Ako krkavci / 26. / Duchovný otec... pokračov.

Asi polovička gréckokatolíckeho duchovenstva v ČSR sa zmierila s tým, že musia prejsť na pravoslávnu vieru. Ostatní odišli pod krídla rímskokatolíckej cirkvi alebo robili bohoslužby tajne. Biskupov, kanonikov, cirkevných...

      ....hodnostárov vypočúvala ŠtB a mnohí skončili vo väzeniach alebo nútených prácach.  Takto sa komunistom podarilo gréckokatolícku cirkev v Československej spoločnosti umlčať. Tak rozmýšľali komunistickí pohlavári, ale opak bol pravdou. Cirkev žila, síce nie verejne, ale tajne si odvádzala svoju prácu naďalej.

         Na Národnom výbore bledý Mišo Zajda si stále niečo mrmlal, chytil sa za hlavu: " Tak toto prežiť a bude všetko v poriadku. "   Peter iba vyvaľoval očiská, čo sa so Zajdom deje a hovorí: "  Prosím  ťa, čo sa stalo ? Veď čítaj !  "  Mišo iba krútil hlavou : " Čo vám teraz poviem bude pre nás tragédia a nielen pre nás funkcionárov a komunistov, ale aj pre celú obec. "  Tak už hovor, čo sa deje !  ...povzbudzuje Peter.  "  No veci sa majú tak, že súdruhovia z kraja nám oznamujú,  naša Cirkev sa rozpúšťa, zakazuje, na budúci týždeň v stredu dovezú pravoslávneho báťušku, farára a ten prevezme kostol, faru, cirkevný majetok a tí ktorí budú chcieť chodiť do kostola musia prestúpiť na  p r a v o s l a v i e.   " No toto je od súdruhov tam hore tuhý tabak .."    Mária ako hlboká veriaca začala vzlykať: "  Pre Boha čo budeme robiť, toto sa musí oznámiť farárovi, cirkevnej rade, kostolníkovi a na omši všetkým veriacim. " " Ešte, že čo... " odmieta Zajda...  " nič sa oznamovať nebude. Necháme ísť veci voľným pádom. Však ľudia si na to zvyknú. "  Peter sa pomrvil: "  Čo to rozprávaš prosím ťa, veď rozmýšľaj ľudia ťa ukameňujú a my komunisti a funkcionári si v obci ani neškrtneme. Toto sa musí povedať Vulovi. Mišo počúvaj si komunista, ale v Boha veríš, nehovor mi že nie, veď si  dokonca  robil miništranta. "   Mišo prehodil nohu cez nohu, zahľadel sa no obraz Klementa Gottwalda :  "  No keď tak premýšľam, dva roky som nebol v kostole a na spoveď, ale asi vieru som nestratil. Dobre povieme to farárovo nech sa deje čo chce. Boh nás ochraňuj !  "

V krčme u Padúcha bolo veselo, ako vždy, harmonikár naťahoval harmoniku a chlapi  zvesela : " Slovák som, aj Slovák budem, čierne čižmy nosiť budem... ,  " chlapi popíjali pivečko a krčmár János Palady, inakšie jediný Maďar v obci, čo sa o okresnom meste hovoriť nedalo, mal oboma rukami na pulte podopretú bradu a počúval. Mariašisti v rohu sa dohadovali, kto ma komu koľko halierov zaplatiť. Krčma to bol fakticky dedinský hyde park s dedinskou divadelnou scénou . Diskutovalo sa tu o všetkom aj o politike no iba okrajovo, obavy z ŠtB boli veľké, ale aby niekto vniesol do debaty, to čo počúval na Hlase Ameriky, to teda nie, a že ju počúvali skoro všetci to vysvitlo až po štyridsiatich rokoch. Jednoducho bol tu strach, až taká dôvera medzi ľuďmi nebola.  Na krčme vrzli dvere a dnu vošla Pasková z Národné výboru a rovno ta tam ku kartárom, zabudla aj pozdraviť, bola zadýchaná a roztrasená. Chlapi hrali pauzírovaný mariáš a bol tam aj kostolník Jaro Puch.  Vysoký chlapina s rukami ako medveď,  jeden z tých bohatších gazdov, ktorý do družstva nevstúpil, ale dal družstvu do nájmu voľné maštale. Marika kývla na Jara: "  Poď sem, niečo ti musím povedať.... " Jaro vstal zo stoličky, úradníčka mu bola ledva po prsia... "  Čo sa deje Marika ?  "  Marika ledva lapajúc po dychu:  " Ty si tu hráš karty a na Výbore sa dejú  veci... dnes prišiel z kraja list, že vraj zakazujú našu cirkev a faru, kostol, cirkevný majetok sa má ponechať pre Pravoslávnu cirkev a príde si to prevziať ich kňaz." Pasková počúvaj, nežartuj, veď to nemôžu, naša Gréckokatolícka cirkev je tu od nepamäti. Dedina to nikdy nedovolí.