Prečo Boh nezastaví násilie, ak je všemocný?

Koniec koncov, socializmus je bez náboženstva a nebol ideálnou spoločnosťou. Je vari nenásilný? Hmmm... Sme násilníci?

Na stránkach internetového denníka som videla video, na ktorom sa žena s dieťaťom v kočíku prechádzala parkom. Prišiel nejaký muž, začal útočiť a biť ju. Okolo bolo niekoľko ľudí s mobilnými telefónmi, ktorí si túto udalosť on-line nahrávali.

Existuje fenomén nazývaný davový efekt. Hrdina-rytier v lesklom brnení, sa bude správať inak, keď je obklopený ľuďmi, často zbabelo.

Zdá sa, že zlom tohto sveta je sebectvo a sebastrednosť. Zlom vládnu tí, ktorí sú ochotní ho prijať, a ktorí môžu z neho i prosperovať. Konanie dobra sa považuje za slabosť alebo za odpočítateľnú položku z daňového priznania.

Snáď všetci sa zhodnú na tom, že zlo existuje. Ale ak zlo existuje, potom možno Boh je dokonale dobrý a nechce teda, aby sme trpeli, ale zároveň nie je všemohúci. Alebo možno je všemohúci, len nie je dokonale dobrý a teda možno je voči nášmu utrpeniu ľahostajný, alebo je akýsi „sadista“?

Toľko ľudí sa hnevá na Boha či Vesmír, lebo majú pocit, že je zlý alebo zlý za to, že je zdanlivo taký vzdialený?

Prestavte si situáciu, že vaše dieťa dospieva a chce šoférovať. Takže vynaložíte nemalé úsilie na kúpu auta, ktoré chystáte ako darček.

Dieťa je v slzách a je šťastné, keď mu podávate kľúče od auta, ktoré je odteraz jeho. Je to už jeho povinnosť naplniť nádrž, dodržiavať pravidlá cestnej premávky, udržiavať ho umyté a čisté. Auto je teraz 100% jeho a je zaň zodpovedné. Ak sa dieťa opije a rozbije auto a zranené leží v nemocnici, očakávate od rodiča, že tomu vždy dokáže zabrániť? Nemalo by byť dieťa v zodpovednej skupine priateľov?

Aj Boh akoby nám dal nám kľúče od nového stvorenia, ale to my sme porušili zákon a rozbili auto do stromu nazývaného strom poznania dobra a zla.

A napriek tomu je Boh zlý, že to dopustil? Táto úvaha mi nedáva zmysel. Možno len preto, že to nie sme schopní vidieť a prijať vlastnú zodpovednosť?

Možno to, že nevidíme jeho zásah, neznamená, že niekde sedí pod stromom a popíja nebeské latte šľahané anjelom, smejúc sa našim bojom a bolesti. Čo ak plače nad našimi bojmi a bolesťami? Rovnako, ako keď rodič sedí pri lôžku svojho zraneného dieťaťa, kvôli rozhodnutiam a skutkom, ktoré dieťa urobilo.

Ako to môžeme vidieť? Kde je zaznamenaný tento zásah?

Zásah je napríklad zaznamenaný na kamere a mobiloch, ktoré sledujú bitie ženy v parku. Zjavne stvoril i tých ľudí, ktorí sa rozhodli zastaviť muža páchajúceho násilie, aj ľudí, ktorí sa rozhodli ho nezastaviť.

Keď sa rozhodneme nechať zlo prosperovať a pretrvávať, vyberieme si nastavenie druhého líca. Ak sa nechá jedno malé zlo, aby sa dialo znova a znova, je to akoby sa časom nahromadila hromada kameňov.

Je to samotná fontána, ktorá uhasí smäd? Alebo je to voda, ktorá cez ňu tečie? Všetko, čo bolo vyprodukované niečími rukami v tomto svete, všetko začalo v mysli niekoho a cez neho sa zrodilo do sveta. Aj my všetci sme schopní robiť cez seba zlo i dobro.

Myslím si, že každý z nás je schopný i zla, a že každý z nás má rôzne slabosti. Predstavte si hrad s dobre postaveným múrom. A každá tehla v tej stene je ako obrana proti jednému konkrétnemu zlu. Vášmu útočiacemu nepriateľovi stačí strhnúť jednu časť múru. Takže hľadá slabé miesto v tej stene a zaútočí presne tam. Nie na silnú časť. Celá stena nemusí ísť dole.

Ak na vás útočí nejaké zlo tak zistíte, kde máte slabé miesto.

Každý z nás má slabosti voči niečomu inému. Napríklad alkohol, drogy, nevera, hnev, agresivita atď. Nedokážeme hneď rozpoznať, kto aké má. Ale vaše slabé stránky sú niekoho silné stránky. A vďaka ich sile môžete byť posilnení.

Ako ľudia sme spoločenskí. Radi sa združujeme do skupín a spoločenstiev. Silnejší sme vo väčších baleniach.

Ten, kto pácha zlo, si vždy bez problémov myslí, že je to dobrá vec – preto to robí. Čo sa scvrkáva na morálku a kto môže s istotou povedať, čo je správne a čo nie?

Sudcov 21: 25 - V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa; každý urobil to, čo bolo v jeho očiach správne.

V Knihe sudcov je sloboda v spojení predovšetkým s darom krajiny a pokojom od okolitých nepriateľov. Ide teda o slobodu prepojenú s konkrétnym, mohli by sme povedať až hmatateľným darom. Keď sa izraelské kmene riadili podľa Božej vôle, tešili sa z krajiny, ktorú im Boh daroval a mali pokoj od národov, ktoré ich ohrozovali. Keď ale opustili Boha, strata slobody sa prejavila stratou suverenity a vládou iných mocností. Izraeliti sa stávali otrokmi druhých.

To, že sme ako ľudstvo nepoučiteľní, môžeme vidieť na základe histórie - skutočne sa opakuje. „Po mnohých rokoch takmer vyhladenia jedného z ich vlastných kmeňov svojich spolubratov si uvedomili, čo urobili...“ Koniec koncov, neboli vtedy v okolí dobrí ľudia, ktorí by zastavili šírenie tohto zla? Kde bol rytier v lesklom brnení?

Vďakabohu za tých, ktorí majú silu postaviť sa aj proti davu, keď sa ten rozhodne pre zlo.

Náboženská pravda je ako ovocie na strome. Ak uctievame ovocie, potom nerozumieme stromu. Potom odtrhneme ovocie pravdy, utečieme do kríkov a urobíme z toho lož.

Ak sa násilie vyskytuje vnútri aj mimo spoločnosti či nejakého náboženstva, potom je to naša vôľa. Nikdy sme neboli do ničoho nútení. A nikdy nebudeme. Táto spoločnosť a jej zločiny sú len a len naše.