Slúžil som v armádach štyroch štátov

Tento mnou napísaný príbeh je príbehom dnes už môjho nebohého otca /narod.28.8.1928- + 21.11.2017/ dej sa odohráva v rokoch 1944 až 1956 v štátoch: Maďarsko, Slovensko,Poľsko,protektorát Čechy a Morava, Rakúsko,Nemecko, Francúzsko

              Všetci sme sa rozpŕchli po okolitom poli, taktiež povozy a autá sa snažili z cesty dostať preč. Ja som zaľahol na okraj lesa, tak aby som videl čo sa bude diať.  Od západu útočili štyri Thunderbolty, vedel som, že toto bude masaker.

Aj keď v kolóne boli  protilietadlové malorážne rýchlopalné kanóny nemali šancu tieto spojenecké lietadlá odplašiť. Oproti predchádzajúcemu náletu boli najskôr stíhačky v plnej zboji, čo sa aj potvrdilo,  jedna za druhou odpaľovali na kolónu rakety.  Toto bol smrtonosný ohňostroj, pri každom dopade rakety som si narovnával prilbu, ale výbuchy rakiet boli odo mňa ďaleko. Tí čo ostali na ceste a nestačili sa schovať zhoreli za živa.

Kolóna ako snadný cieľ Thunderboltov fakticky už po raketových útokoch prestala existovať, sem tam ostali vozidlá mimo cesty, tak ako naše, ale toto nebol koniec. Tieto americké stíhačky mali vo výzbroji  osem  guľometov a tie na pozemných cieľoch vedeli narobiť paseku.  Už  neboli paľbou sústredení iba na cestu, ale vyhľadávali individuálne a skupinové ciele, ktoré na  snehu boli ľahkou korisťou. Oheň, dym, trosky vozov, skaza. Hlavou hore som sledoval jeden útok za druhým, pokiaľ nebolo všetko zadymené. Toto peklo nemalo konca kraja. Guľky guľometov rozrývali všade dookola zem, neďaleký rýchlopalný protilietadlový kanón dostal zásah a obsluha odkväcla na zem. Odomňa to mohla byť vzdialenosť asi päťdesiat metrov, po celý čas som jedným okom sledoval ako šikovne prehadzovali kazety s nábojmi, nabíjali a pálili na nízko letiace stíhačky. 

Neviem čo ma to napadlo, asi najskôr ta skaza okolo, mŕtvi, zranení, všade krv, a rozbehol som sa ku kanónu. Mŕtvy strelec jednou nohou visel zo sedačky, zvesil som ho a zasadol ku kanónu, kazeta bola skoro plná, pravou rukou som nabil, nohou ovládal otoč, snažil som sa dostať lietadlo do mieridiel a niečo prednastaviť a pálil som postupne na všetky lietadla.  Na moje počudovanie jeden z Thunderboltov začal dymiť, či to bolo od predchádzajúcej streľby alebo mojej doteraz neviem. Medzitým ku mne dobehol kamarát z našej jednotky a nabíjal kanón muníciou, tak, že som iba pri nabíjaní musel postáť, nemusel som zháňať náboje, ale stále páliť.