Oskar, kocúr z Bismarcku

Mačky nemajú také  miesto vo vojnách ľudstva ako psy, kone a niektoré ďalšie zvieratá, pretože (ako majitelia mačiek vedia) je veľmi ťažké prinútiť mačku, aby robila to, čo chcete.

Existuje však jedna funkcia, ktorú mačky plnili už od nepamäti, a to ako lodné mačky, kde udržovali skladisko plavidla bez hlodavcov a tiež fungovali ako maskoti a spoločníci posádky.

Na palubu jednej z najmocnejších nemeckých bojových lodí Bismarck sa nalodila asi ročný čierno-biely kocúr Sam. Velenie mal pod palcom  admirál Günther Lütjens. Je zaujímavé, že admirál bol trochu poverčivý. Niekedy ho nazývali Čiernym diablom (zaujímavá zhoda s farbou srsti zvieraťa), no bol do značnej miery fatalista. Tušil, že nielen Bismarcka čaká tragický osud, ale že pri tejto príležitosti aj on sám zomrie . Možno aj preto chcela posádka, ktorá sa do nového maskota okamžite zamilovala, považovať výskyt mačiatka na palube za dobré znamenie? Na druhej strane tá jeho čierna farba...

Bismarck vplával do severného Atlantiku s kocúrom na palube. Bol máj 1941. Bojová loď mala za úlohu vysporiadať sa s konvojmi prepravujúcimi zásoby z USA a Kanady do Veľkej Británie (v rámci operácie Rheinübung). Dá sa povedať, že v tejto súvislosti posledná zo spomínaných krajín bojovala o skutočne vysoké stávky. Britská flotila si nemohla dovoliť zlyhanie. Ďalšou motiváciou bolo potopenie britského bojového krížnika HMS Hood Bismarckom 24. Zahynulo vtedy viac ako 1400 námorníkov a to volalo po pomste.

Začalo sa prenasledovanie Bismarcka. Britskí námorníci zúrivo bojovali a po troch dňoch bojov sa im podarilo veľkú bojovú loď zošrotovať. Ale kľúčový tu bol útok uskutočnený 26. mája lietadlom Swordfish štartujúcim z HMS Ark Royal. Torpédo spadnuté z jeho paluby poškodilo Bismarckove kormidlo, čo spôsobilo, že loď stratila kontrolu a stala sa oveľa ľahším cieľom. Následnými útokmi bola čoraz viac poškodzovaná, až napokon 27. mája bola potopená. Z 2 090 členov posádky sa podarilo zachrániť 110 – 118 ľudí (v závislosti od zdroja). A jednu mačku.

Britský torpédoborec HMS Cossack sa plavil v blízkosti pozostatkov Bismarcka,  bol na chvíľu stiahnutý z bojiska a vracal sa na základňu. Medzi zvyškami kedysi mocnej bojovej lode zbadala posádka mačku na kusoch dreva. Bol prevezený na palubu, hoci zoslabnutý, vyčerpaný ale bol celý. Mal vari deväť životov? Takže neprišiel ani o prvý. Alebo mu ich možno vtedy zostalo len osem ?

Okamžite si získal sympatie svojich nových spoločníkov. Nevediac, aké bolo jeho pôvodné meno, posádka Cossacku kocúra pomenovala Oskar. Námorníci sa zhodli, že ak za takýchto okolností prežil, musí im to jednoducho priniesť šťastie. Znie to povedome?

Vráťme sa k proroctvu admirála Lütjensa, on sám zomrel v deň, keď bol Bismarck zničený. Ale keďže bol kocúr tak prepojený s predchádzajúcou posádkou, možno sa ako sabotér s nadprirodzenými schopnosťami mal „starať“ o britskú flotilu? Posádka HMS Cossack nedokázala oklamať osud. Päť mesiacov po tom, čo nalodili Oscara, pokračovali v konvojovej službe v Stredozemí a severnom Atlantiku. 24. októbra 1941 ich torpédovala jedna z nemeckých ponoriek U-563 na ceste z Gibraltáru do Británie. Posádku vzal na palubu torpédoborec HMS Legion a po počasím zmarenom pokuse dovliecť torpédovanú loď späť do Gibraltáru sa Cossack 27. októbra potopil západne od základne. Výbuch torpéda stál život 159 námorníkov, ale Sam opäť prežil.

