Slúžil som v armádach štyroch štátov / 23. /

Toto je príbeh už môjho nebohého otca /narod.28.8.1928 - + 21.11.2017 /, ktorý slúžil v armádach štyroch štátov: Maďarsko, Nemecko, US, ČSR: Už ako 16 ročný prisahal na vlajku Maďarskej koruny, že za kráľovstvo položí aj život.

             Prísahu vykonal vtedy ešte v maďarských Košiciach / december 1944 /  predtým Československých kasárňach Milana Rastislava Štefánika.  Ako vojenský mundúr dostal iba čapicu a opasok, zbytok bol z domu civil a samozrejme  bez zbrane.

             Toto nebol dobrý deň. Bolo po obede, naša robota nazmar až na niekoľko telefónnych stĺpov všetky padli za obeť náletu Thunderboltov a k tomu jeden mŕtvy a jeden zranený.  Mŕtveho nemeckého dôstojníka sme dali do celty a šesť kilometrov niesli na farmu. No nadreli sme s nim, bol chlap ako hora, aj na tom koni vyzeral smiešne, nohy skoro po zem. 

Náš príchod na farmu bol prekvapivý a že sme dovliekli aj mŕtveho dôstojníka Wermachtu o to viac. Okolo nás sa zgrupil zbytok jednotky a pozerali zabitého dôstojníka. Tí ktorí boli tento deň na farme dookola opakovali: " Mali ste šťastie od Boha. "  Veru mali. Došiel aj veliteľ jednotky a poddôstojníci, pootváral vrecká na uniforme mŕtveho, vybral doklady, nejaké fotky, tabatierku, zapaľovač  a z puzdra Parabellum s rezervným zásobníkom, prelomil známku na krku vzdal mu česť pozdravom. " Dajte ho do stodoly a zakryte celtou " povedal. Veliteľ najskôr išiel zistiť  ako ďalej s mŕtvym. V priebehu krátkeho času feldwebell vydal rozkaz, aby štyria vojaci vzali náradie a na mestskom cintoríne vykopali hrob. Bol som medzi nimi. Poddôstojník založil v kotly drevo, tak aby auto malo dostatok plynu a pobrali sme sa do mestečka. Najsamprv bolo potrebné zariadiť farára  potom rakvu drevený kríž. Meno mŕtveho dôstojníka mal feldwebel napísané na papieriku.

Hrob bol vykopaný čoby dub, ja som zbehol za stolárom zistiť, či je hotový kríž. Všetko bolo pripravené na pohreb. Po príchode na farmu sme na korbu naložili mŕtveho a dvanásti z nás si vzali zbrane a muníciu vzdať salvou poctu padlému. Všetko prebehlo v poriadku. 

Ráno rozkaz znel pokračovať v stavbe telefónnej linky, linku dotiahnuť na letisko, druhú časť na pripojenie k naším stĺpom robila iná jednotka, ale taktiež prežili nálet, mali troch mŕtvych. Našťastie materiálu bolo dosť, takže naložili sme na autá všetko potrebné a dávaj vpred za prácou. Počasie bolo opäť veľmi pekné, jasno a slnečno. Museli sme byť ostražitý. Po ceste sa pozbieralo náradie z predchádzajúceho dňa a taktiež stĺpy a drôty. A opäť kopať jamy, osádzať stĺpy a ja ako mačka s mačkami na bagančiach pripevňovať drôty. Na poludnie sa na obzore objavili dve stíhačky a my sme sa rozpŕchli, zaľahli a sledovali, čo bude. Stíhač vidiac nákladné auto si to namieril k nám. Osem guľometov zaštekalo a z auta lietali triesky, potom ešte pokropil okolie, ale to už bolo ďaleko od nás. Nákladiak mal poškodenú iba korbu, motor aj podvozok boli v poriadku.