Uzdravme svet, v ktorom žijeme, spravme z neho lepšie miesto

Na vojnu stačí niekedy jedno slovo. Dosiahnutie skutočného pokoja a mieru nie je jednoduché a niekedy ani hodiny ticha nestačia na to, aby sa vyriešili konflikty alebo obnovil pokoj.

Vnútorný alebo vonkajší pokoj si vyžaduje oveľa viac ako len pasívne mlčanie.

Koľko nespokojných ľudí poznáme? A sú to ľudia majetní, nemajetní, zdraví, chorí, mladí, starí... Je to o jednej jedinej veci. O pokoji. Ani veľa peňazí, ani šťastie, ani zdravie, ani dlhý život totiž bez vnútorného pokoja nevedie vždy k spokojnosti.

Krik, veľké slová a gestá nám veru nepomôžu vyriešiť žiadnu situáciu. Pravda a úprimnosť sú pre spokojný život dosť potrebné. Nevyhnutné je často i to jediné. Pokoj. V ňom sa rodí všetko dôležité.

Tešila som sa na víkendové stretnutie s priateľkou zo školy. Mali sme sa počkať v jednej reštaurácii. Následne sme plánovali spolu absolvovať Janáčka v divadle. Kamarátka do reštaurácie nedorazila. Dlho trvalo, kým zohnala taxík. Meškala preto aj na predstavenie. Prišla s barlami. Cestovala autobusom do Bratislavy, aby uvidela Jej pastorkyňu v Národnom divadle. Lekári jej zakázali cestovať dopravou. Aj tak sa odhodlala na cestu. Keď som ju sprevádzala, uvedomila som si, akou prekážkovou dráhou je Národné divadlo a tiež náš svet. Kráčali sme pomaly. Ťažko. Jeden pán v divadle jej pošepkal: „Nabudúce vchodom pre invalidov“. Chcel jej pomôcť. Ja som bola rada, že nás bolo vidieť.

Ľudia ako Katarína patria do nášho sveta. Sú jeho súčasťou. Po predstavení, vonku pod schodmi Národného, si nás prehliadal bezdomovec. „Vy ste kolegyne?“ opýtal sa. „Nie. Kamarátky,“ odpovedala mu. Pohladil Katarínu po vlasoch a odišiel. Zavolala som taxík. Pomohla som Kataríne nastúpiť a šla som tiež svojou cestou. Nikam som sa tento raz neponáhľala. Stretla som ženu, ktorá má mnoho dôvodov byť nahnevaná. Nie je ani bohatá, ani zdravá. Ale napriek tomu je v pohode. Katarína mala v sebe pokoj. Vnútorný pokoj, ktorý rozdávala. Kus z neho sa dotkol aj mňa.

V mysli sa mi odohrávali ešte epizódy z Jej pastorkyne. Zločiny a tajomstvá, ktoré postavy skrývajú, majú tragické následky pre nich samých aj pre ich okolie. Kostolníčka sa dostáva do konfliktu s realitou, keď Jenůfa otehotnie. Snaha o ochranu jej reputácie vedie k tragédii, keď sa pokúsi zatajiť narodenie dieťaťa a nakoniec ho zabije. Kostolníčka potom, ako zabila dieťa svojej pastorkyne, aby ju urobila zas slobodnou, sa ospravedlňuje za svoj čin. „Včuľ už vidím, že som seba milovala viac než teba.“ Jenůfa jej odpúšťa.

Skúsme i my byť šíriteľmi pokoja. Ako Katarína. K tomu pokoju si ešte čosi želajme. Aspoň trošičku z pokánia kostolníčky.

Z predstavenia som sa zviezla Boltom. Riadila ho mladá Ukrajinka Oksana. Z rádia zaznel Michael Jacskon a jeho Heal The World. Oksane začali slziť oči. Plakala. Pozerala som sa von cez okno. V tej chvíli nebolo treba slov. Pri vystupovaní som jej podala vreckovku. Poďakovala, ale oči si neutrela. Modlila sa. Aj za nás.