Ako krkavci / 6. /

Ešte v ten deň sa pod dedine rozletela správa, že trestné komando odchádza, čo spôsobilo veľa radosti . Samozrejme až na Dubajovu rodinu, ktorá pripravovala pohreb.

" Pane richtaři doufam, že na mně nemáte těžké srdce. Mněl jsem snahu byt spravedlivým, raději jedného lumpa zastřelit, jako vypálit celou ves ."Asi takto sa lúčil veliteľ komanda s richtárom a veliteľom Hlinkovej gardy .

Dedina si vydýchla a richtár s náčelníkom gardy o to viac . Na cestu veliteľovi komanda zabalili dve fľaše slivovice a nech si ide s pánom Bohom .

Toto bol najtvrdšie dni tejto dediny a nielen jej, ale aj partizánov, ktorí z diaľky sledovali, čo sa tam deje . Je pravdou, že nezasiahli a ani nechceli zasiahnuť, mali totiž strach o obyvateľov .

Sused Jana Dubaja už viac ako týždeň v kuse pil a to od vtedy, ako mu richtár povedal, že práve on má na svedomí Janovu popravu. Načo sa sused zdul a vykričal richtárovi, že keby za niečo stál, tak by nedopustil, aby Jana zastrelili a že vraj nemá dôkazy. On nikoho neudal, Jano bol sprostý, že si tie veci schoval do sena mal ich vraj zakopať, tak by to nenašli .

Dedina zdolala najväčšiu skúšku , zbavila sa nemeckého komanda a aj zásluhou richtára, veliteľa a náčelníka Hlinkovej gardy, farára a riaditeľa školy, ktorí mali najväčšiu zásluhu . Obecnú kasu občerstvenie a pijatika stála asi štyri tisíc korún slovenských . Ale nech by to bolo aj viacej, fakt, že sa dedinu podarilo zachrániť pred vypálením za to stál .

Richtár a najmä veliteľ Hlinkovej gardy získali v dedine ešte väčšie sympatie a v kostole sa im dostalo aj poďakovania .

Dedina si žila opäť tým svojim životom a partizáni opäť pravidelne schádzali do obydlí, akoby sa nič nestalo a bolo to aj zásluhou veliteľa gardy, ktorý veľmi dobre vedel, že vojna sa blíži ku koncu a Nemci ťahajú za kratší koniec a po vojne budú všetci tí, čo s Nemcami spolupracovali súdení a odsúdení .

A tak dediny v okolí pomáhali tým v horách ako sa dalo, i keď všetci vedeli, že sú pre nich obrovským nebezpečím. Ale partizáni už v tejto oblasti operovali zriedka, i keď mali zálusk na tunel a aj mnohé železničné mosty no nechceli ohroziť okolité dediny, tak radšej vyčkávali na vhodný moment útoku Červenej armády, kedy v súčinnosti pripravia najlepšie podmienky na útok .

No toto dedinu nijako nebolelo . Tá sa starala o seba, mala svoje problémy, i keď s nemalou netrpezlivosťou očakávala príchod Rusov . V tejto časti nebola frontová línia, i keď na konci dediny sa zakopalo Maďarské deslostrelectvo a v prvých domoch Nemci postavili na strechy ťažké guľomety . Ale to bolo všetko.  Nakoniec to všetko skončilo fiaskom a to tak, že dva dni pred príchodom Rusov Nemci z dediny ušli, pričom guľomety nechali na strechách a keď Maďari videli, čo sa deje, tiež sa pobrali svojou cestou, húfnice nechali húfniciami, pričom ľudia im ukazali  cestu, ako sa najbližšie dostanú do Maďarska .

A tak v tejto dedine bolo po vojne no nie pre partizánov, tí vyhodili do vzduchu veľký železničný most, elektrocentrálu a železničný tunel, pričom nik nevedel z akého dôvodu, pretože železnicou Nemci neboli zásobovaní a turbína robila elektriku najmä pre obyvateľov okolitých dedín .  Ale oni dostali rozkaz, tak ho aj splnili, i keď to malo pre ľudí negatívny dopad .

Ešte pred príchodom Červenej armády našli udavača Paľa, ktorý udal Jana Gabaja, obeseného na povale. Posledné dni iba pil a pil a s nikým sa nebavil . Celá dedina vedela , že je udavač a žilo by sa mu určite veľmi zle. Nakoniec skončil s povrazom na krku .  Richtár iba konštatoval: Iné si ani nezaslúžil . Pohreb mal tichý a pochovali ho do nevysväteného hrobu pri plote cintorína .

Koncom januára do dediny vstúpili Ruské vojská, ktoré pod strednou horou v jednom dome na okraji dediny zajali neveľkú maďarskú jednotku, ktorej velil fanatický dôstojník, ktorý o opustení pozícii nechcel ani počuť .  Ruskí vojaci postavili zajatcov vedľa seba, opýtali sa gazdinej v dome, či im ublížili. načo tá povedala, že nie, no napriek tomu ich všetkých postrieľali. Načo sa vojaci vzali a odišli do stredu dediny, pričom mŕtvych vojakov nechali tak. Gazda ešte v tú hodinu utekal za richtárom oznámiť mu, čo sa u neho prihodilo.  Bol január a tuho mrzlo a bolo potrebné vykopať jeden spoločný hrob pre ôsmych mŕtvych, čo nebolo jednoduché, ale richtár behol za hrobníkom, aby si ten najal niekoľkých Cigáňov a ten hrob do zajtrajška vykopali .  A tak vojakov na obecné trovy za účasti skoro celej dediny na  druhý deň aj pochovali .

A bolo po vojne. Partizáni sa vrátili domov, ustanovili v obci Národný výbor a na rozkaz z okresu pozatýkali gardistov, predsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a odviezli ich do blízkeho mestečka, kde mali byť súdení, ale za jeho Boha sa nikde nevedeli nájsť svedkovia, že gardisti robili zlobu, žeby niekomu ublížili alebo spolupracovali, kolaborovali  s Nemeckou brannou mocou. A tak po troch mesiacoch vyšetrovania všetkých prepustili na slobodu .