Ako krkavci /15. Hlas Ameriky bol hlasom slobody /
V priebehu jedného mesiaca čo nastúpil do funkcie tajomníka miestného národného výboru Václav po dohode s okresom a predsedom menšinového drúžstva toto rozpustili pre nezáujem obyvateľov, aj keď použili rôzne finty, medové motúzy popod nos, sľuby o pomoci technikou, najmä väčší roľníci sa tomu bránili zubami nechtami, nedali si vziať svoje vlastníctvo, nepustili ho do spoločného bolševického vreca pod sovietskou značkou " kolchoz. " Veľa komustickej propagandy o jednotných roľníckych družstvách sa dosť napočúvali v českolovenskom rádii, ale aj od agitátorov vraj aké to má výhody, čo to bude pre českolovenský ľud znamenať, ale držali sa toho čo počuli najmä na Hlase Ameriky, bolševkom neverili.
A tak ľuďom vrátili zopár kravičiek, ktoré boli v menšinovom družstve, techniku, ktorá nijako nemala nádej obrobiť pôdu, pretože na to potrebovali veľkých vlastníkov s patričným strojovým vybavením. Ľudia v tomto videli prehru komunistov a nádej, že im takto vrátia lesy a pílu. No boli to iba sny.
Samozrejme, že kontigenty dodávok poľnohospodárskych produktov trvali naďalej a boli tvrdšie a tvrdšie, vraj musí jesť aj mesto. Každá zabíjačka, či to boli prasatá, teľatá, býky, barani sa musela nahlásiť na MNV a takto odovzdať vysoké percento mäsa za niekoľko šupov do štátneho. A tak ľudia v dedine zabíjali počas nočných hodín, časť mäsa predali susedom, zbytok dali do slaného pácu a zaúdili. No v dedine sa o každej takéjto zabíjačke vedelo najmä ak v údoli začali dymiť údiarne. Vedel o tom aj tajomník, ale nič s tym nerobil, nechcel si pohnevať rodákov. Síce dvakrát ročne sa robili súpisi zvierat, ale v komisii boli iba domáci ľudia a tí vždy privreli oči ak sa nenáhlasili skutočné stavy.
Rusnáci ktorí sa hlásili ku gréckym katolíkom boli v tejto časti Českolovenska voči komunistom veľmi zatvrdení, veď im zo zákona zrušili gréckokatolícku cirkev, v lepšom prípade kňazov vyviezli do Čiech, mnohých zavreli, dali do pracovných táborov, no a po snahe pod štátnou záštitou nútili veriaich vstúpiť do pravoslávnej cirkvi. Po tomto doslovne a do písmena komunstický režim nenávideli.
V dedine po dvoch pokusoch komunistov doviezť na miestnu faru pravoslávneho báťušku, ktorého dvakrát v nočných hodinách dedinčania vyviezli za chotár obce a naložili mu palicami koľko do neho vošlo sa okresné orgány ďalších pokusov vzdali a v tomto už nič nepodnikali. Obyvatelia rusnáckej obce boli verní svojej gréckokatolíckej viere a nik ich nemohol donútiť aby konali inák.
Po čase veriaci našli mladého kňaza, ktorého pod tichým súhlasom tajomníka už aj predsedu KSS Václava zamestnali na pošte ako poštmajstra a ten v utajení v miestnom kostole konal omše, sobášil, krstil, pochovával.
Aj keď časy začiatkom päťdesiatich rokov pod komunistickou nadvládou boli trpké, obyvatelia dediny si trocha odfúkli, ako pri utajenom dosadení nového kňaza, tak aj po zrušení menšinového družstva.
V rámci celej Československej republiky sa od prevratu a uchopenia moci komunistami vytvárali červené agitačné strediská, ktoré podľa vzoru ruských bolševikov týždeň čo týždeň masirovali mozgy ľudí o výhodach socializmu. Naše stredisko boli ovenčené veľkou sovietskou vlajkou a oblepené heslami ako : " SLÁVA STALINOVI OSLOBODITEĽOVI NAŠICH NÁRODOV OBRANCOVI NAŠEJ SLOBODY A NEZÁVISLOSTI, STALIN-GOTTWALD-MAO CE TUNG : ZÁRUKA BUDOVANIA KOMUNIZMU, VOSR /veľká októbrova socialistická revolúcia v Rusku 1917/ VÍŤAZSTVO NESMTRTEĽNÉHO MARXA-ENGELSA-LENINA .... atď. a rôzne iné budovateľské heslá až sa dedinčania čudovali, že sa takto na neverím boha vyhadzujú peniaze na farby, látky, papier.
