Ľudia v nádeji

Od pradávnych čias ľudia vnímali niečo ako nádej, že všetko zlé sa môže na dobré obrátiť a všetko úsilie či trápenie bude nakoniec  napriek ťažkostiam a problémom dávať nejaký zmysel. Kde hľadať nádej, ak sa nám zdá, že sa vytráca?

Jeden z najstarších príbehov o nádeji je príbeh z gréckej mytológie o Pandorinej skrinke. Úlohou Pandory bolo okrem iného, zachytiť nádej a nedať ju smrteľníkom.  Antickí filozofi nádej odmietali, vnímali ju ako na niečo, čo  dáva ľuďom prílišný optimizmus a spôsobuje zmätok. Sofokles a Platón zdieľali názor, že ide iba o nejaký druh ilúzie, čo nás má oklamať pri rozhodovaní. Ani Aristoteles ju nevnímal príliš pozitívne. Kresťanstvo ponúklo svetu dva prístupy k nádeji. Prvý, kde je darom a nevyžaduje si žiadne úsilie a druhý, kde je cnosťou, ktorú treba kultivovať. To je východiskom modrenej psychlógie. Ponúka dva spôsoby chápenia nádeje. Prvý hovorí o nádeji ako o spôsobe uvažovania, tzv. nádejnom myslení, teda nie o prázdnom presvedčení, ale je to aktívny prístup k cieľu, za podpory vytrvalosti a práce. Druhý spôsob vníma nádej ako emóciu. Ani tu nejde o pasivitu. Je k tomu dôležitá motivácia, vytrvalosť a angažovanosť. Taká nádej sa volá prežívaná nádej a je základnou dôverou v to, že veci nakoniec dobre dopadnú, aj keď ich nemáme pod kontrolou. 

A čo na to Rúmi? "Zranenie je miestom, kadiaľ do vás vstupuje svetlo.V ruinách je nádej na nájdenie pokladu.Odpovedz na každé volanie, ktoré osloví tvoju dušu."

Kde teda hľadať nádej, ak sa nám zdá, že ju strácame? Každý môže hľadať svoju odpoveď, čo mu pomáha individuálne. Nádeje je prospešné sa držať, neopúšťať sa v ťažkých chvíľach (nemyslím tým nezdravé lipnutie na čomkoľvek), pomáha to zvládať prekážky a dodáva silu.

.

***

Naťahuješ svoju ruku,

ale teraz na ňu nedosiahneš.

Tvoj sen je stále

ďaleko.

A hviezdy na nočnej oblohe,

sú koľko miliárd svetelných rokov ďaleko?

Jasne žiariace

pred tmou.

Aj keď hľadáš lásku,

nenájdeš ju v dohľadnej dobe.

Svojím spôsobom

chceš skúsiť niekoho milovať.

V tak širokom svete

si vedený osudom.

Jediným svetlom,

ktoré si mohol vidieť.

Budeš hovoriť

o svojich nádejach a snoch,

s hĺbkou

starého námorníka.

Ak sa cítiš

niečím zranený,

miesto ošetrovania svojich rán,

ukáž

na vychádzajúce slnko.

Každý z nás

sa uteší tým, že sa vzdáva.

Ale nikdy sa neotoč

chrbtom k svojim snom.

Budeš hovoriť

o svojich nádejach a snoch,

s vášňou

ako bezmenný básnik.

Ak niekedy stratíš cestu k odpovedi,

choď ďalej,

nezastavuj sa.

Budeš hovoriť

o svojich nádejach a prianiach,

žiť zo svojich snov.

Ako bezmenný bojovník.