Neďaleko od Trenčína býva(la) krásna Katarína

Pre jej krásu tiekla krv. Príbeh tragickej lásky v histórii takmer zapadol prachom, no oživuje ho známa ľudová pieseň a mnoho legiend a povestí.

Budatínsky hrad, vo veži vraj hradný pán dal zamurovať svoju dcéru Katarínu.

Neďaleko od Trenčína, býva krásna Katarína... Túto slovenskú ľudovú pesničku pozná snáď každý. Málokto však vie, že jej slová majú aj reálny základ. V niekdajšej Trenčianskej stolici totiž naozaj žila vychýrená krásavica s týmto menom, ktorá sa zapísala nielen do našich dejín, ale aj do povesťovej mapy Slovenska.

Táto tragická povesť pochádza z Budatínskeho hradu a hovorí o dcére hradného pána, Kataríne, ktorú dal otec zamurovať vo veži, pretože odmietala sobáš so starým ženíchom, ktorého jej vybral. Vraj ako biela pani sa doteraz zjavuje 25. 11. vo veži Budatínskeho hradu. Historické záznamy sú nejasné a povesť je z veľkej časti fikciou.

Katarína Suňogová naozaj žila v 17. storočí a bola dcérou budatínskeho hradného pána Gašpara Suňoga a Zuzany Bánfiovej. Gróf František Forgáč sa s ňou spoznal pravdepodobne v kúpeľoch Trenčianske Teplice. Pri zábavkách šľachty sa mladí ľudia do seba zahľadeli a prepukla mocná nefalšovaná láska. Dvadsaťjedenročný Forgáč okúzlil vtedy ešte len osemnásťročnú Katarínu. Milenci trávili spolu všetky voľné chvíle v prekrásnom prostredí kúpeľného mestečka. Ich vzťah sa stal známy v šľachtických kruhoch, ktoré očakávali blízku svadbu. Ako to v tých časoch bývalo, bolo potrebné nakloniť si rodičov, aby ich vzťah bol všeobecne prijatý a akceptovaný. Gašpar Suňog, Katarínkin otec, bol hrdý muž, ktorý svoje záujmy vedel dôrazne presadzovať. Práve on nesúhlasil s dcériným výberom, pre svoje záujmy a najmä pre väčší majetok jej vybral iného ženícha. Bohatšieho, ale aj omnoho staršieho – vtedy už päťdesiatročného Jána Jakušiča, pána Vršatca, ktorý mohol byť krásavici otcom. Taký bol zvyk, najprv sa sobášili majetky a až potom prišla na rad „láska“. Dcéry museli poslúchať otcov i vtedy, keď ich očakával tvrdý životný údel. Katarína však v mladíckej tvrdohlavosti začala otcovi vzdorovať, no on ostal naďalej neoblomný a vnucoval jej svoju vôľu. Vyhrážal sa jej, že ak nesplní jeho vôľu, utopí ju vo Váhu alebo zamuruje vo veži hradu. Dcéra sa napriek vyhrážkam s milým stretávala na rôznych miestach. Suňog napriek povinnostiam sledoval dcéru sám alebo prostredníctvom zvedov. Keď nedokázal zmeniť dcérin postoj, vymyslel krutý neľudský plán. Dcéru uväznil do veže na Budatínskom hrade, aby ju zlomil. Krutý čin neostal utajený. Keď Forgáč zistil, čo je príčinou Kataríniných neúčastí na ich stretnutiach, využil Suňogovu neprítomnosť a milú z neľudského väzenia vyslobodil. Nie, bohužiaľ sa to neskončilo šťastne ako v rozprávkach. Otca to neobmäkčilo a Katarínu vydal za pána Vršatca, Pruského a Červeného Kameňa Jána Jakušiča.

