem tam sme sa vyšpliechali v ľadových horských potokoch len tak v trenírkach navzájom si namydlili chrbáty, no nebola to bohvie aká hygiéna, ale predsa lepšie ako nič .

Keď sa oprali ponožky, trenírky, tak počas presunu museli byť zavesené na vašom ruksaku, aby sa usušili, takže mnohokrát sme vyzerali , nie ako vojenská jednotka, ale pojazdná pradelňa , ale zvykli sme si .  Ja som si ešte z domu donieol mašinku na vlasy a holičské nožnice, takže som bol pre celú čatu aj borbélym, čo malo určité výhody najmä u tých frajerov, ktorí si rozkazovali akú veľku šticu, bokokombrady alebo do stratena viac alebo menej. A vtedy to už nebolo zadara, ale za cigaretu, kúsok čokolády alebo výmenou strážnej služby. Však vždy sa niečo našlo, aby aj jeden aj druhý bol spokojný.