Do Fica nemôžeme ísť!

Však môžeme se zatial po Slovensku poobzerať. Pozrieť sa napríklad, ako na Tatrou sa blýska. Aj na tie hromy ako bijů. Kým si sadne prach.

Do Fica predsa nemôžeme ísť.

A preto každý z nás by vedieť mal,

čo najlepšie je urobiť.

Nič.

Tichučko hľadieť do Ficovej riti,

no snažiť sa dnu nevstúpiť.

Spomínať Jána Kuciaka a jeho Martinu,

dúfať a veriť,

že zlé časy pominú.

*

Však predsa trochu u tej Ficovej riti uvážlivo popremýšľať,

či študent Omaník nie je na tri facky

za to, čo vyparatil,

keď nevie, po čom túži ľud.

*

Pokoj pre všetkých.

Poriadok pre Fica.

A nie pod nohy mu hádzať klacky,

tak ako Jánošíkovi hodili hrach,

najmä keď spoločnosť je rozlomená pozdĺž riti tak,

že do nozdier už takmer stúpa pach,

ktorí se nedá zabudnúť.

*

Čo nám to urobí,

keď spolykáme ako za Husáka slová,

ktorá sa chvejú na perách?

............................................................................................................................

I kdybych nerozuměl jedinému slovu, ta hudba zdá se mi být až nadpozemsky krásná.