Zabi, a nedaj sa zabiť / 32. Thunderbolty na obzore /

Počasie bolo určujúce nielen dohodnutou zmenou v našom presune, ale aj v častejšom pozorovaní ako hĺbkových bombardovacích perutí, tak aj leteckom prieskume tejto oblasti Alp spojeneckým letectvom. Veľmi dobre sme vedeli, že za každým prieskumným lietadlom možno v dohľadnej dobe očakávať prítomnosť útočných bojových stíhačov a bolo jedno, či sa jednalo o jednotku o sto, dvesto mužoch alebo tridsať .  Po toľkých náletoch, čo sme zažili nás toto počasie nútilo častejšie pozerať na oblohu .

Bundesarchív -Ardénska operácia, ešte deti. / december 1944/

V tejto časti mojich  zážitkov z konca druhej svetovej vojny sa chcem venovať mojim myšlienkovým pochodom , ktoré sú nezastaviteľné a súčasťou každého nech je v akomkoľvek veku alebo životnej situácii, sú jeho súčasťou .

Od mladosti som obdivoval zbrane a vojenské uniformy a pravdu povediac málokedy som odolal neotočiť sa za vojakom, dôstojníkom, i keď ma to po vstupe do levente veľmi rýchlo prešlo .

Namieriť, zacieliť, zadržať dych  a desiatka bola vždy na dosah. Nič zvláštne. Puška, samopal,pištoľ, guľomet, sa dal rozložiť a zložiť po slepiačky . Ale to čoho som sa vždy bál, teda mal obavu, bola streľba na človeka, i keď by to bol zrovna nepriateľ . Je pravdou, že do nás hustili ako : Nezabiješ ty, zabijú teba, zabijú ti kamaráta, tvoju matku, súrodencov, tatka aj starú mamku . A to všetko iba kvôli tvojmu zaváhaniu, pretože pamätaj si, že vojna sa môže zrovna zvrtnúť aj na tvojom jedinom zaváhaní, zlyhaní, výstrele alebo hode granátu...

Nuž, mnohokrát som o tom premýšľal, ale nikdy som si nevedel predstaviť hoc aj imaginárneho nepriateľa, i keď je pravdou bola odozva, keď ma pochytila túžba pomstiť sa a to niekoľkokrát, najmä ak som videl obete najmä civilov, ale aj vojakov po náletoch amíkov na kolóny.

Vtedy som vedel vziať iniciatívu do vlastných rúk a snažil sa chrániť živých a bezmocných na zemi, i keď prvé strely z protilietadlového dvojkanónu išli pánu Bohu do okien, rýchlo som zistil, že ruky a pedále musia byť v súhre a minimálne jedného Thundrebolta som vohnal do úzkych .  Vtedy pri mieridlách protilietadlového dvojčaťa som sa necítil byť bezbranným, necítil ako poľovná zver, mal som pocit určitej záchrany viacerých ľudí v kolóne, mal som čudný pocit malého víťazstva, ale asi len nad tou bezmocnosťou, keď vedľa vás padajú muži, ženy, deti... a vy jednoducho nemáte možnosť dosahu na nepriateľského letca a najmä na jeho perfektne vyzbrojený a vystrojený stroj na zabíjanie.

Iná situácia bola hneď po prechode hraníc so Slovenskom, keď náš vlak prepadli ruské Raty,  jednak to bol prvý a skutočný nálet v mojom živote a taktiež po prvýkrát absolútna bezmocnosť a najmä bezradnosť, vlak stále v pohybe, vy ste uzamknutý v dobytčiaku, projektily bubnujú na drevo a plechy , a vy sa  tam  túlite v ľudskom klbku a hlasito sa modlíte nech je tomu šialenstvu koniec. Napriek všetkým prosbám a modlitbám Raty okolo vás strašidelne hučia , ako keď siahnete do osieho hniezda  a vy rukami hádžete okolo seba, aby vás tá háveď nepoštípala, ale v tomto prípade ruky nepomáhajú, až príde vyslobodenie v priamom zásahu parného kotla strelami leteckého guľometu a celá vlaková súprava s dvom tisíckami mladíkov ročník 1927-1928 v decembri 1944 postojí a my šikovne otvárame ťažké šupacie dvere a snažíme sa útekom zachrániť si holý život. Ale na počudovanie  Ruský soldat v Ratoch videl koľko bije a že tí ktorých si vzal na mušku sú obyčajní civilisti a deti i dáva prst zo spúšte dolu.

