Na svätého Martina bojí sa husia rodina

Čo teda znamená tento deň s magickým dátumom 11. 11.? Okrem toho, že tŕpneme, či Martin príde na bielom koni alebo nie, tŕpne aj husia rodina, o koľkých členov príde.

Martin a Katarína

V chladné, prízemným mrazíkom ovenčené ráno 11. novembra sa Martin, mladý vinár, ponáhľal na každoročnú slávnosť svätého Martina v miestnej dedine. Mal v pláne predstaviť svoje prvé svätomartinské víno, z ktorého bol obzvlášť nadšený. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu pečených husí a prichádzajúcej zimy.

Pri stánku s hlinenými hrnčekami a vareným vínom stála dievčina s očami farby jesenného lístia, Katarína. Práve sa snažila vybrať ten správny hrnček, keď jej z rúk vykĺzla taška s čerstvo upečenými martinskými rožkami. Rožky sa rozsypali po zemi a Katarína, celá zahanbená, sa ich snažila pozbierať. Martin, ktorý to videl, okamžite pribehol na pomoc. S úsmevom na tvári jej pomáhal zbierať rožky, pričom si všimol, ako sú dokonale upečené. Vymenili si prvé plaché pohľady.

„To je tá najlepšia vôňa, akú som dnes cítil, hneď po mojom novom víne,“ povedal s úsmevom.

Katarína sa jemne začervenala a podala mu jeden rožok. „Sú pre šťastie.“

Martin jej na oplátku nalial pohár svojho mladého vína. Ako sa deň menil na večer a z dediny sa ozýval smiech i hudba, Martin s Katarínou sa prechádzali po námestí. Hovorili o tradíciách, o snehu, ktorý mal čoskoro napadať a o svojich snoch. Zistili, že obaja milujú jednoduché veci a teplo domova. Inšpirovaní štedrosťou svätého Martina, Martin daroval poslednú fľašu svojho vína starému osamelému susedovi a Katarína sa podelila o posledné rožky s deťmi zo sprievodu.

Pod prvými snehovými vločkami, ktoré začali jemne padať na zem presne po zotmení, si uvedomili, že toto stretnutie nebola len náhoda. Bola to prvá kapitola ich vlastného milostného príbehu, ktorý sa začal písať práve v tento magický deň. Ich láska mala byť rovnako hrejivá a chrumkavá ako pečená husacina a svieža ako nové víno.

Z pohľadu numerológie má opakujúca sa sekvencia čísla 11 špeciálny, až mystický význam

Číslo 11 je v numerológii považované za „majstrovské číslo“, ktoré symbolizuje silnú intuíciu, duchovné prepojenie, inšpiráciu a nové začiatky. Je vnímaný ako „magická brána“ alebo energetický portál, ktorý má zosilňovať naše túžby a pomáhať pri manifestácii cieľov či duchovnom raste. Je to deň, kedy sú vibrácie obzvlášť silné.

11. november má aj hlboký celosvetový historický význam. Je to Deň vojnových veteránov (Remembrance Day alebo Armistice Day).

V tento deň v roku 1918 bolo podpísané prímerie, ktorým sa oficiálne skončila prvá svetová vojna. Symbolom spomienky na padlých vojakov sa stal červený mak, inšpirovaný básňou „In Flanders Fields“.

Vygágali Martina

O tom, prečo sa pečie 11. novembra hus, kolujú rôzne legendy. Jedna obviňuje husi, že svojím gáganím neprestajne vyrušovali Martina Tourského počas kázní, a preto teraz pykajú za to na pekáči.

Druhá legenda zas hovorí, že Martin žil okolo roku 371 v malom, pokojnom mestečku Tours vo Francúzsku. Ako vojak sa podelil o svoj plášť, aby zachránil chudobného muža pred smrťou umrznutím. Neskôr sa stal zbožným mníchom a mal byť vysvätený za biskupa. Martin sa pred voľbou do biskupského úradu ukrýval zo skromnosti medzi husami, avšak ony ho gáganím prezradili. Domová pokladnica z roku 1863 na strane 227 ale prináša iný výklad tejto legendy. Vraj verejným priznaním sa ku kresťanstvu Martin na smrť rozhneval svojho pohanského otca. A on sám na neho poslal vojakov. Tak sa Martin ukrýval, nestihol ujsť a skryl sa narýchlo do husacieho chlieva. Gáganie husí však zaujalo vojaka, ktorý napokon lapil nielen hus, ale aj Martina. Odvtedy hus 11. novembra končí na pekáči.

Historici považujú tretiu verziu za najdôveryhodnejšiu. Na konci roka sa vyplácali mzdy a vyberali dane. Tradične bol deň svätého Martina splatným dátumom pre tieto platby. Keďže veľa ľudí chovalo husi, tieto vtáky sa často používali na platenie daní. Zvyčajne sa v tento deň konala aj nejaká slávnostná udalosť, ako napríklad jarmok alebo tanec. Zabitie husi bolo vhodným spôsobom oslavy. 11. november bol posledným dňom pred začiatkom 40-dňového adventného pôstu. Ľudia využili v tom čase poslednú príležitosť vychutnať si jedlá, ktoré boli počas pôstu zakázané.

Deň, kedy naši predkovia oficiálne ukončili jesenné práce na poliach, sa spája s hodovaním a pitím mladého vína. Tradícia pečenej a voňavej svätomartinskej husi sa v našich rodinách úspešne prenáša z generácie na generáciu.

• 1 hus,
• soľ, korenie,
• 2 balenia sušenej majoránky,
• 3 kyslé jablká,
• pár sušených sliviek,
• 2 hrste sušených brusníc.

Hus umyjeme, očistíme a osušíme. Potrieme soľou, korením a majoránom (vrátane vnútra). Necháme ju odpočívať, ideálne 12 hodín. Jablká ošúpeme a odkôstkujeme, potom ich spolu so slivkami a brusnicami vložíme do husi. Pred vložením do rúry podlejte hus trochou vody, aby sa zabránilo pripáleniu tuku (cca 3−4 dcl, v závislosti od veľkosti). Hus pečte prikrytú v rúre predhriatej na 160 °C (doba pečenia na kilogram mäsa je približne 45 minút). Hus občas potrite vytopenou masťou. Ku koncu pečenia odstráňte pokrievku, polievajte hus výpekom, aby sa koža opiekla. Chuť a aróma sú neuveriteľné.