Ako krkavci /14. Nezmieriť sa s komunistickou mašinériou a prežiť /

Tajomník miestného národného výboru a predseda komunistickej strany bol po smrti. Jeho telo ležalo dvadsaťpäť metrov hlboko v pinge/ vetrací banský komín /.  Toto miesto potúlkami lesom Jožo a jeho bratia veľmi dobre poznali, bolo to ďaleko od dediny v chotári susednej obce. V tejto časti Československa  bolo dané vekmi, ľudia neodpúšťali zradu na rodákoch, pričom tajomník si myslel, že je asi nadčlovek, keď mu bola bolševikmi daná moc, no dopadol tak ako jeho bývalý červený pomocník z verejnej bezpečnosti. Toto bola oblasť ČSR kde sa vždy žilo lepšie ako inde. Boli tu bane pod kontrolou štátu, veľká fabrika, gátre, ľudia mali lesy, pôdu, na paši sa choval dobytok, ovce, kozy, doma ošípané, králiky, hydina a toto zo správ z Hlasu Ameriky podľa vzoru kolchozov v Rusku sa malo komunistami všetko vziať a vytvoriť akési jednotné roľnické družstvá. To im nestačili kontigenty?

Lesy už bolševik čiastočne znárodnil načo bol medzi vlastníkmi veľký povyk, nik sa nechcal dať násilne zbaviť svojho majetku, veď toto bola dedovizeň budovaná desaťročiami. Teraz chceli siahnuť na pôdu, hospodárske zvieratá, kone, vozy, pluhy, sejačky, iné závesné náradia a to všetko pod velením komunistov a najmä agilného tajomníka a predsedu strany za podpory okresu. Prvé kroky sa aj uskutočnili a komunisti založili menšinové družstvo, no toto bolo tak akurát na rozpadnutie.

Tajomník MNV a predseda KSS v dedine nikomu nechýbal. No jeho súputnici zo strany na okrese sa ho dožadovali, chceli s ním hovoriť . Pracovníčka na úrade bola bezmocná, nevedela kde sa tajomník nachádza. No po telefonáte okresného tajomníka a na jeho výzvu sa išla najprv pozrieť do krčmy a potom aj domov. Manželka si myslela, že sa opäť ožral a ostal spať na MNV.

A tak dedínsky predseda KSS bol vyhlásený za nezvestného, na druhý deň najprv dorazil oddiel bezpečnosti a kriminálka, na ďalší deň bezpečnosť posilnila rota vojakov a milície, ktorí prečesávali okolité lesy a hory.  Ľudia z obce nič nevedeli, chlapi z krčmy iba vypovedali, že predseda bol ožratý pod obraz boží, ako každý deň a nevedeli kam vo večerných hodinách išiel, s nim sa totiž nik nebavil. Asi po týždni dorazila Štátna bezpečnosť, ale dopadli pesne tak isto ako ľudia z kriminálky.

Po dvoch týždňoch pátranie zrušili, prečesávanie lesov a hôr nemalo úspech.  V tomto čase už na miesto tajomníka dosadili nového človeka, tiež rodáka z dediny, ale nie rusínsého pôvodu ale nemeckého, pred rokmi sa jeho rodina   prisťahovala zo susednej nemeckej dediny. Tiež bol partizán, ale predtým pôsobil v nemeckom Heimatschutz.

Dedina si oddýchla. Nový tajomník MNV pochádzal zo slušnej rodiny, až nato, že bol komunista. V ich rodine sa tradovalo desaťročiami, že v dedine robili richtárov, boli  vzdelaní, pôdou a majetkom bohatí, vždy robili pre obec.  Po vojne si urobil maturitu so všeobecným vzdelaním, prešiel viacerými školeniami  strany a dnes je z neho tajomník miestného národného výboru a najskôr bude a robiť funkciu predsedu KSS. Zázračny postup z členstva v Heimatshutz, cez člena prtizánskej skupiny, vstup do komunsitickej strany a dnes ľudovodemokratický funkcionár slúžiaci bolševickým parchantom.

Nuž  vtedy boli také časy, stačilo sa pretvarovať, pritakávať, uctievať Stalina a Gotwaldovu smečku, udávať,  tak mať zásluhy a postupíte ako politický káder na vyššiu funkciu s  mocou nad dedinou. Ľudia napriek všetkému si robili podľa svojho, zmieriť sa s komunsitickou mašinériou nepripadalo do úvahy, veď červení mali v úmysle všetky majetky znárodniť a dať do jedného spoločného štátneho vreca pod záštitou komunistických funkcionárov. Mali v úmysle im vziať to, na čom dreli dlhé roky , jednoducho podľa vzoru súdruhov zo Sovietského zväzu založili kolchoz, teda roľnícke družstvo, kde nik zo sedliakov nemal záujem vstúpiť.