Nejedno pravidlo je provokáciou pre zmenu

Mnohí z nás v živote prekročili nejaké pravidlá alebo robili veci inak, ako je zaužívané. Dokázali by ľudia žiť v spoločnosti bez pravidiel? Koľko farizejstva je stále medzi nami? A koľko je veľkorysosti a súcitu?

Všimla som si, že pri rôznych príležitostiach sa pri téme Boh často debata zmení na hádku a bezhlavú argumentáciu pre alebo proti Bohu. Dokonca aj politici sa často oháňajú Bohom a pritom to niekedy nemá ani súvis s tým, o čo ide.

Bola sobota dopoludnia, ľudia sa rozchádzali zo synagógy, kde pri bohoslužbe oslávili deň odpočinku. Jedným z kazateľov bol aj nazaretský Ježiš. Neoslovoval iba chudákov, ale aj ľudí spoločensky dobre postavených. Farizejský predák pozval Ježiša na obed a on pozvanie prijal.

Bol tam aj človek chorý na vodnatieľku. Farizeji striehli, či ho Ježiš uzdraví. Tu sa Ježiš obrátil na farizejov a učiteľov zákona s otázkou: Je dovolené v sobotu uzdravovať, alebo nie? Keďže mu neodpovedali, vzal chorého za ruku, uzdravil ho a poslal domov. Potom sa ich spýtal: Ak niekomu z vás spadne v sobotu do studne syn alebo vôl, nevytiahnete ho z nej hneď v sobotu? Ani teraz mu nevedeli odpovedať( Evanjelium Podľa Lukáša 14).

Na príbehoch z Biblie som postrehla, ako sa mnoho evanjeliových udalostí odohráva v domácnostiach a bežnom živote. A na druhú stranu, ako málo sa toho v evanjeliu odohráva v oficiálnom náboženskom prostredí, pri bohoslužbách. Ježišovo náboženstvo sa neobmedzuje na chrám, ale vstupuje do ľudského súkromia. Hocaké náboženstvo by snáď nemalo spočívať len v naučených modlitbách a v zhromaždeniach, ale aj v tom, ako ľudia spolu navzájom vychádzajú. Či si vôbec dokážu spolu sadnúť okolo stola a tráviť spoločne čas.

Napadla ma teda otázka, prečo Ježiš jeden deň nepočkal? A sobota by bola preč. Chorý by sa mohol uzdraviť neskôr a navyše by boli spokojní aj zbožní farizeji.

A tu som pri Ježišovej provokácii. Farizejom a zákonníkom by sa páčilo, keby všetko bežalo po starom a bez zmeny. Ježiš ich však provokuje a mení tým svet. Prekračuje hranice ľudských zvyklostí i domnelých božích ustanovení. Ukazuje, že milosrdenstvo a súcit nepozná medze. Ani v sobotu, ani v nedeľu nemožno zostať ľahostajný k biede iných. Preto sa smie napriek predpisom v sobotu uzdravovať, vytiahnuť syna z jamy, preto sa smie aj dnes vykročiť z vyjazdených koľají a zabehaných stôp. Niekedy je jednoducho potrebné vykročiť zo zachovávania doterajších postupov a skúsiť veci robiť inak.

Koľko len významných zmien sa v dejinách odohralo, keď sa ľudia nechali vyprovokovať a snažili sa pohnúť veci k lepšiemu. Anežka Přemyslovna sa nechala vyprovokovať a inšpirovať - ​​od kráľovskej dcérky sa čakalo, že bude dôstojne žiť pri panovníckom dvore. Ona však namiesto toho odišla starať sa o chorých a zo svojho majetku financovala kláštor. Majster Ján Hus mohol byť usporiadaným kňazom. Nechal sa však vyprovokovať k hľadaniu a nejeden vtedajší predpis prestúpil. Bolo by snáď pre nás lepšie, keby predpisy neboli porušili?

Sila silných je v tom, že si nekopnú, aj keď môžu. Tam sa rodia vzťahy. Rodí sa budúcnosť. Ľudia hľadajú v cirkvi i náznak neba. Nebo je v každom z nás. Žiadne náboženstvo alebo viera by zrejme nemalo byť bremenom. Kedy sa správame viac ľudsky – keď plníme úlohy ako mašina, alebo keď pretvárame svet v zmysle ľudskosti? Ktorá cesta je tá správna?

Najväčších ľudí s najväčšími nápadmi môžu zničiť najmenší ľudia s najmenšími myšlienkami, napriek tomu myslite vo veľkom. Tento výrok sa pripisuje Matke Tereze, možno vyzneje ako klišé, ale myslím si, že je celkom nadčasový.