Máme povinnosť zachrániť (novoročný príbeh)

Do konca roka chýbal iba jeden deň. Peter sa rozhodol navštíviť svojho kamaráta Mareka. Snehu napadlo neúrekom. Desaťstupňový mráz a nárazový vietor na cestách vytvárali fujavice a záveje.

Marek býval v jednej z najstarších chát Starý Młyn. V tom čase bol správcom zariadenia a vítal hostí na noc. Ako sa na hostiteľa patrí, snažil sa navodiť dobrú atmosféru.

V kuchyni sme sa viacerí venovali príprave večere a ostatní sedeli pri krbe a rozprávali sa na rôzne témy.

„Ahoj a vitaj,“ pozdravil Marek Petra a gestom ruky ho pozval na posedenie pri krbe.

“Zoznám sa s mojimi hosťami, ktorí prišli na Silvestra a sadni si medzi nás.“

Pri svetle sviečok a žiare krbu nám Marek predstavil Petra, horského záchranára, odborníka na Tatry.

Ako sediaci hostia sme sa pohli s obdivným „ooo...“ a začali sme sa jeden po druhom predstavovať.

Všetci sme si zohrievali ruky šálkou horúceho čaju a hľadeli na tancujúce plamene na horiacich polienkach v krbe. Rozprávali sme o tom, čo sa dá navštíviť pred Silvestrom v aktuálnej zime a prípadných peších výletoch do hôr. Problémom sa stali nevyšliapané chodníky a cesty. Niekto zo skupiny navrhol Petrovi povedať pár príbehov o záchranných akciách v horách a jeho účasti na nich.

„Netreba veľa rozprávať, v horách je to inak,“ začal Peter. „Som dobrovoľný záchranár, občas mám službu v horách, keď sa oznámi záchranná alebo pátracia akcia – potom sa spolu s kolegami pustíme do práce. Sme vyškolení, aby sa ľudia v horách mohli spoľahnúť na našu pomoc a záchranu. Legendárny tatranský záchranár Klimek Bachleda povedal slová „máme povinnosť zachrániť“ a to je základ pre naše aktivity v horách.

Peter začal rozprávať aj o vlastných zážitkoch a horských aktivitách. O znášaní lyžiarov so zlomenými rukami či nohami zo svahu. Rozprával o záchrannej akcii, kde mal jeho kamarát nehodu a spadol na dno Malého Kotla. V tom čase patrila táto akcia k náročným, ale úspešným, pretože zraneného muža sa podarilo vďaka kolegom záchranárom zachrániť a previezť do nemocnice. Na nás, jeho publikum, akoby zapôsobila atmosféra večera, bezpečia a pokoja. Jeho slová prerušilo silné klopanie na dvere. Vstúpil Marekov syn Kamil.

„Dobrý večer. Oci, volali z Horskej služby, že je akcia.“

Tí, čo sme sedeli okolo krbu sme pozreli na Petra. „Teraz vidíte, aké to je. Je tu teplo a príjemne a musím sa s vami rozlúčiť. Inokedy dokončím príbehy, zostaňte v teple.“

Prvý januárový deň sa Peter vrátil do Starého Mlyna s novoročnými prianiami. Všetci sme boli potešení a po pozdrave a prianí všetkého dobrého sa Marek spýtal na priebeh akcie v horách. Sadli sme si ku krbu a Peter nám porozprával, aké to bolo počas lavínovej záchrany v Lievikovom kotli.

Rozhovor so záchranárom v službe bol krátky, choďte so svojimi záchranármi k lavíne pod Lievikový kotol. Tam je pod kopami snehu zahrabaný lyžiar. Peter dorazil okolo 20. hodiny k dolnej stanici lanovky. Potom sa pridal ku skupine záchranárov jazdiacich na rolbe.

Okolo obeda sa zo svahu nad kotlom spustila lavína, ktorá odniesla dvoch lyžiarov. Ignorovali zlé počasie a atmosférické podmienky, ako aj neustálu lavínovú hrozbu uvádzanú v oznámeniach Horskej služby. Žena sa zachránila a po príchode do chaty nahlásila, čo sa stalo. Šance na záchranu zasypaného muža postupom času klesali. Len pár záchranárov by to nestihlo, tak prišli ďalší. Snehové záveje sťažovali ľuďom a technike prístup na miesto tragédie. Postupne tímy záchranárov rýchlo a efektívne dorazili na miesto lavíny.

Na lavíne pracovalo niekoľko desiatok záchranárov rozdelených do tímov, ktoré sondovali sneh. Iní kopali lopatami, aby našli pravdepodobné miesta zasypaného lyžiara. Lavínu prehľadali aj dva na tento účel vycvičené psy – lavínové psy s vodcami. Celé okolie kotla bolo jasné, pretože svietil mesiac a jeho žiara bola nápomocná pri takejto akcii. Veľký rozmer lavíny bol desivý. Fúkal mrazivý vietor. Z času na čas bolo počuť povely záchranárov prehľadávajúcich lavínový priestor.

Okolo polnoci sa na okraji kotla objavilo veľa bateriek. Na pomoc prišli ich kolegovia záchranári z Horskej služby z Poľska. Zlyžovali bezpečnú oblasť a po chvíli s nimi začali prehľadávať lavínu. So sebou mali aj lavínových psov, no ich nasadenie pri pátraní po zasypanom lyžiarovi nepomohlo. Bolo rozhodnuté, že ešte raz spoločne prehľadajú obrovské kopy snehu. Lyžiara našli okolo 4:00. Lekár potvrdil, že zomrel s najväčšou pravdepodobnosťou pri páde lavíny. Akcia sa mohla skončiť. Unavení záchranári z miesta tragédie odišli.

Peter zlyžoval do doliny a potom sa ráno vrátil autom domov. Chcel privítať Nový rok so svojou rodinou, ale hodiny ukazovali už päť a pol hodiny Nového roka. Niekde v dovolenkových chatách ešte prebiehali silvestrovské večierky, v iných sa už končili. Emócie zo záchrany mu ale nedali spať.

Po dokončení jeho rozprávania bolo dlho ticho, potom Marek povedal: „Škoda, že si nemohol byť s nami na silvestrovskej oslave.“ A pohostil kamaráta zmrzlinovou tortou a pohárom šampanského.

„Je to škoda,“ odpovedal Peter, „ale horskí záchranári sú tí, ktorí sú zaviazaní prísahou pomáhať ľuďom v horách, musia urobiť všetko pre to, aby zachránili ľudí a pomohli im v ťažkých situáciách. Všetci sme k niečomu povolaní. Niečo sa zapamätá, niečo sa zabudne. Ale buďme radi, že sme opäť spolu.“

***

Všetkým spriazneným dušiam, tým čo bdejú nad našou bezpečnosťou, zdravím i spokojnosťou, čitateľom, spolublogerom, adminom želám pohodový nový rok 2025.