Slepičí tváře v páře

Reštaurácie chcú osloviť turistov, tak sa snažia názvy jedál preložiť do iných jazykov. Špecialisti na jedálne lístky, nad ktorými si prekladatelia trhajú vlasy, ste najmä vy naši českí susedia s vašim osobitým zmyslom pre humor.

Jedálny lístok by mal vysielať smerom k hosťom informácie a je viitkou gastronóma. Ba budiť a posilňovať nákupné impulzy a zviditeľniť ponuku jedál. Preklad jedálneho lístka je tieť dôležitý marketinfovým nástrojom. Mohlo vy sa na prvý pohľad zdať, že preklad jedálneho lístka je ľahký a v prípade takej rajčinovej alebo cesnakovej polievky taký aj je, ale to je len začiatok. Keď sa prekladateľ prelúska cez všetky možné mysticky znejúce spôsoby úpravy jedla, ako gratinovaný, restovaný, pošírovaný a slovné hračky typu „Slepičí tváře v páře“,  dostane sa až k prípadom ako „Kaplická cmunda“. Vtedy musí byť prinajmenšom gastroexpert so znalosťou všetkých krajov Slovenska aj Čiech s výnimočnou schopnosťou googliť a často aj s veľkou dávkou predstavivosti a kreativity, aby sa nakoniec zmieril s tým, že mnohé jedlá sa doslova stratia v preklade.

Jedálne lístky by mohli tak bez problémov slúžiť ako výborné pomôcky pri výučbe prekladu, a to nehovorím len o hľadaní hraníc exotiky a naturalizácie pri jedlách ako sú "lečo" či "čevapčiči" (pri ktorých som sa už stretla aj s anglickými prekladmi „lecho“ a „chevapchichi“), nehovoriac o ďalších, ako "bryndzové halušky, utopenec, česká kulajda, olomoucké tvarůžky, či baranie rohy…" Zatiaľ je to jednoduché, postačí opisný spôsob prekladu a je to. Ale čo, keď prekladáte  metaforicky ladený pokrm, napríklad „Utopenca z Labutieho jazera“? Keď preložíte utopenca opisom,  „drowned man“ , ako sa prepracujete k Labutiemu jazeru? To by nešlo, jediný výsledok by bol opis jedla „Drowned man from the Swan lake“, ktorého slovná hračka by sa úplne stratila. V niektorých jazykoch, napríklad v angličtine, je obvyklé uvádzať, o ktorú časť zvieraťa sa jedná, čiže omnoho častejšie sa stretnete s výrazmi „hovädzí steak“ alebo „ kuracie stehno“ ako len „hovädzie mäso“. Cudzinci v slovenskej reštaurácii takúto špecifikáciu určite tiež radi privítajú. Cudzie názvy „tzv. pokušenia“ toho alebo iného druhu v názvoch jedál majú tendenciu cudzincov iba zmiasť. 

Presný popis pokrmu aj so sugestívnymi výrazmi a lákavými slovami môže zvýšiť predaj. Jedálne lístky sú aj krásnou ukážkou toho, akým výrazovým nástrojom sú zrobneniny a akým veľkým problémom je ich prítomnosť v slovenčine či češtine a ich absencia v angličtine. Vezmite si len taký názov ako„polívky, polívčičky…“ a to už nehovorím o „Grilovaných žebírkach našich čuníků“, „Prasátkovém a kuřátkovém řízečku“, „Gulášku na černém pivku s bramboráčky“ a „Teplé šunčičke od kosti“… celý štylistický náboj sa stráca. Opačná strana štylistického spektra ponúka ďalšie prekladateľské perly, ako „Originál smažák s tatarskou omajdou“, „Desperátův steak s hromadou ohnivých fazolí“ či „Pravý šopák“. Len si to skúste preložiť, aby to takto znelo v slovenčine či v angličtine.

Špecialisti na jedálne lístky, nad ktorými si prekladatelia trhajú vlasy, ste  najmä vy naši českí susedia s vám vlastným zmyslom pre humor. Keď takýto jedálny lístok dostane do rúk prekladateľ s požiadavkou jeho prekladu, najskôr sa zasmeje. O desiatej v noci sa už po dvoch turkoch kýve hore dolu na stoličke a skončí sa to tým, že sa o tretej hodine ráno s opuchnutými očami zmieri s tým, že po slovensky či anglicky to jednoducho vtipné nebude. A keď sa dopracuje k jedlám „Pro opravdové jedlíky nebo více osob aneb pánev Orlosupa bradatého“, tak už prekladateľ je nielen gastroexpert, ale aj ornitológ: A ide spať s vedomosťami, že Orlosup bradatý je jedným z najväčších supov na svete, ktorý sa živí prevažne kosťami a latinsky sa povie Gypaetus barbatus Linnaeus.

Po pokuse o preklad "Kuřecích nudliček „Plnou parou vpřed“ na kari", "Hrdlořezových pikantních kuřecích nudliček s restovanou zeleninkou", "Kuřete podivudohné chuti"  a "Francouských ocasov na víne"  už nemáte chuť ani na neskorú večeru. 

.