Šťastný nový rok

Väčšina ľudí oslavuje Nový rok každý rok rovnako. Usporiadajú oslavu s priateľmi alebo idú pozerať ohňostroj na ulicu. Možno si dajú pokojnú večeru s rodinou. V niektorých krajinách sa pripravujú špeciálne jedlá.

A potom sú tu samozrejme aj špecifickejšie tradície. V Anglicku o polnoci spievajú Auld Lang Syne. Vtedy už je väčšina ľudí pod vplyvom alkoholu, takže spievajú dosť falošne. Tieto tradície majú priniesť šťastie v novom roku a niektorí ľudia ich berú veľmi vážne.

Albert bol jedným z týchto ľudí. Silno veril v tradície a povery. Nikdy nechodil pod rebríkmi, neotváral dáždnik v interiéri, nikdy sa ani len nedotkol zrkadla, aby ho nerozbil. Nemal ani zrkadlo vo svojom dome. Raz zistil, že jeho sused má čiernu mačku, a tak sa presťahoval niekam inam.

Napriek tomu nemal extra šťastie.

V jeden deň, keď čakal na autobus do práce, sa mu na hlavu zrútila časť strechy autobusovej zastávky a tak musel ísť na ošetrenie do nemocnice. Našťastie nebol vážne zranený, ale jeho šéf mu neveril, keď mu povedal, čo sa stalo, a musel si neskôr tento čas nadpracovať. Koniec koncov, bolo to už tretíkrát v tom týždni, čo meškal kvôli nešťastnej nehode.

Inokedy išiel na rande so ženou, ktorá sa mu veľmi páčila, a rozhodol sa vziať ju do drahej reštaurácie s morskými plodmi. Nikdy predtým morské plody neskúsila a v tú noc zistili prečo. Prišlo jej zle a on ju už nikdy neuvidel.

Nepríjemná vec sa mu stala i na Halloween. Mal doma párty a rozhodol sa obliecť za čiernu mačku. Myslel si, že takto môže časť svojej smoly stratiť. Ale kdeže. Zabuchol si vchodové dvere pred nosom a hudba hrala tak hlasno, že ho nikto nepočul, aj keď na ne silno búchal. Išiel k oknu, aby upútal pozornosť ľudí vnútri, ale pretože bol oblečený celý v čiernom, nikto si ho v noci za okonom nevšimol. Potom ho uvidel jeden z jeho susedov a myslel si, že je to zlodej. Mal problém vysvetliť polícii, prečo sa chcel „vlámať“ do vlastného domu.

Albert sa rozhodol, že jeho smola pramení z toho, že nie je dostatočne poverčivý. Začal teda nosiť so sebou talizmany pre šťastie a amulety proti uhranutiu. Ale to stále nestačilo. Jeho smola pokračovala, až začal strácať nádej.

Na konci roka sa rozhodol, že musí urobiť niečo naozaj špeciálne. Preto si preštudoval novoročné tradície a povery z celého sveta a vytvoril si plán. Na Silvestra usporiadal doma veľkú oslavu, ako to často robil počas sviatkov. Ale tento rok boli veci oveľa organizovanejšie ako zvyčajne. Najprv sa uistil, že si pod oblečením obliekol červenú spodnú bielizeň. V Taliansku nosenie červenej spodnej bielizne na Nový rok prinášalo šťastie. V skutočnosti to bolo preto, že červená farba symbolizovala plodnosť. Pravdepodobne sa v priebehu nasledujúceho roka nepokúsi mať dieťa, ale ktovie? Ak by mal šťastie, mohol by mať do februára partnerku.

„Prečo máš pred dverami zavesenú cibuľu?“ spýtal sa jeden z jeho priateľov, keď vchádzal na oslavu.

„Je to grécka novoročná tradícia, ktorá prináša šťastie. Cibuľa symbolizuje znovuzrodenie. Nebojte sa, nemá to nič spoločné s upírmi.“

Potom si sadli ku večeri. Albert miloval variť pre svojich priateľov, ale tento rok mali niečo trochu iné.

