Krkavci / 22. / Švagor.

Na dedine sa žilo oveľa lepšie ako v meste. No čo sa týka pracovnej doby dedina taký výraz nepoznala, tu sa robilo od rána do noci. A keď si gazda večer pochoval dobytok mohol sa venovať sebe, svojej žene a rodine. A čo robili....

komunistickí   stranickí funkcionári ?   Najmä to ako zo sedliaka stiahnuť kožu za živa, prekročiť potravinové kontitgenty a a tak aj cez nešťastie iných si takto dláždiť cestu k vyšším funkciám. Jednoducho povedané zaľúbiť sa, alebo strkať sa do riti vysokým papalášom. Aj také boli pňtdesiate roky minulého storočia.           

Jano ostal prekvapený, aký je ten primáš huncút, otvoril peňaženku a dal mu desať korún, že vraj: " Jazyk máš ostrý ako britva, ale asi primáš musí byť taký. "  Cigáň vysmiaty od ucha k uchu strčil peniaz do haleny začal veselo fidlikať. Jano si utrel pivnú penu z fúzov, smädilo ho, a kopol do seba poldecák  slivovice, ukázal krčmárovi prstom ešte jeden, dopil a zaplatil.

Jano Kurúc pracovitý gazda od mladosti spolu s otcom špekulovali kde získať korunku, ako sa dostať lopotou k lepším pozemkom a lesu. Na jar v štyridsiatom štvrtom dali peniaze dokopy,a cez pašerákov kúpili parku koní z Poľska. Boli to dobré kone, mohutné stvorené na prácu najmä v lese, ale do ťahu neboli tak využité najmä  na poliach.  A práve tieto kone dali do družstva, veď lesov po znárodnení ostalo iba zo niekoľko hektárov a to v takých miestach, čo aj kone mali čo robiť. Druhú párku koní kúpili na Maďaroch. Bolo to v štyridsiatom piatom, hranice v podstate neboli strážené, takže doviezli aj brezú prasničku a päť odstavených prasiat. Mlieka bolo dosť, zemiakov nadbytok aj jačmeň sa našiel, no jednoducho prasatá bolo čím kŕmiť. Kone boli tak akurát do ťahu a oba boli aj sedlané, takže od sedliaka  za smiešnu cenu kúpili aj sedlá a postroje.  Do Maďarska nakúpili v meste klince všetkých druhov, šrouby a matice, kosy, motyky, lopaty, rýle, sekery, kladivá, klčovnice po ceste cez blízke hámre.  Doma to bolo lacné a habadej. No a na juhu nedostatkové i drahé.  Takže výmenný obchod bol istý.  Peniaze sa zídu nielen na kúpu polí a lesov, ale i na rekonštrukciu novo kúpeného statkárskeho domu, ktorý v dedine chátral, keď majiteľ spolu s Nemcami tu žijúcimi uprchli do Nemecka. Už vtedy Jano chodil s Alžbetou a chcel pre ňu a rodinu iba to najlepšie. Kúriu znárodnili a Martin sa postaral, aby tá pripadla Janovi. Nový dom mal mať všetko také ako to majú vo veľkých mestách, ale vtedy ešte nevedeli, že k moci sa dostane komunista a ten mnoho pokazí

Z krčmy trocha do kopca potom stodvadsať schodov, trocha rovinka a bol pri sídle Okresného národného  výboru, Verejnej bezpečnosti, Okresného výboru komunistickej strany Slovenska. Pred vchodom stál ozbrojený člen Verejnej bezpečnosti, ktorému musel Jano predložiť doklad totožnosti taktiež mu musel povedať za kým ide.  Jano vedel, že švagor má vysokú funkciu: " Idem za súdruhom Skádeckým, je to môj švagor. " Bezpečák iba poďakoval a zasalutoval.  Martin Skádecký pochádzal z troch súrodencov, dve dievčata, Anka a Alžbetka Janova manželka. Boli to taktiež veľký gazdovci aj čo sa pôdy a lesov týka, ale po znárodnení im lesa ostalo iba kúsok a dobré polia skoro všetky dal do družstva. Ešte pred prevratom 1948 starý Skádecký venoval gro poli a lesov ako svadobný dar dcéram. Martin po štúdiu ešte za Tisa absolvoval advokátsku prax a potom samotnú advokáciu o prácu na poliach nemal záujem.