Ako krkavci / 4. /

V dome Jana Dubaja sa ešte svietilo, keď pred jeho chalupu hneď z rána dorazila nemecká patrola . Jano ani nevedel , čo sa okolo neho robí len tu zrazu do maštale vrazili dvaja ozbrojenci, vzali vidly a ta hybaj na poval, kde mal seno . A ako tými vidlami ďobkajú, tak ďobkajú, akoby išli na hotové . A darilo sa im, pretože celkom vzadu skoro pod strechou Nemci naďabili najprv na vysielačku a o niečo ďalej aj na ľahký guľomet a zo dvadsať zásobníkov so strelivom .

Jano o tom všetkom vedel, doniesol to jeho syn aj s priateľom, keď sa porúčali zo Slovenskej armády, ale nikdy by ho nenapadlo, že raz prídu Nemci ako na hotové a toto všetko bez problémov nájdu .

Nemci dovolili Janovi aby sa obliekol, povrazom mu zviazali ruky a hnali ho dedinou na richtársky úrad, kde od včera sedel aj veliteľ komanda . Iba on môže rozhodnúť čo so zaisteným a najmä musí ho vypočuť . Janova žena vzlykala a lamentovala, ale tu už pomoci nebolo .

Sused Jana Dubaja stál pri okne a mädlili si ruky : " Pomsta je sladká... " ešte večer potajomky sa dostal k veliteľovi komanda, ktorému oznámil, že jeho sused Jano podporuje partizánov a skrýva zbrane a muníciu, pričom má syna v lesoch u banditov od leta .

Tak sused Jana Dubaja si splnil dávny sen pomstiť sa za to, že bol vraj ogabaný o kúsok lúky na Pánskych honoch a v minulosti mu ešte aj ženu prebral, načo nikdy nezabudol a fakticky od toho dňa s Janom slova nepreriekol .

Pre veliteľa už toto bol dôvod vypáliť celú dedinu, ale nedalo mu počkať. Všetci sa tu k jeho vojakom správajú slušne a aj od susedných richtárov s nemeckým obyvateľstvom boli intervencie za zmierlivý trest a žiadali veliteľa osobne aj telefonicky, aby dedinu nevypaľoval, pretože je to dedina banícka, ľudia sú pracovití, úslužní, priateľskí a väčšina jej obyvateľov pracuje spolu s Nemcami v okolitých baniach a lesoch .

Ešte v ten deň sa veliteľ nemeckého komanda rozhodol, že dedinu nevypáli, ale vrchnosť nechá do samého konca v nepokoji . Vypočúvanie Jana Dubaja trvalo necelú hodinu. Samozrejme , že Jano nič nevedel alebo také bolo jeho tvrdenie. Nerobili na neho fyzický alebo psychický nátlak len mu veliteľ sucho povedal :" Když nám řeknete něco víc o banditech, tak vás nenechám zastřelit... "

Jano tvrdohlavo mlčal, ale aj keby chcel niečo povedať nemal čo, pretože syn nebol doma štrnásť dní a ani nevedel, kde teraz majú štáb, či pod Hoľou, Lipianikom, Vangutom alebo sú plne niekde inde . Veliteľ komanda Janovi Dubajovi dal dve hodiny na to, aby povedal kde je partizánska skupina, ak nie bude pred očami celej dedidny a svojej rodiny popravený zastrelením .

Medzitým komando sa rozdelilo po troch a postupne prehľadávalo celú dedinu, ale už sa nenašlo nič, čoby malo znamenať, že obec pomáha partizánom .

Poddôstojníci boli ubytovaní u zámožnejších obyvateľov obce a veliteľa komanda obytovali u náčelníka Hlinkovej gardy, ktorý bol zároveň majiteľom konzumu so zmiešaným zbožím, vojakov uložili v základnej škole, čo znamenalo, že deti dostali mimoriadne prázdniny .

Dedina bola plná nemeckého vojska .  V obci pod Strednou horou operovala aj spojka, ktorá vždy dodávala partizánom najnovšie správy, ale aj lieky, potraviny,špiritus. Cestou spojky ešte v ten deň, keď Nemci do dediny prišli už vedeli nielen počty, ale aj výzbroj  a kto kde je ubytovaný .  Nie, nechceli zaútočiť na komando . Vedeli veľmi dobre, žeby pomsta dedinu neminula a tak nechávali veciam voľný priebeh, keď sa spoliehali na obecných radných, že si v tomto pomôžu samí .

Dubajova žena ešte v tú hodinu, ako Nemci odviedli muža sa behom vybrala za richtárom a náčelníkom gardy, jednak boli z rodiny a mali aj dobré kontakty v meste na okrese, ako aj na nemeckých richtárov zo susedstva .

Náčelník sa tak rozčúlil, až mu preskakoval hlas :  " Všetci v dedine  vedeli, že k nám príde vojenské komando, ale vy si v stodole necháte guľomet a vysielačku. Čo odo mňa očakávaš ? Veď s tým Nemcom, čo si hovorí veliteľ, sa vôbec nedá rozprávať, ešte že si dal vyhovoriť, že nevypáli dedinu, ale teraz to určite urobí a  všetko kvôli takej hlúposti . Budem sa snažiť zachrániť aj tvojho Janka, ale pochybujem, že dôstojník sa dá prehovoriť .  Doporučujem ti modliť sa, ale keby som bol ja na mieste veliteľa komanda, tak ho dám bez mihnutia oka zastreliť . A najskôr to Nemci aj urobia . "  Janova žena bola uplakaná, ale po týchto slovách  vzlykala ešte viacej. Náčelník ju vôbec nešetril .

Veliteľ gardy spolu s náčelníkom a richtárom sa dohodli, že sa stretnú v krčme a skúsia nemožne : Prehovoriť veliteľa komanda, aby Jana Dubaja prepustil .