Slúžil som v armádach štyroch štátov

Tento príbeh je o mojom otcovi / narod. 28.8.1928 - +21.11.2017 /, ktorý počas druhej svetovej vojny ako vojak slúžil v Maďarskej, Nemeckej, Americkej a po vojne v 1947 roku Československej armáde 

             a keďže počas vojenskej služby v 1947 vážne ochorel bol poslaný do civilu a v 1953 už ako ženáč musí nastúpiť zbytok prezenčnej služby, ale už v Československej ľudovej armáde, no keďže bol previerkami označený, ako závadný  / slúžil v US army /, bol z neho pomocník technického práporu PTP a služba bezo zbrane .

            Večera ako vždy, dojedal sa obed, čaj a chlieb. Kuchtíci z našej jednotky sa snažili, ale vždy to bola " suppe , "  ale tentokrát v nej boli kusiská mäsa zásluhou aj amerického letectva.  Služba v kuchyni bola najlepšou vojenskou službou, očistiť zeleninu, zemiaky, nakrájať mäso a keď nebolo, tak pootvárať mäsové konzervy, nakrájať chlieb, uvariť čaj. No jednoducho parádna služba. Hlavného kuchára sme už mali určeného, akože bol najlepší vo varení našej " suppe . "

Ako som tak premýšľal o kuchyni ani by ma nenapadlo, že na druhý deň v rozkaze budem figurovať ako pomocník do kuchyne.  Nuž čo, tešil som sa, takto využijem aj môj veľký vreckový nôž pri krájaní zemiakov, zeleniny a mäsa.  Kuchárom bol už tradične Ištván.   Ráno po raňajkách a rozdelení jednotky na pracoviská kričím na Istána: " István, čo budeme dnes variť? "  Suppe, Jóžika . A tak čistím zeleninu, potom zemiaky, István zasa mäso, okorení sa, posolí a čakáme kým to bude uvarené.  Ja sa vyberám na prieskum gazdovej farmy. Nasadím čapicu, zapnem opasok s bodákom, samopal cez plece a ide sa . Veliteľ bol aj s veliteľmi družstiev zalezení niekde vo veľkom dome.

Bola to rozľahlá farma a ako som sa tak motal po dvore pridal sa ku mne ukrajinský chlapec mohol mať tak štrnásť rokov. " Kuda ty idioš ? "  Začal rozhovor, pozriem sa naň, hodím plecom a pokračujem si prezerať farmu. Bolo tu niekoľko objektov, silážne žľaby, senník, kde sme prespávali a prístrešok kde boli traktory, sejačky a iné náradia na obrábanie pôdy. Maštale ešte opravovali ako naši, tak aj ukrajinskí chlapci. Nemal som predstavu koľko zvierat je na tejto veľkofarme, až Nikolka, ukrajinský chlapec, ktorý sa mi motal popod nohy v ošipárni vraví: " Šisťsto svinej... "   šesťsto ošípaných, tak toto som v živote nevidel a ďalej vraví: "   dvisti štuk jalovičiny a konij "   to asi myslel hovädzí dobytok a kone. V  koniarni boli najmä štajeraci, silné kone na robotu, ale boli tam aj jazdecké kone. Na konci farmy pod stromami som našiel  veľkú stavbu, fakticky niekoľko metrov hlbokú a asi štyridsať metrov dlhú a dvadsaťpäť metrov širokú betonáž s horným krytom. Pripomínalo to bunker. Ale načo ? Veď tu žilo dokopy aj s Ukrajincami dvadsať ľudí. 

Koniec prehliadky farmy ide sa opäť do kuchyne, kde za chvíľu bude vydaj obedov. Auto vezme obedy chlapcom, ktorí sú na zamestnaní mimo farmy a zbytok tým, ktorí opravovali farmu po nálete amerických lietadiel. Výdajom raňajok mi skončila služba v kuchyni.

V rannom rozkaze som bol určený strážiť prístupovú cestu k letisku iba neďaleko našich, čo stavali telefónnu linku.  Auto ma vysadilo asi kilometer od odbočky do lesa, kde bolo letisko. Fakticky sme vystriedali Ukrajincov tiež SS, ktorých poverili inými úlohami.  Po obede sa vyčasilo a v priebehu snáď hodiny sa na obzore ozval hukot prieskumného lietadla. Amík už ňuril kde poslať bojové lietadlá do akcie .  Ak nafotil kilometre nových telefónnych rozvodov, tak náletu sa nevyhneme.  Spojenci určite mali indície, že v tejto oblasti je letisko. Keď si v strážnej službe sám honia sa ti hlavou myšlienky. Veď chodiť hore dolu pozerať do neznáma služba ide pomaly. A tak som si kvokol rozobral samopal do poslednej súčiastky a po slepiačky ho skladal, túto zábavku som si vymyslel ešte v Bavorsku a takto mi utekal čas.    Už pred koncom služby som započul hukot leteckých motorov, ale zvuk išiel severozápadne od letiska a za chvíľu aj stíchol. Takže počas mojej strážnej služby sa nič neudialo, akurát som kontroloval päť vojenských aut a to bolo všetko.

Partia nás ťahajúcich telefónne linky posilnili chlapcami, ktorí opravovali farmu po nálete. Robota sa odvíjala, počasie na to, že bol už február nám prialo a aj keď bolo pekne lietadlá sme nepočuli, nevideli. Sem tam sa objavil letecký prieskum, ale nič z toho nebolo. Asi mali iné úlohy.