Zelenský môže byť v podobnej situácii ako bol Dubček

Ako líder malej zeme proti veľkému protivníkovi. Pretože áno, je rozdiel v ukrajinskej situácii a tej československej. Aj motivácia Moskvy je odlišná. Aj keď paralely sú.

Oválna pracovňa mi v piatok pripomenula Čiernu nad Tisou. Prepisy rozhovoru Brežneva s Dubčekom sú podobné tým piatkovým rozhovorom. Na sociálnych sieťach som si prečítala názory, z ktorých možno usudzovať, že Dubček ani Zelenský nepochopili, že žiadna absolútna suverenita malých štátov neexistuje, ani to, že ich mediálna charizma nie je zárukou hraníc ich zemí. Bojom či bez boja, výsledok je rovnaký. Kto je malý a chce byť svoj, musí vnímať realitu.

Žiadne spojenectvo nie je bezpodmienečné a na večné časy, ani to so Sovietským zväzom, ako to poznal Dubček, ani to s USA, ako to v piatok zažil Zelenský. Spojenectvá má zmysel utvárať, ale nepreceňovať. Hlavne preto, že spojenci svoje spojenectvá menia. Prekvapuje to len tých, ktorí vidia politku ako súboj dobra so zlom.

Lenže nejde úplne porovnávať okupáciu ČSSR v roku 1968 s tzv. špeciálnou operáciou na Ukrajine(UA). Rozdiel je vidieť v tom, že v roku 1968 k nám vpadli armády piatich krajín združených vo Varšavskej zmluve a nie Rusi samotní. Napriek tomu, že o akcii rozhodlo sovietske politbyro a sovietska armáda mala hlavný podiel na okupácii, jednotky ostatných krajín boli len povinná štafáž. A aj preto, lebo vedeli, že Československu, okrem morálnej, nikto žiadnu inú pomoc neposkytne.

Je teda rozdiel v ukrajinskej situácii a československej. Aj motivácia Moskvy je odlišná. Aj keď paralely sú. Napríklad, že Zelenský je v podobnej situácii ako bol Dubček, čoby líder malej zeme proti veľkému protivníkovi. I keď menšia krajina je vždy vo výraznej nevýhode a málokedy vyjde zo situácie nepoškodená. Ale realizácia je iná. Na UA útočí len 1 krajina. A má podporu iných. Na ČSSR útočilo 5 zemí. A nemala žiadnu podporu. Akurát to neznamená, že výstup z danej situácie musí byť automaticky rovnaký.

Zatiaľ čo ZSSR bol pravdepodobne schopný obsadiť ČSSR vojensky a politická situácia mu v tom nahrávala - USA sa za Československo nepostavili. Ale ktovie, ako by sa situácia zvrhla, keby sa dajme tomu dokáže československá armáda týždeň brániť. Videli sme, že UA to umožnilo získať spojencov. I keď Západ ich podporoval už dlho predtým. Ťažko povedať, čo by sa potom stalo v roku 1968. Ak by to bolo len samotné Československo proti ostatným, potom by nemalo šancu.

Ale opäť, toto sa nedá odhadnúť. Vo vojne sa môže stať čokoľvek. Možno preto sa Dubček tak rozhodol. Šetriť život za cenu tvrdšieho režimu a dať šancu bojovať v budúcnosti za lepších okolností. Zelenský má podporu a Rusko v súčasnosti nie je tak silné ako ZSSR. Aj keď je najsilnejšie v Európe, stále nie je tak silné ako bývalo. No neporazili ho. Avšak ani Putin nedokázal vojensky obsadiť UA za 3 dni, ako pôvodne plánoval. Je to proste risk. A niekto ho spraví, niekto nie. Zelenský sa Putinovi bráni veriť aj preto, lebo jednu dohodu s ním už podpísal. A ruský vodca ju nedodržal.

Trump pochoval dôveryhodnosť USA na veľmi dlhú dobu. Zdá sa, že mu veľmi záleží na prístupe amerických firiem k nerastnému bohatstvu UA bez nutnej spolupráce s Rusmi, a že preto ešte dá šancu návrhu na podpis zmluvy z UA. USA však môže UA vypnúť internetové pripojenie Starlink, ak nedôjde k podpisu.

Premiér GB sa vyjadril, že budú naďalej masívne podporovať UA a podporu podľa potreby zvýšia. Čo by nestačilo. Ani podpora mnohých či väčšiny krajín v Európe, ako sa vyjadril Generálny tajomník NATO, Ruská federácia (RF) za 3 mesiace vyrobí toľko streliva, ako všetky členské krajiny NATO. Čiže za rok by RF mala 4-násobnú prevahu palebnej sily aj keby NATO „zasypávalo“ UA strelivom. Keďže si nemôžu dovoliť im celú produkciu odovzdať, tak prevaha voči palebnej sile UA by bola 5 až 6 násobná. Potom je tu prevaha ľudskej sily, do roka už nebude mať kto bojovať za UA a RF bude mať stále cca 120 - 150 tis. ľudí na fronte a cca 50 - 80 tis. v zálohe doma. Ale opäť, nevidíme dovnútra ruskej ekonomiky, ani do hláv ľudí, čo na šachovnici hýbu figúrkami.

Aký je rozdiel medzi kapituláciou a uzavretím dohody? Zdá sa, že žiadny. V oboch prípadoch by Putin diktoval podmienky. Prečo by sa teda mali vzdať a vydať sa RF do moci, keď ona nie je schopná krajinu momentálne dobyť? Avšak my nevieme, aký je naozaj stav ruskej armády a aký ukrajinskej. Koľko ešte Ukrajinci vydržia sa brániť a ako dlho Rusi udržia tlak. Ale má zmysel racionálne vyjednávať a snažiť sa získať podmienky, ktoré ich úplne neoslabia, ale dajú im možnosť prebudovať svoju silu.