Ako krkavci /15. Hlas Ameriky bol hlasom slobody /

V tomto regióne Českolovenskej republiky počiatkom päťdesiatich rokov bolo roboty dosť, celá dolina robila v strojárenskej fabrike, v baniach, pri ťažbe dreva, na veľkých pílach. Začalo sa tradovať, že malí a strední roľníci nerobili už iba  na svojich roličkách, ale aj vo fabríke, v baniach čim si na žívotnej úrovni veľmi pomohli. Roboty bolo vždy dosť, ale slobodne bez strachu hovoriť o politike, tak ako za bývalej ČSR znamenalo skoro vždy vypočúvanie Štatnou bezpečnosťou a basa. Takto dopadlo niekoľko chlapov z dediny a mnoho ľudí v doline.   Stalinovská politika režimu v ČSR takto rozsievala strach medzi obyvateľmi.  O komunistickej politike a ich pomocníkov z červeného Ruska sa bez obáv  hovorilo doma a to vždy po skončení večerného vysielania slobodných vysielačov zo západu.

V priebehu jedného mesiaca čo nastúpil do funkcie tajomníka miestného národného výboru Václav po dohode s okresom a predsedom menšinového drúžstva toto rozpustili pre nezáujem obyvateľov, aj keď použili rôzne finty, medové motúzy popod nos, sľuby o pomoci technikou, najmä väčší roľníci sa tomu bránili zubami nechtami, nedali si vziať svoje vlastníctvo, nepustili ho do spoločného bolševického vreca pod sovietskou značkou " kolchoz. "  Veľa komustickej propagandy o jednotných roľníckych družstvách sa dosť napočúvali v českolovenskom rádii, ale aj od agitátorov vraj aké to má výhody, čo to bude pre českolovenský ľud znamenať, ale držali sa toho čo počuli najmä na Hlase Ameriky, bolševkom neverili.

A tak ľuďom vrátili zopár kravičiek, ktoré boli v menšinovom družstve, techniku, ktorá nijako nemala nádej obrobiť pôdu, pretože na to potrebovali veľkých vlastníkov s patričným strojovým vybavením. Ľudia v tomto videli prehru komunistov a nádej, že im takto vrátia lesy a pílu. No boli to iba sny.

Samozrejme, že kontigenty dodávok poľnohospodárskych produktov trvali naďalej a boli tvrdšie a tvrdšie, vraj musí jesť aj mesto.  Každá zabíjačka, či to boli prasatá, teľatá, býky, barani sa musela nahlásiť na MNV a takto odovzdať vysoké percento mäsa za niekoľko šupov do štátneho. A tak ľudia v dedine zabíjali počas nočných hodín, časť mäsa predali susedom, zbytok dali do slaného pácu a zaúdili. No v dedine sa o každej takéjto zabíjačke vedelo najmä ak v údoli začali dymiť údiarne. Vedel o tom aj tajomník, ale nič s tym nerobil, nechcel si pohnevať rodákov. Síce dvakrát ročne sa robili súpisi zvierat, ale v komisii boli  iba domáci ľudia a tí vždy privreli oči ak sa nenáhlasili skutočné stavy.

Rusnáci ktorí sa hlásili ku gréckym katolíkom boli v tejto časti Českolovenska voči komunistom veľmi zatvrdení, veď im zo zákona zrušili gréckokatolícku cirkev, v lepšom prípade kňazov vyviezli do Čiech, mnohých zavreli, dali do pracovných táborov, no a po snahe pod štátnou záštitou nútili veriaich vstúpiť do pravoslávnej cirkvi.  Po tomto doslovne a do písmena komunstický režim nenávideli. 

V dedine po dvoch pokusoch komunistov doviezť na miestnu faru pravoslávneho báťušku, ktorého dvakrát v nočných hodinách dedinčania vyviezli za chotár obce a naložili mu palicami koľko do neho vošlo sa okresné orgány ďalších pokusov vzdali a v tomto už nič nepodnikali. Obyvatelia rusnáckej obce boli verní svojej gréckokatolíckej viere a nik ich nemohol donútiť aby konali inák.

Po čase veriaci našli mladého kňaza, ktorého pod tichým súhlasom tajomníka už aj predsedu KSS Václava zamestnali na pošte ako poštmajstra a ten v utajení v miestnom kostole konal omše, sobášil, krstil, pochovával.

Aj keď časy začiatkom päťdesiatich rokov pod komunistickou nadvládou boli trpké, obyvatelia dediny si trocha odfúkli, ako pri utajenom dosadení nového kňaza, tak aj po zrušení menšinového družstva.

V rámci celej Československej republiky sa od prevratu a uchopenia moci komunistami vytvárali červené agitačné strediská, ktoré podľa vzoru ruských bolševikov týždeň čo týždeň masirovali mozgy ľudí o výhodach socializmu. Naše stredisko boli ovenčené veľkou sovietskou vlajkou a oblepené  heslami ako : " SLÁVA STALINOVI OSLOBODITEĽOVI NAŠICH NÁRODOV OBRANCOVI NAŠEJ SLOBODY A NEZÁVISLOSTI,  STALIN-GOTTWALD-MAO CE TUNG : ZÁRUKA BUDOVANIA KOMUNIZMU, VOSR /veľká októbrova socialistická revolúcia v Rusku 1917/ VÍŤAZSTVO NESMTRTEĽNÉHO MARXA-ENGELSA-LENINA .... atď. a rôzne iné budovateľské heslá až sa dedinčania čudovali, že sa takto na neverím boha vyhadzujú peniaze na farby, látky, papier.

Do agitačných stredísk boli povinní chodiť nielen školáci, učitelia, úradníci ale aj zamestnaní dospelí, sedliaci, roľníci, dosadení bolševíci to prísne sledovali malo to vplyv nielen na získanie dobrej práce a kariérnom postupe, ale aj vybavovania svojich vecí na úradoch, získania patričného vzdelania detí.

Cez deň si vypočuli čo im natárali červení agitátori a večer všetci zasadli k počúvaniu rozhlasového vysielania Hlasu Ameriky, aby sa dozvedeli čo len kúsok pravdy o svojej vlasti, o svete.