Láskyplný kolobeh

Aj keď sa Vianoce opakujú každý rok a ich prežívanie sa zdá byť rovnako stereotypné, môže to byť zakaždým iné. A než povieš švec, je po Vianociach.

Pred časom som mala možnosť spoznať mladú slečnu. Bola ochrnutá. Jej diagnóza bola spojená s postupným odchádzaním svalovej citlivosti. Pri každom stretnutí nezabudla podotknúť, že je šťastná, že sa vôbec narodila.

Priznávam, nerozumela som spočiatku. Vidím, počujem, rozprávam. A napriek tomu sa nie vždy dokážem radovať zo života a byť šťastná. Túžila som ju potešiť. Ale nestihla som to.

Na Vianoce bude doma. Kde nič nebolí a netrápi. Pochopila malého židovského chlapca, ktorý prišiel, aby nás naučil, ako žiť život. Ako uniesť seba a všetko, čo to so sebou prináša. Uvedomiť si, čo pomáha vnútorne žiť a neživoriť. A z darcu sa stal vo chvíli obdarovaný.

Vianoce sú dnes trblietavé, pozlátené, cukrové. Aj tie rôzne ozdoby patria ku koloritu, aby sme si uvedomili, že je tu niečo dôležité, začo stojí vyzdobiť si domácnosť. Je dobré vedieť, prečo to robíme, aby sme poznali vnútornú hodnotu toho, čo oslavujeme. Aby sa to neskončilo tým, že ani nebudeme vedieť, prečo máme doma stromček, prečo práve teraz môžeme byť spolu.

Môže to byť čas, keď si uvedomíme, že sme tu ako dar jeden pre druhého. Práve keď hľadíme na vianočný stromček a dary pod ním, môžeme prísť na to, že až keď prijmeme jeden druhého v plnosti, keď viac načrieme do vnútra druhého, čo prežíva, tak sa viac otvoríme jeden druhému. A v plnšom poznaní sa budeme snažiť prijať jeden druhého. Prinesie to väčšiu zmenu do našich vzťahov.

S rodinou sedíme na koncerte a je nám dobre. Pošepky opakujem notoricky známe slová piesne: Lásko, máš svělo po měsíci, lásko, věčně buď se mnou dám ti růže a teplo svojí bílý kůže, zůstaň tu se mnou noc už končí, nedovol nikdy ať se loučí...

Malý židovský chlapec čoskoro vyrastie. Pozrie sa na nás z kríža a opýta sa: „Čo robíte pri jasliach? Nevidíte, že sú prázdne?“ A my sa poberieme ďalej. Ako tí, čo pochopili, že Vianoce sú len začiatok.

Najužitočnejší pre seba i pre druhých sme vtedy, keď sme spokojní a prežívame svoje šťastie. Vtedy môžu byť spokojní a šťastní aj všetci okolo nás.

A tak buďme spokojní a šťastní, buďme v pohode. To najcennejšie, čo sme hľadali cez Vianoce pod stromčekom, nájdeme vedľa neho v podobe všetkých tých, s ktorými nám je dopriate žiť. Myslím si, že to nie je žiadna samozrejmosť.

Kto miluje, nepresviedča, kto miluje, neovláda, kto miluje, nechce meniť, kto miluje, rád dáva. A tým dávaním dostáva. Sila je v tom veliká.

foto:autorka