Vraz do toho 12 vajec

Moja babička zažila vojnu a hlad, preto sme u nej museli vždy všetko zjesť, zemiaky oškrabávať natenko a na jedlo sme nesmeli povedať fuj.

Nedávno sa ku mne dostalo dvadsiate prvé vydanie Domácí kuchařky z roku 1900 a v nevyhlásenej súťaži o najstaršiu knihu v rodine obsadila jednoznačne prvé miesto. Recepty Magdaleny Dobromily Rettigovej, ktorej výročie narodenia bolo koncom januára, sú synonymom tradičnej výdatnej českej kuchyne, nad ktorou síce odborníci na zdravú výživu zalamujú rukami, no dodnes sú aktuálne.

Jej recepty sa poznajú podľa povestného-Vraz do toho 12 vajec alebo Vraz do toho deset žloutků, k tomu čtyři loty cukru... Jej recepty sú vraj drahé a náročné na suroviny. Táto povesť však najslávnejšej českej kuchárke v mnohom krivdí. V skutočnosti totiž učila svoje čitateľky šetriť, neplytvať a využívať každý zvyšok.

Nedávno som si pripomenula výročie narodenia najslávnejšej kuchárky v našej rodine, mojej babičky. Moja babička dokázala zužitkovať, čo dom a záhrada dali. Väčšinou sme mávali halušky alebo prívarok - čušpajz, ako tomu hovorila. Tekvicový, kelový, kapustový, podľa toho, čo práve rástlo v záhrade. Ak tam práve nič také nerástlo, mali sme žihľavový, zdravý a chutný. Trpela utkvelou predstavou, že ma musí vykŕmiť.

Pri realizácii svojich zámerov nebola babička ochotná pristúpiť na žiadne kompromisy. Priznávam, že až na jednu výnimku, ako bola krupicová kaša z domáceho mlieka, mi u babičky veľmi chutilo.

Všetko varila z hlavy a skoro nič nevážila. Neviem o tom, že by mala nejakú kuchársku knihu, len zošit rukou písaných receptov, podľa ktorých pripravovala fajnovejšie kúsky. Zachoval sa, a obsahuje i návod na jej perfektnú plnku do torty, i spôsob, akým vyrábala malé tmavohnedé cukríky. S takýmto originálnym prézentom chodila do školy „uplácať“ na Deň učiteľov moju učiteľku, v dôsledku čoho som trpela ešte viac, ako pri nerovnom súboji s krupicovou kašou.

Otváram zažltnutý zošit napísaný mne dôverne známym rukopisom a chuť a vôňu zapísaných jedál mám v čerstvej pamäti. Sú to recepty mojej babičky, z ktorých vám jeden ponúkam. Je to slivková polievka.

Budete potrebovať široké rezance, ktoré ak máte kúpené uvarte podľa návodu.

Ak chcete domáce, tak zmiešajte 300 g polohrubej múky s dvoma vajcami, troškou soli a troškou vody a vymiešajte hladké cesto, ktoré dajte odležať na pol hodinu do chladničky, ľahšie sa vaľká. Potom vyvaľkajte, nakrájajte na rezance a uvarte v osolenej vode. Scedené cestoviny pokvapkajte olejom alebo maslom, aby sa nezlepili a nechajte v prikrytej nádobe.

Sušené, vykôstkované slivky cca 300 g, dajte variť do dvoch litrov vody (prípadne ak vám zostal zeleninový vývar) a pridajte mletú škoricu, trochu soli, lyžicu práškového cukru a klinčeky podľa chuti.

Ide sa na zápražku. Roztopte lyžicu masla, priemišajte dve lyžice hladkej múky a pražte do zlatista. Za stáleho miešania polievky, vlejte do nej zápražku a polievku varte, kým sa slivky mierne nerozvaria, avšak minimálne päť minút, aby ju múka stihla zahustiť.

Na tanier naložte porciu rezancov a zalejte horúcou polievkou. Dobrú chuť.

*foto autorka