Naděje se rodívá, když už nám nic nezbývá

Ne každé zlato třpytívá se,ne každý kdo bloudí,je ztracený.Stáří, když silné je,neohýbá se.Mráz nespálí hluboké kořeny.Z popela oheň znovu vzplane, ze stínů do světla vzejdem,až zkují ostří polámané, nekorunovaný zase bude králem.

To je text básne v Pánovi prsteňov od J. R. R. Tolkiena, ktorá je prvýkrát uvedená v liste, ktorý Gandalf zanechal Frodovi v Bree. Podobné paralely môžeme nájsť i v našich životoch.

Víťazstvo americkej hokejovej reprezentácie na ZOH 1980 v Lake Placid v roku 1980 je doposiaľ považované za jeden z najpamätnejších hokejových zážitkov v histórii najrýchlejšej hry sveta. O víťazstve podceňovaného celku USA nad dovtedy zdanlivo neporaziteľnou ruskou mašinou zo ZSSR sa doposiaľ hovorí ako o „Zázraku na ľade. “

Diváci boli prilepení na svojich miestach v hokejovej hale alebo sledovali televíziu a povzbudzovali mladých mužov, ktorí čelili najväčšej výzve svojej hráčskej kariéry. Tréner Brooks zjednotil svoj tím a premenil  ich zo smoliarov na skutočných víťazov.

Kto by nemiloval smoliarov? V niektorých ohľadoch nám to môže pripomínať nás samých. Keď si spomenieme na príbehy slabších v Biblii, vybaví sa nám príbeh Dávida proti Goliášovi.

Ale ďalším favoritom sú štyria malomocní. Aramejci, nepriatelia Izraela, obliehali hlavné mesto Samárie a spôsobili tým hlad. Ľudia v meste nemali jedlo a ani už nevideli žiadne východisko. Ale štyria malomocní boli vyhnanci a v súlade s náboženským zákonom museli žiť za mestskými bránami. Keď sedeli pri vchode do mesta, rozhodli sa konať vo viere a kráčať s nádejou do nepriateľského tábora, kde ich buď nakŕmia, alebo zabijú. Keď tam prišli, nikto tam nebol. Aramejci sa mylne domnievali, že počuli armády najaté izraelským kráľom, aby na nich zaútočili. A tak rýchlo utiekli a všetko opustili. 

Viete si predstaviť ten šok a prekvapenie na tvárach malomocných. Muži prešli prázdnym táborom a začali jesť, piť víno a brať striebro a zlato. Uvedomili si však, že zdroje a dobré správy nie sú len pre nich. Vrátili sa teda do mesta a oznámili kráľovi, čo sa stalo. Vďaka ich viere a nádeji boli zachránení aj iní.  

Domnievam sa, že viera nám dáva odvahu veriť tomu, čo len tak ľahko a na vlastné oči nevidíme. Dáva nám dôveru v dobrý výsledok nášho snaženia. Viera a nádej nám spoločne pomáhajú prekonať najťažšie okolnosti a problémy v živote. Nádej prichádza a dáva vietor do plachiet našej viery. Nádej je energia, ktorá nás ženie ďalej, keď by nás gravitácia reality inak porazila. 

Keď v živote čelíme obrovským prekážkam, ničnerobenie nie je vždy tým najlepším riešením. Prečo nedovoliť našej viere a nádeji, aby nám pomohli vykročiť do neznáma? Vieme sa odovzdať do ich rúk? Toto urobili horespomínaní štyria malomocní. Keď sme chrbtom pri stene, môžeme sa buď vzdať, alebo konať odvážne. Lebo keď konáme s vierou a nádejou,  objavujeme cestu i tam, kde sme si mysleli, že žiadna neexistuje.