Ako vyfackať zbohatlíkov, čo si nevážia obyčajného človeka

Známa obchodná spoločnosť, nebudem menovať,predáva značkový textil, majiteľ neslovanského pôvodu pochádzajúci zo severu Afriky , čo samozrejme nie je dôležité. Zamestnankyňa sa sťažuje a priamo do očí majiteľovi, že nedrží slovo a to čo sľúbil neplní. Jednalo sa o pracovné podmienky, mzdu a stravné lístky. Ešte v ten istý deň sťažovateľka dostáva výpoveď. Poviete si : No a čo ? Však je to normálne. Normálne iba dovtedy,kým vás majiteľ firmy nenúti pracovať neúmerné nadčasy a k tomu mizerne zaplatené, mzda vám pravidelne mešká niekoľko týždňov a nakoniec keď vám nabehne na účet zistíte, že dokonca ten vydriduch vám nezplatil ani tie nadčasy, príplatky za odpracované sviatky a stravné lístky sú tiež v nedohľadne.

Samozrejme toto nerobia, takto sa nesprávajú iba príšelci niekde z Maroka,Albánska, ale taktiež naši vlastní ľudia. A dokonca sú oveľa horší,až by som povedal hnusne odporní, keď na zdieraní svojich, mnohokrát doslovne susedov, si postavili svoj biznis a nielen ten, ale aj prekrásne vily, chaty, drahé autíčka a mnohí sa nazývajú smotánkou, ale  správaním nesiahajú  svojim zamestnancom ani po členky.

Prečo o tom píšem. Tento týždeň v jednej nemenovanej slovenskej fabrike na juhu SVK si viacerí zamestnanci, výroba autokáblov, povedali :" Už dosť. Takto zdierať sa nedáme.Čo my nie sme ľudia? " , keď odmietli pracovať nadčasy, ktoré mali platené veľmi mizerne/  v pracovnej zmluve existovala klauzula vo výške až 400 hodín nadčasov mesačne, čo samozrejme odporuje zákoníku práce /, pričom vedenie firmy zamestnancom už niekoľko mesiacov za sebou z dôvodu- vraj hospodárskej krízy, znižovalo základne odmeny.

Jednoducho si to môžu dovoliť lebo zohnať na juhu SVK prácu je obrovský problém a vo firme väčšinou pracujú živitelia rodín a pri strate práce im ostáva iba Ficova a Dzurindova žobračenka 6 mesačná podpora, ale za podmienky, že máte odpracované minim. 4 roky bez predošlého poberania žobračenky.

Keď zamestnanci na dotyčnej smene na protest voči zdieraniu opustili pracovisko a poberali sa domov, tak generálny riaditeľ im zamkol východ a nedovolil odísť, jednoducho nemohol prehltnúť, že takýto žobráci si dovolia také niečo, ako nepracovať, dovolia si netancovať tak, ako im on, teda vrchnosť píska.

Zamestnanci boli vynaliezaví, potvárali okná a takto opúšťali závod, čo sa vedeniu neľúbilo a vyhrážali :" Kto teraz odíde a nebude pracovať nadčas, zajtra nemusí chodiť do práce. Všetci dostanete okamžitú výpoveď."

Jeden z mladých zamestnancov nevydržal túto vypätú situáciu a pekne milého pána viscišpána generálneho riaditeľa pred celým osadenstvom vyfackal.

Jednoducho generálny dostal po hube, za čo zožal od svojich spolupracovníkov potlesk na otvorenej scéne a od vedenia minútovú výpoveď, od generálneho trestné oznámenie a od policajtov želiezka a studenú policajnú celu.

Nie som prívrženec násilia a násilného riešenia problémov, ale keď zalovím do mojich mladých čias, tak najskôr by dotyčný generálny riaditeľ dopadol oveľa horšie .

Na záver je ale nutné povedať: Nie je pravidlom, že každý podnikateľ je blb, hulvát, zdierač obyčajných ľudí z kože . To by som išiel sám proti sebe.