Po príchode na Vršatec mladá pani na milého nezabudla a naďalej sa s ním stretávala. Mladý gróf vždy našiel príležitosť, aby prišiel na Považie pod zámienkou cesty na Moravu. Spoločné schôdzky neostali dlho utajené. Len čo to paroháč zistil, rozhodol sa konať a pre Forgáča nastražil pascu. Rok 1647 bol rokom korunovačných ciest Ferdinanda III. ako uhorského kráľa, ktorých sa zúčastňovala šľachta. Po slávnostiach sa panstvo odobralo na svoje majetky, no Forgáč sa rozhodol, že milú navštívi. S malým oddielom najvernejších odišiel z domu a najbližším oznámil, že ide na Moravu ako vždy okolo Vršatca. Táto cesta sa mu stala osudnou. Netušil, že okrem milovanej Katarínky ho bude očakávať aj jej manžel s paholkami. Jakušičovi zvedovia boli umne rozostavení od Nemšovej až po Pruské smerom na Lednické Rovne. Nedočkavý Forgáč, idúci po hradskej od Bolešova, nebol dostatočne obozretný a padol do pripravenej pasce. Dobre informovaný Jakušič sa neďaleko obce Vaska na Forgáčov sprievod vyrútil s hrdlorezmi. Po krátkom boji bola maličká skupinka utopená v krvi a mladý gróf vydýchol naposledy. Tak sa skončila veľká láska dvoch ľudí, ktorým otcova tvrdohlavosť a túžba po bohatstve zabránila kráčať spoločnou cestou.

Svedčí o tom aj v archíve dochovaný list Františkovej matky Ester Bossányi, v ktorom zvolávala príbuzných na pohreb svojho jediného syna. Za jeho vraha označila jednoznačne Jakušiča.

Smrť mladého Františka Forgáča mala veľký ohlas, pretože to nebol len tak hocikto, ale župan Tekovskej stolice a kapitán Tekova. Jakušičovi sa však vražda prepiekla, pretože mu nikto nič nemohol dokázať. Dlho však nepožil, zomrel iba dva roky po svojom hrdelnom čine. Katarína tak v krátkom čase stratila nielen milenca, ale aj manžela. Väčšina povestí tu končí svoje rozprávanie, no skutočný životný príbeh Kataríny pokračoval aj ďalej.

Mladá vdova bola bola nielen krásna, ale aj zámožná, pretože vlastnila časť budatínskeho panstva a iné majetky. O pár rokov sa vydala i po druhý raz, a to za Valentína Balašu, s ktorým žila v kaštieli vo Visolajoch. Jej život však ani potom nebol pokojný, pretože niektorí členovia jej rodiny jej upierali dedičské práva. Spory sa naozaj vyostrili, a tak sa Katarína rozhodla konať. Z Budatína si odniesla svoj majetok vrátane časti hospodárskych zvierat.

Do sporu sa zamiešal aj pán hradu Košeca Štefan Petróci, ktorého dcéra Sidónia bola vydatá za jedného z Jakušicovcov. Výbojný Petróci donútil svojich poddaných, aby prepadli majetky Kataríny Suňogovej a Valentína Balašu vo Visolajoch a v Budatíne. Objavili sa však a chýry, že za prepadom zámku v roku 1660 stál druhý manžel Kataríny. Až neskôr sa vďaka písomným materiálom ukázalo, že za týmto aktom bol naozaj Petróci.

Aká je skutočnosť? Pravdou je, že Katarína sa za Jána Jakušiča vydala v roku 1641. Už v roku 1643 sa narodila ich prvá dcéra Zuzana. Keď Ján Jakušič v roku 1649, teda dva roky po smrti Forgáča, zomrel, mal okrem Zuzany aj maloleté dcéry Juditu a Katarínu. Takže v roku 1647 bola Katarína Suňogová už zrelá žena, matka. Samotnú tragédiu popisujú historické pramene očami svedka Jána Medňanského, svedectvo ktorého zaznamenáva Ostrihomská kapitula, takže by sme ho mohli považovať za relevantné, hoci sa v svedectve spomína aj Zuzana, ktorá v tom čase bola dieťa.

Katarína sa druhý raz vydala až po otcovej smrti. Je možné, že povesť o jej zamurovaní vychádza skôr z toho, že pred sobášom s Jakušičom ju otec uväznil vo veži hradu a aj po smrti manžela žila pod silným otcovým dohľadom.

A čo sa stalo s Katarínou? Zdá sa, že sa napokon zmierila so svojím osudom, pretože zápis v jezuitských análoch hovorí, že ju v roku 1712 pochovali v krypte trenčianskeho kostola Sv. Františka Xaverského ako bohatú vdovu a štedrú patrónku kostola, v ktorom dala postaviť dva rady lavíc a darovala 20 zlatých na zriadenie lekárne Ku svätému Duchu, ktorá fungovala až do druhej polovice 20. storočia.

Povesť je povesť, ale nájdené a dochované písomné svedectvá teda ukazujú, že v tomto prípade nejde ani tak o povesť, ako skôr o dobový prípad s kriminálnou zápletkou.

***

Všetkým Katarínam a Kateřinám želám k ich meninám len to najlepšie.

*foto-moje