„Čo je toto?“ spýtal sa jeho kamarát. „Myslel som si, že budeme mať morčacie alebo kuracie mäso, nie rezance.“

„Nie sú to len tak hocijaké rezance!“ povedal. „Sú to japonské rezance tošikoši soba. Znamenajú dlhovekosť a prechod z jedného roka do druhého, pretože sú dlhšie ako iné druhy. A sú veľmi chutné!“

Alebo by boli chutné, keby ich správne uvaril. Nevedel ich zohnať v žiadnom supermarkete, tak sa ich pokúsil urobiť sám, ale nedopadlo to dobre. Chutili po múke a v polievke sa rozpadali.

„To nemôže byť dobré,“ pomyslel si Albert. „Znamená to, že budem mať krátky život?“

Našťastie urobil aj dezert oliebollen, vyprážanú šišku, ktorú Holanďania jedli okolo Nového roka.

„Počkaj,“ povedal jeho kamarát, „prečo prinášajú práve tieto šišky šťastie?“

„No,“ odpovedal, „kedysi ľudia verili, že bohyňa menom Perchta trestá neposlušných a lenivých, rozreže im brucho a naplní ho ovsom, ale ak jedávali šišky, tuk spôsobil, že sa jej meč zošmykol.“

„Dobre. V skutočnosti už nie som hladný.“

Po šiškách sa všetci chceli začať baviť, ale Albert trval na tom, aby najprv dodržali ďalšie tradície.

„Všetci musíme rozkrojiť tieto jablká,“ povedal a vysypal na stôl vrecko jabĺk. „V Českej republike to robia. Ak máte v strede jablka hviezdu, budete mať dobrý rok, ale ak máte kríž, bude zlý.“

Všetci tak urobili a našli hviezdu uprostred svojho jablka. Okrem Alberta.

„Eh, nebojte sa!“ povedal a sčervenel. „Dnes večer mám ešte šancu na šťastie.“

Niektorým hosťom dal taniere a niektorým granátové jablká.

„V Dánsku znamená šťastie, ak rozbijete taniere pred dverami a v Grécku, ak rozbijete granátové jablko o dvere.“

Jeho priatelia boli takí nadšení z novej zábavy, že rozbíjali taniere o vchodové dvere a hádzali granátové jablká o zem. Albert sa s hrôzou pozrel na kopu rozbitých tanierov a otlčené granátové jablká v červenej kaši na zemi. Počet jadierok z granátového jablka, ktoré z neho vypadli, mal naznačovať, aký šťastný bude nový rok. Prirodzene, z jeho granátového jablka vypadlo len veľmi málo jadierok.

Hostia už nechceli skúšať žiadne tradície a radšej si pustili hudbu, otvorili šampanské a začali tancovať. Albert sám skúšal nemeckú tradíciu liatia olova. Podľa tejto tradície ste mali roztopiť kúsky olova na lyžici nad plameňom a naliať ich do misky s vodou. Tvar, ktorý olovo vytvorilo, naznačoval, čo vás čaká Nový rok. Napríklad kúsok olova v tvare líšky znamenal, že ste šikovní, a kúsok olova v tvare masky znamenal, že budete vítaní, nech idete kamkoľvek. Albert sedel v kúte a nalieval olovo, zatiaľ čo všetci ostatní tancovali a bavili sa. Práve keď pohyboval lyžicou, jeden z jeho kamarátov doňho narazil. Olovo zoskočilo z lyžice a vo vode vytvorilo veľmi zvláštny tvar.

„Čo to je...?“ zamyslel sa Albert.

Jeden z opitých hostí sa na to pozrel. „Myslím, že je to džbán.“

Albert sa pozrel na list papiera, ktorý vysvetľoval, čo každý tvar znamená. Džbán = nepríjemnosť. Nariek tomu stále nemal tradícii dosť, pred polnocou chcel vyskúšať ešte ďalšie. Vzal si papier a napísal naň želania do nového roka.