Do agitačných stredísk boli povinní chodiť nielen školáci, učitelia, úradníci ale aj zamestnaní dospelí, sedliaci, roľníci, dosadení bolševíci to prísne sledovali malo to vplyv nielen na získanie dobrej práce a kariérnom postupe, ale aj vybavovania svojich vecí na úradoch, získania patričného vzdelania detí.
Cez deň si vypočuli čo im natárali červení agitátori a večer všetci zasadli k počúvaniu rozhlasového vysielania Hlasu Ameriky, aby sa dozvedeli čo len kúsok pravdy o svojej vlasti, o svete.
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 70. /
Otec spomínal, ako v 1938 Slovensko obsadili Maďari. Prišli na koňoch a spievali, že nám vraj doniesli chlieb a slobodu. Otec mal desať a nerozumel tomu, veď chleba mali dosť a slobodu v Československej republike taktiež. V škole
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
Otec veľmi často opakoval v svojich spomienkach, ako bol počas transportu z Košíc Štefánikových kasárni odvlečený do Nemecka cez Prešov, Krakov a Prahu a práve tam na " Pražskem nádraží " zažil, to čo mu utkvelo v pamätí...
Jozef Varga
Ako krkavci / 60. /
Kádrové dotazníky vypracované jednotne do vzoru pre celú Československú republiku ihneď po prevrate 25. februára 1948 boli prejavom malosti ortodoxných komunistov, ktorí doslovne a do písmena kádrovali všetkých občanov včítane...
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 68. /
Keď otec v januári 1945 slúžil v nemeckej armáde ich dedinu oslobodzovala Červená armáda. Z rozprávania môjho dedka to bolo tak, že Wermacht obsadil okolité kopce a tehelňu, kde nasadil guľomety a tie držali pod palcom celé okolie
Jozef Varga
Dvojí život / 15. /
Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Valo bol vyšší, štíhly, modrooký, gaštanové vlasy, dolu poriadne vybavený, začo bol ženami veľmi milovaný zároveň naň v kontakte s ...
| Další články autora |
Snowboarding na ZOH 2026: české medaile a výsledky
To je jízda! Závody ve snowboardingu na ZOH 2026 přinesly českým fanouškům dvojnásobnou radost. V...
Program ZOH 2026: Kdy fandit Čechům na olympiádě
Zimní olympijské hry 2026 jsou v plném proudu. Největší sportovní svátek roku potrvá až do 22....
Češi na ZOH 2026: Máme přehledný harmonogram Her v Miláně a Cortině
Největší sportovní svátek roku je v plném proudu. Olympijské hry v Miláně a Cortině přináší desítky...
Král chlebíčků z Příkopů. Před 165 lety se narodil Josef Lippert. Kam do lahůdek vyrazit dnes?
Nejen Praha si dnes připomíná výročí narození muže, který změnil způsob, jakým se ve městě jedlo...
Sáblíková se vrátila na svou královskou trať. I přes virózu zajela 5000 metrů slušně
Martina Sáblíková dnes na olympiádě v Miláně nastoupila naposledy k závodu na 5000 metrů. Po nemoci...
Jan Vodička: Je krásné být u vzniku života
Komerční sdělení Statistiky hovoří neúprosně - porodnost v České republice rok od roku klesá a na svět u nás...
D11 je na 79. km ve směru na H. Králové kvůli vyprošťování kamionu zavřená
Dálnice D11 je ve směru na Hradec Králové na 79. kilometru uzavřená, důvodem je vyprošťování...
V pražských Holešovicích se porvala parta, jeden zraněný skončil v nemocnici
V pražských Holešovicích byla v úterý večer nahlášena potyčka mezi několika osobami. Jedna byla...
Zimní olympijské hry 2026: Celine Sommerová startuje už zítra ve slalomu
Česká výprava na zimních olympijských hrách má další posilu. Alpská lyžařka Celine Sommerová...

Akční letáky
Prohlédněte si akční letáky všech obchodů hezky na jednom místě!
- Počet článků 384
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 903x



