To je až príliš ironické, aby to bola pravda. Tentoraz mačiatko plávajúce na troskách zbadala posádka lietadlovej lode HMS Ark Royal. Áno, tá istá Ark Royal, z ktorej lietadlo poslalo kľúčové torpédo na loď Bismarck. História sa opäť opakuje: radosť na palube, "také roztomilé mačiatko, odkiaľ sa vzalo?". Už vtedy bol známy prezývkou „Nepotopiteľný Sam“. Ó úbohí a neznalí ich už spečateného osudu! No, s Ark Royal to bola pre Oscara oveľa osobnejšia vendeta. Kým Cossack dostal päťmesačný odklad trestu, lietadlová loď nedostala ani mesiac.

14. novembra 1941, len tri týždne po tom, čo bol Oscar prijatý na  Ark Royal, bola loď torpédovaná ďalšou nemeckou ponorkou (U-81). Potopila sa na dno po neúspešnom pokuse o odtiahnutie do Gibraltáru. Potopila sa len asi 50 km od základne. Najskúsenejším členom širšej posádky bol samozrejme kocúr, ktorý už vedel, ako vo vode v takýchto podmienkach prežiť. 

Tentokrát Oscara a 1487 členov posádky potopenej lietadlovej lode vyzdvihol torpédoborec HMS Lightning a HMS Legion. Mimochodom, táto loď sa predtým podieľala na záchrane preživších z Cossacku. A samozrejme, posádka Legion prijala Oscara ako maskota ... Stop! Tentokrát sa posádka rozhodla správať rozumne. Po oboznámení sa s jeho doterajšími „úspechmi“ bolo po zvážení rozhodnuté, že kocúr sa do posádky nepripojí. Ako „potenciálne neprinášajúceho šťastie“ sa rozhodlo, že ho po vstupe do gibraltárskeho prístavu nechá v miestnych prístavných úradoch . Prístav sa predsa nedá potopiť?

Ako sa však ukázalo, stačilo, že Oscar na „Legiu“ vôbec položil labku. Nemusel ani zostať na palube. 26. marca 1943 bola HMS „Legion“ napadnutá zo vzduchu a potopená neďaleko Malty. Oscar sa v každom prípade na more nevrátil. Trvalý pobyt si našiel námorníckom dome v Belfaste. Pravdepodobne prežil až do roku 1955. Dokopy žil asi 15 rokov.

V rámci Oscarových mimoriadnych „schopností“ sa našli ľudia, ktorí sa chceli k tejto téme vyjadriť. Niektoré zdroje uvádzajú, že britská umelkyňa G. S. Baker verila, že Oscar si s ňou vytvoril vzdialené psychické spojenie a povedal jej o svojom poslaní. Jej pastelový portrét Sama či Oskara  má v majetku Národné námorné múzeum v Greenwichi. Turecký parapsychológ Aziz Evliyaoglu zase uviedol, že Oscar je „nesmrteľný“ duch, ktorý absorboval všetku nahromadenú negatívnu energiu vytvorenú v čase potopenia „Bismarcku“ a potom ju postupne „uvoľnil“ a zničil ďalšie britské lode. Veril, že je symbolom, ako egyptský Anch. 

Niektoré zdroje považujú príbeh o Oskarovi alias Samovi za veľmi neprevdepodobný a označujú ho ako námornícku legendu. Iní ho spomínajú ako skutočnú udalosť. 

Nech už to posúdite akokoľvek, netreba však zabudnúť na mnohé zvieratá, od holuba až po slona, ktoré boli v priebehu storočí nasadené vo vojnách. 

V Lodnýne je postavený pozoruhodný pamätník ZVIERATÁ VO VOJNE, venovaný všetkým zvieratám a ďalším tvorom, ktorí boli zapletení do vojen ľudstva a v dôsledku toho slúžili, trpeli a zahynuli. Je na ňom napísané: "Tento pamätník je venovaný všetkým zvieratám, ktoré slúžili a zomreli po boku britských a spojeneckých síl vo vojnách a konfliktoch po celú dobu. Nemali na výber."