„Prajem si, aby všetka tá smola z dnešného večera zmizla. A tiež chcem vyhrať v lotérii.“

Potom papier spálil a popol dal do pohára so šampanským. V Rusku pili želania do nového roka a on si myslel, že je to skvelý nápad. Čo by sa s tým mohlo pokaziť? Ale keď pil popol, začal sa dusiť. Priatelia okamžite prišli ku nemu a pomohli mu. Bili ho po chrbte, kým nevykašliaval popol a jeho želania sa rozlievali po zemi.

„Mohla to byť aj horšia smola,“ povedal jeden z priateľov. „Mohol si sa udusiť!“

To bola posledná tradícia pred polnocou, ale Albert si sotva mohol oddýchnuť. Mnohé novoročné tradície sa konali práve vtedy, keď hodiny odbili polnoc a on sa musel uistiť, že je na ne pripravený. Keď sa priblížil polnočný čas, vzal misku soli a misku hrozna a vyšiel von prednými dverami.

„Čo to zase robíš?“ pýtali sa priatelia.

Ale on ich ignoroval. Nechceli pochopiť jeho povery. Keď hodiny odbíjali polnoc, začal sa jeho bláznivý tanec. Najprv vysypal soľ pred dvere a potom začal jesť hrozno. V Turecku sypali soľ na prah dverí na znak mieru v novom roku a v Španielsku zjedli jedno hrozno za každé odbitie hodín. Aj keď sa predtým dusil popolom, s hroznom sa mu prekvapivo darilo lepšie. S každým úderom hodín rýchlo zjedol jednu guľôčku hrozna. Ale keď prišlo na dvanástu guľôčku, spadla mu na zem, pošmykol sa a pristál na kope soli. Zničil tak všetko šťastie, ktoré priniesla turecká tradícia. Medzitým priatelia vyšli von spievať a pozerať sa na ohňostroj. Albert bol smutný. Hostia mu podali šampanské a koláč a snažili sa ho upokojiť.

„To je zbytočné!“ povedal. „Všetky moje novoročné tradície dopadli zle! Nie som si ani istý, či moja spodná bielizeň má správny odtieň červenej. Myslím, že by mohla byť oranžová.“

Ale práve keď sa cítil najbiednejšie, ozvalo sa zaklopanie na vchodové dvere. Všetci sa na seba nechápavo pozreli.

„To je zvláštne,“ povedal Albert. „Kto by sem prišiel o tomto čase?“

Išiel otvoriť. A koho tam našiel? Svoju tmavovlasú kolegyňu Ionu.

„Albert!“ zvolala Iona. „Veľmi, veľmi ma to mrzí. Na diaľnici bola zápcha a ja meškám. Viem, že miluješ tradície, tak ti prinášam kúsok Škótska.“

„Aká to je tradícia?“

„V Škótsku je stará tradícia spojená s oslavami Nového roka, kde prvý človek, ktorý po polnoci vstúpi do domu, prináša šťastie na celý nasledujúci rok, ideálne s darčekmi ako uhlie pre teplo, whisky, maslové pečivo, soľ a chlieb. Mal by byť akraktívny a mať tmavé vlasy. Volá sa to „prvá noha“. Dúfam, že som dosť atraktívna! “

Albert si všimol, že Iona niesla pod pazuchou košík, v ktorom bolo uhlie, chlieb, soľ, maslové pečivo a whisky. Jeho srdce sa naplnilo radosťou.

„Poď ďalej, poď ďalej!“ opakoval.

Iona vošla dnu a pobadala, že je tam akási smutná atmosféra.

„Čože, už sa tá párty skončila?“

„Nie!“ zvolal niekto. „Ale práve si z tejto noci urobila najlepšiu párty.“

Znova pustili hudbu, otvorili fľašu whisky a vychutnali si sušienky. Albert bol taký šťastný. Toto mal byť koniec koncov jeho rok. A to všetko vďaka jeho krásnej kolegyni.

Na konci párty sa Iona spýtala Alberta: „Máš nejaké novoročné predsavzatia?“

Albert sa zamyslel a pozrel sa Ione priamo do očí: „Vieš čo? Myslím si, že tento rok budem radšej menej poverčivý a viac zamilovaný.“

Iona sa na neho potmehútsky usmiala: „Veľa šťastia!“

***

Veľa šťastia a zdravia v Novom roku.😉