A pri všetkej tej vojnovej zlobe vedel som zahorieť aj láskou k mladej blonďatej Ukrajinke, ktorá v Bavorsku neďaleko Pfaffenhofen pracovala na farme ako krmička a dojička kráv, keď som ju tajne chodil pozerať pri jej práci až si to všimla, ale kým som sa ja neskúsený v dievčatách rozhýbal bol som prevelený do Schwarzwaldu a už nikdy som nemal možnosť obdivovať jej ženskú krásu, blonďaté dlhé a prekrásne vlasy, modré oči, s jej ešte krajším večným úsmevom .

Napriek všetkému bola aj zábava. Síce nie veľmi šťastný spôsob bavenia sa, keď nebolo dňa aby nás neprenasledovali americké Thunderbolty pri stavaní telefónneho spojenia   a spôsob zábavy bol iba v tom, kto dlhšie vydrži zavesený na stĺpe s mačkami na nohách, keď je nahlásený nálet.

Nakoniec absolútnym víťazom som sa stal ja, i keď pravdu povediac stalo sa mi to nechtiac a mojou nešikovnosťou som skoro došiel o krk, ale šťastie stálo pri mne  a Američan v Thunderbolte zle mieril.

Vždy som premýšľal, ako budem reagovať pri situácii, keď budem svedkom, že niekto iba v mojej prítomnosti zomrie. Nakoniec  sa mi to po prvýkrát stalo v Košiciach ešte v jednotke levente a ak sa mám priznať, nič som nepociťoval. Skôr by som povedal, že moje myšlienky boli v štýle : Chvála Bohu, že nie som na jeho mieste, pretože to bol nemecký chlapec, možno o tri roky starší .  Neviem, či tie moje pocity boli sebecké, ale pri každom mŕtvom alebo zranenom počas vojny som sa cítil rovnako :" Bože odpusť mi, ale ďakujem, že nie som na jeho mieste. "  Samozrejme, že som zraneným pomáhal koľko som len vládal, ale väčšinou sa nedalo . Mali ste jeden, dva tlakové obväzy, nejaké škrtidlo, prášok na rany, utišujúce lieky alebo injekcie, dezinfekčný roztok, jód  ... a  najmä chuť zachraňovať, a väčšina zomierala následkom šoku z veľkej straty krvi .

Keď boli časy veľmi zlé a okolo mňa kosila smrť vedel som sa odreagovať prenesením sa do môjho krásneho rodného kraja a k mojim blízkym .  Moje rodisko je impozantne prekrásne. Kláštor, horské jazerá, jaskyňa, jagavé bystriny  a úžasne hlboké lesy s bohatou nádielkou nielen lesných plodov, ale aj zvery od rysa, cez medveďa, až po kunu a jazveca .  A tá krásna zeleň a cez to všetko lúče slnka, až oči bolia . Poznal som každý kút okolitých lesov, ale najmä tie miesta, kde sa dali nájsť plody lesa včítane lieskových orieškov, ktorých bolo u nás požehnane .

Medzi mojím zamyslením sa na oblohe opätovne objavilo prieskumné lietadlo, keďže sme boli mimo oblasti lesa Američan nás musel zbadať . Toto nebola dobrá situácia, preto sme sa klusom pustili k blízkemu lesnému porastu, ktorý bol vzdialený asi jeden a pol kilometra. Ak budú niekde v okolí snoriť Thunderbolty, tak si nás podajú .  Gott mit uns !