Vypočuj ma!

Všetci sme vraj iba deti, lebo všetci sa po celý život učíme. Dať najavo, že sa počujeme a chápeme je vlastne schopnosť vidieť pod povrch.

Každá ľudská bytosť túži byť prijímaná a milovaná. V ideálnom prípade sa už v detstve učíme rozvíjať potrebnú sebadôveru a základnú dôveru v iných ľudí. Avšak nenaplnené túžby, trápenia a zranenia z detstva si nosíme v sebe aj v dospelosti. Tieto vzorce správania sú zodpovedné za náš vnútorný diskomfort – nepríjemné pocity, ktoré nás nútia istým spôsobom reagovať, čím si v konečnom dôsledku neraz vytvárame konfliktné vzťahy. Všetko bez toho, aby sme si uvedomovali pravú príčinu problému. Je to naše „vnútorné dieťa“, ktoré určuje naše reakcie a vedie naše správanie stále do tých istých koľají...

„Keď Ti poviem, aby si ma počúval a ty mi začneš dávať rady, nerobíš o čo som ťa požiadal. Keď mi začneš hovoriť, prečo sa nemám chovať tak ako sa práve chovám, šliapeš po mojich citoch.

Keď máš pocit, že máš niečo sám urobiť, aby si vyriešil môj problém, ubližuješ mi, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Lebo všetko o čo som ťa požiadal, nebolo hovoriť alebo jednať, ale vypočuť ma.

Ja môžem jednať sám za seba. Možno som stratil odvahu, vieru a mám strach, ale nie som bezmocný. Keď urobíš za mňa niečo, čo môžem a potrebujem urobiť ja sám pre seba, prispeješ tým k prehĺbeniu môjho strachu a slabosti.

Ale ak prijmeš ako skutočnosť, že cítim to, čo cítim, nech je to čokoľvek, môžem sa zbaviť nutkania akýmkoľvek spôsobom ťa presviedčať o svojej pravde.

Potom môžem začať s tvojou láskavou podporou a pochopením hľadať i pochopiť, čo je za mojimi iracionálnymi pocitmi. A keď to objavím, odpovede či riešenia budú jasnejšie.

Možno takto pôsobia modlitby na veriacich ľudí, lebo Boh je múdry a nedáva rady. Nesnaží sa situácie a veci vylepšovať, iba počúva a nechá nás, aby sme si spracovali veci najskôr v sebe.

Tak, prosím ťa, vypočuj ma a ak chceš hovoriť, počkaj chvíľku, až budeš na rade a ja budem potom počúvať teba.“

Je všeobecne známe, že hnev je takzvaná sekundárna emócia. Vždy je pod jeho povrchom schované niečo iné. Ak odhalíme to, čo je pod hnevom skryté, dokážeme hnev ustáť a vypočuť.

Ak deti či dospelí ľudia cítia akúkoľvek frustráciu, strach alebo smútok, môže sa to prejavovať navonok hnevom. Je to vlastne rovnaká reakcia dospelého človeka, rodiča i dieťaťa. Vďaka hnevu sa snažia ochrániť. Snažia si udržať svoje hranice.

Neraďte príliš mladým, ako majú žiť. Tento typ rád sme ani my sami nemali radi. Buďte pripravení na to, keď vás oslovia s prosbou o radu a pomoc. Je dôležité, aby si život zariadili po svojom. Nakoniec, ako sme to urobili aj my. Vďaka všetkým pádom, kotrmelcom a fackám, ktoré im život uštedrí, majú šancu stať sa silnými a múdrymi. Mali by sme im to dovoliť. Namiesto nariekania nad tým, že sú iní než sme boli my.

Preto si myslím, že je dôležité naučiť sa s našimi emóciami spolupracovať. A rovnako dôležité je naučiť to aj naše deti. Súčasťou dobrej komunikácie je byť tu pre našich priateľov a blízkych, zlášť keď nás potrebujú.