Slúžil som v armádach štyroch štátov

Tento príbeh je o mojom otcovi /narod.28.8.1928- + 21.11.2017/, ktorý sa odohráva v rokoch 1944-1956 na územíach Maďarsko, Slovenský štát, Poľsko,Protektorát Čechy a Morava,Rakúsko,Nemecko,Francúzsko,Československá republika...

              Ako zázrakom naše nákladné autá ostali opäť nepoškodené, takže nasadať a hor sa vpred na frontovú líniu na Rýne . Viacerí z nás boli ako mäsiari v snahe zachrániť životy zranených počas náletu sa nik z nás nepozeral na seba a svoju uniformu, jednoducho konal a zachraňoval Nemcov, či civilistov, ale aj vojakov. Najhoršie na tom všetkom pri nálete bolo to, že sa stretli dve oproti idúce kolóny. Smerom k Rýnu vojaci wermachtu a SS, od rieky všetko civilisti a ranení vojaci. 

Bol som celý lepkavý, ale krv rýchlo uschla. Vodou z poľnej fľaše som si zmyl krv a pušný prach z tváre, taktiež ruky s mydlom, odpil som si a vtedy prišla na mňa triaška. Niektorý chlapci vracali, iní zasa chodili dookola nadávali šťavnatými maďarskými nadávkami, mnohí plakali.  Toto bolo po štvrtýkrát čo sme zachraňovali životy v tejto hnusnej vojne.

Veliteľ skontroloval stav mužstva. Bol plný a opäť bez väčších zranení. Auta sa pohli a my maďarskí chlapci zo Slovenska sme nemali ani potuchu čo nás očakáva o niekoľko kilometrov smerom na západ..  Noc sme prebdeli a ráno naša mini kolóna postála na farme. Podľa rozkazov z hora nás čakala  misia strážiť cesty k blízkemu utajenému letisku hlboko v priľahlom lese  amíkom pod nosom a vraj máme ešte na starosti telefonické spojenia s blízkymi nemeckými jednotkami.   

Po dohode so sedliakom sme sa ubytovali v rozľahlej stodole a konečne začala variť kuchyňa. Teplé jedlo by určite bodlo. Raňajky sucháre, cigorka s cukrom, margarín a lekvár. Najmä tá teplá cigorka mi veľmi chutila. Mnohí  sa povyzliekali do pol pása a umývali pri sedliakovej studni. Bol to bohatý sedliak, plné maštale hovädzieho dobytka, ošípaných, kone, ale aj mnoho poľnohospodárskych strojov a traktory. Na farme pracovalo niekoľko ukrajínských chlapcov a dievčat. Ja chlapec z majera som prelozil všetky objekty, maštale, mal krásne kone, okrem ťažných mal aj jazdecké, ale takú techniku som u nás nevidel. Sedliak mohol mať okolo sedemdesiat rokov. Pri nástupe si nás každého prehliadol a dal prísľub, že mäso, mlieko, maslo bude z jeho  usadlosti, chlieb nám budú piecť v blízkej dedine.

A  tak sme tento  deň oddychovali, počasie nám prialo,  čo zasa bol predpoklad, že amické vyzvedné lietadlá nás môžu zaregistrovať, čo by bol veľký predpoklad náletu.