Kým dýcham, tak dúfam

Zvykne sa hovoriť, že nádej je to, čo ešte máme, keď už nič iné nemáme. Viem. Občas je to potvora, pretože vie byť vrtošivá a zradná. Ako nakoniec všetko, ani nádej nie je len čierna alebo biela.

Žijeme neľahké časy. Uprostred choroby dúfame, že sa čím skôr vyliečime, a to bez následkov. Uprostred samoty dúfame, že si na nás aspoň niekto spomenie. Uprostred krízy a ťažkostí dúfame, že to snáď nebude až také zlé… Nádejame sa, že veci sa zlepšia, že problémy sa vyriešia, že nemoc prekonáme, že vzťahy sa napravia, že budeme mať lepšiu robotu, viac peňazí, pokojný dôchodok, že to zlé čoskoro pominie…

Stretla som pani. Má niečo cez 60 rokov, milá osôbka, ale strašne nespokojná. Sťažuje sa na súčasnú situáciu a odmieta, aby ju ktokoľvek obmedzoval svojim názorm či postojom. Počula som ju sťažovať sa, ako jej táto vláda berie život. Poznám aj inú vdovu, ktorá má už vyše 80. Táto vytrvalo pozerá do budúcnosti s očakávaním, čo ešte v živote zažije a čo preto môže ona sama urobiť. Poznám ju ako človeka, ktorý pozerá v ústrety budúcnosti s nádejou.

Spomenula som si, že v biblii sa spomínajú dve Anny a obidve žili nádejou. Anna v Starej zmluve sa s nádejou modlila a očakávala, že Boh jej dá syna. Samuel bol prorokom, kňazom, ustanovil prvého kráľa v Izraeli a národ duchovne viedol.

O Anne v Novej zmluve toho vieme veľmi málo. Neznie tam meno jej manžela, pravdepodobne preto, lebo bol už dávno mŕtvy. Nevieme, či mala deti. Vieme, že bola dcéra muža menom Fanuel a pochádzala z kmeňa Ašer. Ašer bol jeden z Jákobových synov a potom jeho meno niesol celý kmeň. Práve to je jeden z biblických údajov, kde sa oplatí hrabať hlbšie. Nie je jasné – ani v gréckom origináli – či mala osemdesiat štyri rokov, alebo osemdesiat štyri označuje čas, ako dlho bola vdova. Je to zaujímavé. S manželom žila sedem rokov, nemohla sa vydať v mladšom veku ako štrnásť, teda 14 + 7 + 84 = 105 rokov. Ak by to bol ten vyšší vek, potom by bola rovnako stará ako Judita (v starozmluvných apokryfoch), ktorá zomrela presne v tomto veku. Vieme, že vytrvalo s nádejou očakávala príchod Mesiáša, ktorého narodenie malo priniesť Izraelu záchranu. Anna v Novej zmluve sa dožila narodenia toho, ktorý bol viac ako prorokom, viac ako kráľom, viac ako kňazom. Anna je viac v prítomnosti. Vidí, čo sa deje TU A TERAZ. Vidí Ježiša a vie dobre, kto je. Neviem si predstaviť, aký pocit to pre ňu musel byť. Určite bolo v Izraeli veľa zbožných vdov, ale práve ona sa díva okolo seba, na ľudí, ktorí netušia, aká dôležitá vec sa práve deje a rozpráva im o tom.

Podľa slovníkovej definície nádej je: dúfanie; dôvera v budúcnosť; optimizmus ohľadom budúcnosti; kladné očakávanie vkladané do niečoho alebo niekoho; ale tiež: vec, jav, osoba, o ktorej sa verí, že sa splnia i mimoriadne očakávania. Keď som surfovala internetom, zistila som, že nádej je veľmi obľúbený názov pre mnohé neziskové organizácie a občianske združenia. Dokonca bola svojho času na Slovensku založená aj politická strana s názvom Nádej. Ale mala beznádejne nízke preferencie, a tak o nej už dnes ani pes neštekne. Chceme mať nádej.

Nádej sa upína k rôznym veciam či osobám. Môžeme povedať, že nádej je to, čo ešte máme, keď už nič iné nemáme. Ak strácame nádej, strácame všetko. Jeden latinský výrok ma sprevádza už dlhé roky: Dum spiro spero — Kým dýcham, dúfam. Hovorí sa, že nádej umiera posledná. A pesimista dodáva: Ale aj na tú raz dôjde.

Tieto časy ktoré žijeme, vyzerajú na prvý pohľad beznádejne. Vo svete 21. storočia zúria vojny, teroristické útoky, bojujeme s infláciou a zdražovaním. Mnohí si nemôžu materiálne užívať tak, ako by si priali. Na druhej strane je skutočnosťou, že aj keď žijeme v krajinách, kde je relatívne bezpečno, tak je zvýšený počet depresií, samovrážd a ďalších zúfalých činov. Títo ľudia možno stratili nádej. Stratili nádej, že sa veci ešte môžu zmeniť k lepšiemu, že to naše žitie ešte môže mať zmysel.

Istý staroveký mysliteľ povedal, že človek by mal mať viac nádejí vo svojom živote. Pretože ak sa jedna nádej nesplní, tak máme ešte inú nádej, pre ktorú ešte stojí za to žiť. A ak aj tá zlyhá, tak máme ešte ďalšiu a ďalšiu, a tak nejako sa pretĺkame životom. Takto nejako žijú mnohí.

Ak je naše šťastie založené len na tom vonkajšom, tak stojí na neistých základoch a ľahko sa zmení na žiaľ alebo aj hnev, čoho sme aj v týchto časoch svedkami. Súčasná doba nám ukazuje, že vonkajšie okolnosti sú veľmi krehké, krehkejšie ako ozdoba. Nádej bez obsahu nám žiadnu nádej nedáva.

Položme si úprimne otázku, v čom je naša súčasná nádej? Nie je slepé dúfanie, že snáď nejako bude. Opiera sa o konkrétne udalosti, ktoré sa stali, opiera sa o konkrétnu osobu, ktorú uvidíme, keď sa pozrieme do zrkadla.

Istý rabín raz povedal, že keď príde Mesiáš, spýta sa ho, či je to jeho prvý alebo druhý príchod. Inými slovami, ľudia čakajú na spasenie. Otázka je, či už sme niečo nepremeškali. Nikedy sa stane, že žijeme v očakávaní niečoho, robíme kroky pre to aby sme to dosiahli. A keď nastane tá chvíľa, premeškáme ju.

Skôr, ako odídeš od počítača alebo preklikneš na iný článok či video, môžeš skúsiť venovať chvíľu len sám sebe, svojim myšlienkam. Čo sa deje aktuálne práve teraz v Tvojom živote. Rozlíšuješ medzi falošnými očakávaniami? Prežívaš vo svojom živote náročné obdobie? Bojuješ neúspešne svoj boj? Strácaš nádej? Potrebuješ viac nádeje?

Napríklad i oná biblická Anna môže byť určitým vhľadom vytrvalosti v nádeji (nemusíš pri tom byť nábožnensky založený). Ona bola tak naplnená radosťou, že sa jej nádej napĺňa, že o tom každému rozprávala a žila v tom, akoby jej očakávanie už bolo naplnené. Ani by som sa nečudovala, keby ju vtedy ľudia mali za bláznivú starenu. Jej to očividne nevadilo. Nenechaj si teda ani ty svoju nádej, túžby a vlastné očakávania nikomu zobrať. Ži svoju nádej. Nikdy nie je neskoro hľadať spôsoby ako sa niečo dá, a nie dôvody ako sa nedá. Nikdy nie je neskoro mať nádej.